Kolibiarik sykavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
kolibiarik sykavý
Flickr - Rainbirder - Wood Warbler (Phylloscopus sibilatrix).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phylloscopus sibilatrix
Bechstein, 1793
Synonymá
kolibiarik hôrny,
kolibkárik sykavý
Phylloscopus sibilatrix Range Map.png
Mapa rozšírenia kolibiarika sykavého
      Hniezdenie
      Migrácia
      Zimovisko
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kolibiarik sykavý (iné názvy: kolibiarik hôrny, kolibkárik sykavý[3]; lat. Phylloscopus sibilatrix) je spevavec a patrí do čeľadi penicovité. Vyskytuje sa v celej Európe. Je sťahovavý, obýva lesy väčšiny územia Slovenska.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kolibiarik sykavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý meria 12,5[5] – 13 cm[6] a váži 9 – 10 g.[7]

Samček aj samička majú žltozelený chrbát a hnedozelené krídla. Krk, hrdlo a prsia majú sírovožlté, brucho biele.[6][7] Pásik nad okom je široký, ostrý a sírovožltý. Zobák majú hnedý a nohy žltohnedé.[7]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Ozýva sa mäkkým "uit-ui-uit". Spev kolibiarika sykavého je zvonivý trilok, ktorý na konci zrýchli "sip-sip-sip"[6] až do kovovo znejúceho bzučania.[5] Okrem spevu je pre neho typické bedákavé "tü". Býva zaradené do série, ktorej intenzita stále silnie.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý je sťahovavý druh, prilieta v apríli až začiatkom mája, odlieta v priebehu augustaseptembra. Ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič bol zistený v 87,6 % mapovacích kvadrátov. Vo vhodných biotopoch sa vyskytuje od nížin po hornú hranicu lesa do 1 300 m n. m..[7][4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC4, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie sú hlavne v Európe a majú vyhovujúci ochranársky status (S).[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä v bučinách a dubinách.[7] Najvyššie zistené hustoty boli v prírodných jedľovo-bukových lesoch (NPR Badínsky prales) a smrekovo-jedľovo-bukových prírodných lesoch (NPR Dobročský prales).[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý hniezdi raz ročne. Hniezdo zo suchej trávy s bočným vchodom a so strieškou stavia samica na zemi do spadnutého lístia, často ku kríku či popadanému drevu. Hniezdnu kotlinku vystiela srsťou a na 5 - 7 (8) bielych fialovo škvrnitých vajíčkach sedí 13 dní a po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia 12 dní, zo začiatku viac samec a nakoniec viac samica.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom a pavúkmi, zbiera ich z vegetácie aj za letu.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 19. júna 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik sykavý, s. 518 - 520.
  5. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]