Kolibiarik sykavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Kolibiarik sykavý
Flickr - Rainbirder - Wood Warbler (Phylloscopus sibilatrix).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phylloscopus sibilatrix
Bechstein, 1793
Synonymá
kolibiarik hôrny,
kolibkárik sykavý
Phylloscopus sibilatrix Range Map.png
Mapa rozšírenia kolibiarika sykavého

██  Hniezdenie

██  Migrácia

██  Zimovisko

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kolibiarik sykavý (iné názvy: kolibiarik hôrny, kolibkárik sykavý[2]; lat. Phylloscopus sibilatrix) je spevavec a patrí do čeľadi penicovité. Vyskytuje sa v celej Európe. Je sťahovavý, obýva lesy väčšiny územia Slovenska.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý meria 12,5[4] – 13 cm[5] a váži 9 – 10 g.[6]

Samček aj samička majú žltozelený chrbát a hnedozelené krídla. Krk, hrdlo a prsia majú sírovožlté, brucho biele.[5][6] Pásik nad okom je široký, ostrý a sírovožltý. Zobák majú hnedý a nohy žltohnedé.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Ozýva sa mäkkým "uit-ui-uit". Spev kolibiarika sykavého je zvonivý trilok, ktorý na konci zrýchli "sip-sip-sip"[5] až do kovovo znejúceho bzučania.[4] Okrem spevu je pre neho typické bedákavé "tü". Býva zaradené do série, ktorej intenzita stále silnie.[4]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý je sťahovavý druh, prilieta v apríli až začiatkom mája, odlieta v priebehu augustaseptembra. Ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič bol zistený v 87,6 % mapovacích kvadrátov. Vo vhodných biotopoch sa vyskytuje od nížin po hornú hranicu lesa do 1 300 m n. m..[6][3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC4, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie sú hlavne v Európe a majú vyhovujúci ochranársky status (S).[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä v bučinách a dubinách.[6] Najvyššie zistené hustoty boli v prírodných jedľovo-bukových lesoch (NPR Badínsky prales) a smrekovo-jedľovo-bukových prírodných lesoch (NPR Dobročský prales).[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý hniezdi raz ročne. Hniezdo zo suchej trávy s bočným vchodom a so strieškou stavia samica na zemi do spadnutého lístia, často ku kríku či popadanému drevu. Hniezdnu kotlinku vystiela srsťou a na 5 - 7 (8) bielych fialovo škvrnitých vajíčkach sedí 13 dní a po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia 12 dní, zo začiatku viac samec a nakoniec viac samica.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom a pavúkmi, zbiera ich z vegetácie aj za letu.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 1. januára 2018
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik sykavý, s. 518 - 520.
  4. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]