Kostol svätého Jakuba (Banská Bystrica)

Kostol svätého Jakuba
Kostol svätého Jakuba (južný pohľad)
Patrocínium: sv. Jakub starší
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Mesto	Banská Bystrica
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná
- diecéza	Banskobystrická
- dekanát	Banská Bystrica - Mesto
- farnosť	Uľanka
Súradnice	48°45′59″S 19°08′18″V
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
Štýl	neskorá gotika
Výstavba	14. storočie
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	601-55/1
- dátum zápisu	26. 6. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of Saint James the Greater (Banská Bystrica)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Kostol svätého Jakuba je rímskokatolícky kostol v Banskej Bystrici v mestskej časti Jakub.

História stavby

Pramene sa zmieňujú o kostole už v 20. rokoch 14. storočia, teda približne v čase založenia samotnej obce, ktorá bola práve po spomínanom kostole pomenovaná. Pôvodná forma kostola sa značne líšila od tej súčasnej, nakoľko prešla viacerými zásahmi jednak staviteľskými, no tiež demolačnými. Pôvodný pôdorys kostola zo 14. storočia tvorila loď ukončená štvorcovým presbytériom. Približne o pol storočia neskôr sa k moci v Zvolenskej stolici dostal župan Donč, ktorý sa podieľal na výstavbách a rekonštrukciách stredoslovenských hradov. Dal presbytériu kostola súčasnú polygonálnu podobu oplášteného osemuholníka vystuženého kamennými piliermi.

Začiatok ďalšej významnejšej a výraznejšej prestavby kostola sa datuje na prvú polovicu 15. storočia, konkrétne rok 1413, kedy Banskú Bystricu navštívil biskup Benedikt, vikár ostrihomského arcibiskupa Jána III., ktorý udelil kostolu odpustky, a následne v roku 1473 iný ostrihomský vikár Michal Milkoviensis, ktorý obdaril kostol ďalšími odpustkami. Dotácie a možnosť prestavby kostola boli zabezpečené celkovou prosperitou Bystrice vďaka ťažobnému priemyslu, t. j. založením Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Na prestavbe sa podieľal hlavne Michal Konigsberg, štedrý donátor a ťažiar, pochádzajúci priamo z Banskej Bystrice, pričom prestavba trvala až do roku 1516.

Súčasťou vtedajšej podoby kostola bola predsieň pripojená k južnej fasáde kostola, ktorá pravdepodobne slúžila charitatívnym účelom.

V 17. storočí, v čase vzniku stavovských povstaní proti centralizovanej moci Habsburgovocov, do ktorých boli zapojené aj početné výboje Turkov, sa Slovensko vďaka svojej polohe nevyhlo nepokojom, práve naopak. Práve v tom čase bol kostol opevnený kamenným múrom so strieľňovými otvormi.

Architektonický opis

Interiér

Pôdorys

Okno južného priečelia

Klenba hlavnej lode

Pohľad na sakristiu

V porovnaní s inými objektmi z rovnakého obdobia stavbu objemovo považujeme za malú. Jej veľkosť je samozrejme možné vysvetliť odvíjajúc sa od funkcie, nakoľko obec Jakub nikdy nedisponovala veľkým počtom obyvateľstva, a teda iný, väčší rozmer objektu nebol nutný.

Čo sa týka umiestnenia v rámci obce, kostol je situovaný približne v centre, čo predpokladá dobrú dostupnosť a prístup. Základným princípom kostola je polygonálna osemuholníková apsida, plniaca funkciu presbytéria, orientovaná smerom na východ, pripojená k hlavnej lodi obdĺžnikového pôdorysu.

Centrálny priestor kostola (loď) má dva vstupy, v západnom a južnom priečelí. Portál na západnej strane má tvar klasického neskorogotického lomeného oblúku. Je zdobený dvoma vyžlabenými prútmi, prekríženými v osi zalomenia oblúku. V rámci materiálového riešenia je využitý kameň, tak ako je tomu aj u iných častí kostola.

Druhý portál, zasadený v južnom priečelím, je tiež kamenný s hranolovitého tvaru so zaoblenými rohmi, zdobený dvojicou prútov. Prúty, obiehajúce po jeho obvode sa v mieste zaoblenia základného tvaru vetvia na dve časti, ktoré prechádzajú vodorovne s vrchným lemom portálu. Osovo súmerne sa spätne stretávajú v mieste zaoblenia. Prúty, lemujúce zvislú hranu vstupu, sú po zaoblení rámu prerušené, následne sa znovu objavujú podľa osovej súmernosti na druhej strane portálu, čím je vytvorený súmerný hranolovitý výrez.

Hlavná loď

Hlavná loď, dlhá približne 14 metrov a vysoká 8,6 m je podoprená 6 vnútornými a dvoma vonkajšími piliermi, ktoré plnia statickú funkciu prenosu zaťaženia klenutého stropu. Postupujúc smerom od západu, na severnej stene sú klenbové rebrá nesené profilovanými nábežníkmi, ktoré sú následne osadené na spomínaným pilieroch, približne vo výške piatich metrov. V strednej časti lode, kde sa nachádzajú dva vnútorné piliere na každej strane, rebrá naväzujú na pilierový nosný systém približne v rovnakej výške, spomínaných, piatich metrov, bez nábežníkov, prípory či konzol. V mieste ukončenia lode a napojenia apsidy sa opakuje riešenie zo západnej časti a teda, rebrá sú osadené na nábežníkoch. Loď je zaklenutá charakteristickou hviezdicovitou sieťovou klenbou s vloženými medzipoliami v trojitej náväznosti. Klenbu tvoria rebrá s dvoma typmi profilov, jednoduchým hranolovitým a hranolovitým s dvojitým vyžlabením. Osvetlenie centrálneho priestoru je zabezpečené spolu siedmimi oknami, pričom štyri z nich z nich sa nachádzajú na západnom priečelí nad, už spomínaným, lomeným oblúkovitým portálom, ostatné tri sú umiestnené na južnej strane kostola.

Okná južného priečelia sú umiestnené rovnomerne vzhľadom na južnú fasádu lode. Všetky tri majú tvar lomeného oblúku, pričom špičky zalomenia sú v jednej vodorovnej línii. Ich ďalším spoločným znakom je vnútorná štruktúra, t. j. členenie prostredníctvom bifory, mníšky (trojlisty) nad každou časťou a ozdobnosť kružby. Pri detailnejšom preskúmaní zisťujeme, že sa však okná navzájom práve týmto dekorom jemne odlišujú. Okno vsadená do steny najbližšie k západnému priečeliu zaberá najmenšiu plochu, keďže rešpektuje výšku kruchty, druhého podlažia, teda je umiestnené vo väčšej výške. Okrem spomínanej bifory, v mieste spoja mníšok na osi okna sa nachádza štvorcípa hviezdica, z ktorej sa vinú dva oblúky navzájom pretínajúce sa, a následne spájajúce sa v zalomení oblúku.

Druhé a tretie okno sú rozmerom identické, obe s biforou, mníškami, zatiaľ, čo pri druhom okne je nad trojlistom vsadený uzatvorený kruh, ktorého oblúkovitý dekor je stredovo symetrický. Tretie okna má nad trojlistom štvorcípu hviezdicu, nad ktorou sa spájajú laloky, výchadzajúce zo styku lemu okna a mníšky.

Celá severná stena lode je plná, bez akýchkoľvek otvorov či okien.

Presbytérium

Na loď z východnej strany naväzuje presbytérium, vysoké približne 8 metrov, s trojitým polygonálnym záverom, ktorého priemer je o niečo menší ako šírka lode. Navyše je konštrukčne oddelená, čím sa pomyselne uzatvára a chráni sakrálny priestor s oltárom. Na presbytérium je z vonkajšej strany v miestach styku jednotlivých polygónov napojených päť operných pilierov, do ktorých je zvedený tlak klenby. Hviezdicovitý klenbový vzorec je identický so vzorcom centrálnej časti, pomer opakujúcich sa jednotlivých polí klenby v apside vzhľadom na loď je 1:3.

Priestor kňažiska presvetľujú tri okná, umiestnené na južnej strane, a tak ako si môžeme všimnúť pri štruktúre lode, severná strana zostáva plná.

V porovnaní s oknami spomínanej lode, okná sú identické, význačné vertikalitou a väčším pomerom výšky k svojej šírke, plošne však jednoznačne menšie. Posadené sú v jednej horizontálnej línii, ktorá sa však nachádza o niečo nižšie ako línia spodného lemu druhých dvoch okien centrálnej lode. Čo sa týka dekoru, sú podstatne jednoduchšie zdobené, čo dokazuje, že presbytérium pochádza zo staršieho obdobia, než zvyšok stavby, tento fakt potvrdzujú tiež historické záznamy a písomné pramene. Okná nie sú osovo členené biforou, namiesto mníšky sú zdobené dvojitým poloblúkom, na ktorý nadväzuje čistá, jednoduchá okrúhla kružba bez dekoru.

Sakristia

Na severnej strane kňažiska, v časti rovnobežnej so severnou stenou lode sa nachádza vstup do sakristie.

Sakristia ma obdĺžnikový pôdorys je klenutá krížovou klenbou a v súčasnosti je zastrešená pultovou plechovou strechou, pričom nie je prístupná iným spôsobom ako zo spomínanej apsidy. Jej jediný kontakt s exteriérom tvorí malé okienko tvaru lomeného oblúku s ostením, bez výrazného dekoru.

Kruchta

Kruchta, t. j. chór, pristavaná k lodi kostola v neskoršom období, je prístupná z hlavnej lode pôvodným točitým strmým kamenným schodiskom nachádzajúcim sa v severnom rohu západnej steny kostola. Plošne zaberá toto druhé podlažie približne tretinu plochy lodi a je nesené dvoma stĺpmi rovnomerne rozmiestnenými v ortogonálnom smere k jej osi. Stĺpy majú antikizujúci charakter, čo dokazujú proporcie stĺpov (ich štíhlostť) a spôsob vegetabilného dekoru hlavice, ktorá silne pripomína grécko korintský rád. Stĺpy majú okrúhly prierez, sú hladké bez kanelovania, ich hlavicu tvoria tri rady zatočených akantových listov a sú ukončené hranolovými profilovanými nábežníkmi. Pri čelnom pohľade smerom z apsidy, stĺpy spolu s profilom konštrukcie druhého podlažia tvoria antickú idylu stĺpu nesúceho kladie. Bezpečnosť pohybu na druhom podlaží vytvára neskorogotické zábradlie so štvorlistovým dekorom, ktoré je nesené dvoma stĺpikmi, nachádzajúcimi sa v osiach stĺpov podopierajúcich kruchtu.V úrovni chóru, druhého podlažia sa nachádza okno posadené centrálne presne na osi západného priečelia. Zaujímavosťou je že ako jediné nemá tvar lomeného oblúku. Osovo je členené úzkym stĺpikom, čím vzniká tzv. bifora, obe tieto časti sú ukončené mníškami (trojlistom) v mieste stretu ktorých, sa na osi okna začína zvislým smerom hore vinúť oblúkovitý lalok, ukončený až pri ostení, zdobený dvoma horizontálne posadenými poloblúkmi.

Vyššie, asi 1,3 metra nad ním v štíte sedlovej strechy, presvetľujú úroveň konštrukcie dreveného krovu nad zaklenutým stropom, tri okrúhle jednoduché okienka s priemerom približne 40 cm, rozmiestnené v jednej horizontálnej línii, symetricky vzhľadom na šírku štítu. Práve z podkrovia je prístupná hranolovitá drevená veža, siahajúca do výšky 13 metrov, zastrešená trojstupňovou plechovou strechou.

Vybavenie

V kostole sa nachádzajú dva oltáre, oltár sv. Jakuba a oltár Panny Márie. Hlavný oltár sv Jakuba je v mieste presbytéria, vedľajší je otočený čelne ku chóru, ktorý umiestnený priamo pred apsidou na severnej strane lode. Oba sú však iba replikami z 20. rokov 19. storočia, zatiaľ čo originál oltára sv. Jakuba bol prevezené do Ostrihomu a originál oltára Panny Márie do Farského kostola v Banskej Bystrici. Pohľad na hlavný oltár vytvára dojem pohľadu na zmenšeninu trojlodej katedrály. V každej z troch lodí je umiestnená plastika, pričom v centrálnej časti je zobrazený práve sv. Jakub. Nad ňou je sa nachádza slepá kružba zdobená krabmi, nad všetkými troma časťami sú fiály. Celý oltár je ladený do svetlých farieb, využíva jemný zlatý dekor.

Na pravej strane lode sa nachádza neskorogotická drevená kazateľnica, zdobená plastikami evanjelistov, polychrómovanými drevorezbami a fiálami so zlátenými krabmi na zvukovej strieške.

Záver

V súčasnosti Kostol sv. Jakuba spadá pod farnosť Uľanka. Okrem využitia pre tradičné bohoslužobné a náboženské účely je tiež významnou kultúrnu-historickou a turisticky príťažlivou pamiatkou.

Literatúra

• Cerovská Jana, Mezei Adalbert, Náučný chodník Jakub, Sprievodca obnovenýmnáučným chodníkom, ŠOP SR, Správa NAPANT 2004
• Katolícke noviny č. 31/1973, 5. august 1973, SSV Trnava v CN Bratislava
• Kahoun Karol, Neskorgotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu, Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1973
• Bystrický permon. – Roč. III, č. 2 (2005)
• Slovenský národopis, Roč. 41, č. 4 (1993)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Jakuba (Banská Bystrica)

Externé odkazy

• Kostol sv. Jakuba (Jakub) - dokostola.sk