Kovářův mlýn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°34′25″S 15°23′44″V / 50,57361°S 15,39556°V / 50.57361; 15.39556
Kovářův mlýn
Prírodná pamiatka
PP Kovářův mlýn 04.JPG
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okres Semily
Lokalita Košťálov
Nadmorská výška 350 – 358 m n. m.
Súradnice 50°34′25″S 15°23′44″V / 50,57361°S 15,39556°V / 50.57361; 15.39556
Rozloha 0,228 ha
Vznik 1. november 1990[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Semily
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1750
Česko: Kovářův mlýn
Kovářův mlýn
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Kovářův mlýn
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kovářův mlyn je prírodná pamiatka na západnom okraji obce Košťálov v okrese Semily. Nachádza sa na ľavom brehu riečky Oleška a jedná sa o starý bridlicový lom[2] v nadmorskej výške 350 m n. m.[3] Dôvodom ochrany je stratigrafické nálezisko skamenelín zo spodného permu, ktoré je navyše v Podkrkonoší pomerne vzácne, výnimkou sú skamenelé drevá na Novopakovsku.[4]

Šírka samotného lomu je asi 20 metrov a výška odkryvov nepresahuje 5 metrov.[4] Okrem samotného lomu zahŕňa lokalita lesný pozemok, ktorý zaberá väčšinu plochy. Starý mlyn dodnes stojí v susedstve pozemku aj s novo postavenými radovými garážami.[5] V lokalite sa nachádzajú bežné druhy flóry a fauny, ktoré nie sú ochranársky významné. Význam spočíva vo skamenelinách.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Riečka Oleška je v tesnej blízkosti Kovářovho mlyna
V blízkosti lomu je umiestnená informačná tabuľa

Prvotný význam lokality bola ťažba tzv. horľavých lupkov, ktoré miestni obyvatelia ťažili až do začiatku 20. storočia.[2] Horľavý lupok čiže bituminózna bridlica je vrstevnatý ílovec, ktorého hlavnou zložkou je kaolinit. Geologické a paleontologické práce tu začali už v polovici 19. storočia. Najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá v tejto lokalite vykonávala výskum, bol profesor Antonín Frič (1883-1901) a svoje nálezy aj z Kovářovho mlyna publikoval v knihe "Fauna der Gakohle".[4] Z miestnych sa do histórie zapísal učiteľ z Lomnice nad Popelkou Jan Benda (1855-1919), ktorý skameneliny venoval do radu múzeí.[6]

Kovářov mlyn bol ako chránené územie vyhlásený 1. novembra 1990 ako chránený prírodný výtvor okresným národným výborom Semily. V roku 1994 bol prevedený do kategórie prírodná pamiatka okresným úradom Semily.[7] O jeho významnosti svedčí aj to, že v roku 1997 bol cieľom exkurzie svetového herpetologického kongresu.[8] Dnes sú skameneliny z Kovářovho mlyna vystavené v Národnom múzeum v Prahe alebo v Múzeu Českého Ráje v Turnove.[4]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Skalné odkryvy

Z geologického hľadiska je oblasť z usadených hornín spodného permu až k hranici vrchného karbónu a patrí k vrchlabskému súvrstviu.[2] Celá podkrkonošská panva preniká svoju väčšiu časťou na povrch a možno ju pozorovať v okolí Turnova a Jičína až k hronovsko-poříčskej poruche, kde je oddelená od vnútrosudetskej panvy. Vrchlabské súvrstvie má miestami mocnosť až 500 metrov a má transgresivny ráz. Obsahuje značné plochy šedých pieskovcov, prachovcov, bitúmenových ílovcov a sladkovodných ílovcov a bridlice známe ako fosiliferné obzory. Najvýznamnejší z vrchlabského súvrstvia je rudnický obzor, v ktorom leží Kovářov mlyn. Jedná sa o spodnú časť tohto súvrstvia, jeho priemerná mocnosť je 60 metrov a možno ho pozorovať až do vzdialenosti 30 km. Rudnický obzor zodpovedá humídnejšiemu klimatickému výskytu (vlhko s množstvom zrážok).[9] Začiatkom permu (približne pred 300 miliónmi rokov) celú severnú časť podkrkonošskej panvy pokrývalo anoxické jazero, ktoré sa v teplej a vlhkej klíme značne rozšírilo. Po neskoršom znížení zrážok a vlhkosti toto jazero zaniklo a bolo zanesené hrubším materiálom z tokov.[10]

Geologický význam Kovářovho mlyna je klasifikovaný ako geologická a paleontologická lokalita národného významu. Pre sledovanie Rudnického obzoru možno navštíviť aj ďalšie miesta v okolí, ako je kúpalisko v Košťálove alebo riečišťe Labe vo Vrchlabí, Hrabačov, Valteřice, Semily, Háje nad Jizerou a ďalšie miesta.[6]

Skameneliny[upraviť | upraviť zdroj]

V plytkej vode jazera, ktoré sa tu rozkladalo v období permu, zrejme bujnel život a zachoval sa v podobe skamenelín ako rastlín, tak živočíchov. Tieto nálezy pomohli osvetliť geologické pomery a stratigrafické pozície podkrkonošskej panvy.[4]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážok vtedajšej flóry sa zachovalo len málo, ide pravdepodobne o splavné úlomky.[4] Jedná sa predovšetkým o druhy papradí, prasličiek a ihličňanov. Zo zástupcov papradí je to Odontopteris subcrenulata, dlhšie Mixoneura sp., Callipteris conferta a Pecopteris sp. Z prasličiek môžeme nájsť Annularia sphenophylloides a ihličnanov Lebachia sp. a Ernestiodendron sp.[6]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Skameneliny živočíchov môžeme nájsť oveľa viac oproti pozostatkom rastlín. Malé bezstavovce ako je škeblovka rodu Pseudestheria tenella slúžili ako zdroj potravy pre lúčoplútve ryby, ktoré tu žili pravdepodobne v najväčšom počte. Z týchto rýb boli nájdené skameneliny druhu Paramblypterus rohani už v roku 1861 alebo dvojdyšná ryba Ctenodus tardus nájdená v roku 1889. Jeden exemplár Ctenodus tardus s dĺžkou 50 cm pochádza práve z Kovářovho mlyna. Z novších nálezov je to Neslovicella elongata (2010). Ďalšou evidovanou skupinou sú akantódy a druh Acanthodes gracilit (1848) alebo sladkovodné žraloky a druh Bohemiacanthus carinatus (1890). Zaujímavé sú nálezy fosílnych výkalov, ktoré majú na povrchu špirálové vinutie, spôsobené špirálovou riasou v črevách žralokov, a preto aj tieto nálezy môžeme radiť k druhu Bohemiacanthus carinatus. Vo vtedajšom jazere žili aj obojživelníky, nájdené boli nedospelé štádiá Ptyonius bendai (1895) a Melanerpeton sp (1990). Krokodílovitého obojživelníka reprezentuje Archegosaurus dyscriton (1838), ktorý bol v Košťálove tiež nájdený.[6]

Ochrana a manažment[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť rýchlo zarastá náletovými drevinami
Garáže tesne priliehajú prírodnej pamiatke

Prírodnú pamiatku Kovářův mlyn udržuje Liberecký kraj, ochranná zóna je 50 metrov[11], lokalita nie je oplotená a je voľne prístupná. Ohrozenie Kovářovho mlyna spočíva v náletových drevinách, zberu geologického materiálu a v neposlednom rade aj odpadkoch, ktoré sa sem dostávajú z miest radových garáží.[12] Dlhodobým cieľom je udržanie horninových odkryvov lomu. Starostlivosť stanovená Libereckým krajom zahŕňa predovšetkým odstraňovanie náletových drevín, zber odpadkov a kosba ruderálnych spoločenstiev.[13] Táto prírodná pamiatka nie je medzi verejnosťou príliš známa, a preto turisticky málo navštevovaná.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c LORENCOVÁ, Markéta. Geologické lokality - Kovářův mlýn [online]. 26.6.2007, rev. 2010-10-22, [cit. 2016-04-15]. Dostupné online.
  3. ZICHA, Ondřej. PP Kovářův mlýn [online]. [Cit. 2016-04-15]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g DVOŘÁK, Jiří. Časopis Krkonoše - Jizerské hory [online]. KRNAP, 2009, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online.
  5. PP Kovářův mlýn [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-04-14]. Dostupné online.
  6. a b c d Geopark Český ráj [online]. Geopark Český ráj, [cit. 2016-04-15]. Dostupné online.
  7. AOPK ČR. Právní dokumentace [online]. [Cit. 2013-04-15]. Dostupné online.
  8. Plán starostlivosti pre prírodnú pamiatku Kovářův mlyn, Petr Havránek 2004, str. 53.
  9. Geologická minulosť Českej republiky, Chlupáč I., 2011, str. 224.
  10. VLASÁK, Jiří. Kámen a člověk [online]. Geopark UNESCO Český ráj, [cit. 2016-04-15]. Dostupné online.
  11. Přírodní památka Kovářův mlýn [online]. Liberecký kraj, [cit. 2013-10-19]. Dostupné online.
  12. Plán starostlivosti pre prírodnú pamiatku Kovářův mlyn, Petr Havránek 2004, str. 3
  13. Plán starostlivosť pre prírodnú pamiatku Kovářův mlyn, Petr Havránek 2004, str. 4

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kovářův mlýn na českej Wikipédii.