Borecké skály
Toto je článok o prírodnej pamiatke v okrese Semily. O prírodnej pamiatke s podobným názvom v okrese Havlíčkův brod pozri Borecká skalka.| Borecké skály | |
| Prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký kraj |
| Okres | Semily |
| Lokalita | Borek (k. ú. Hnanice pod Troskami), Rovensko pod Troskami |
| Nadmorská výška | 280 – 360 m n. m. |
| Súradnice | 50°32′10″S 15°14′30″V / 50,53611°S 15,24167°V |
| Rozloha | 29,6392 ha |
| Vznik | 13. jún 1985[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Semily |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 919 |
  Borecké skály Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Borecké skály | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chránené územie Borecké skály je prírodná pamiatka (ev. č. 919)[2], ktorá sa nachádza v severných Čechách na území Libereckého kraja, v tesnej blízkosti severovýchodnej hranice CHKO Český ráj. Toto chránené územie má rozlohu 29,64 ha a bolo vyhlásené okresným národným výborom v Semiloch v roku 1985.[3]
Predmetom ochrany je pieskovcové skalné mesto z obdobia druhohôr, na ktoré je viazaná typická flóra a fauna, vrátane pozostatkov reliktného bôru, tvoreného zakrpatenými borovicami a brezami.[4]
Skaly nepredstavujú typické „útvarové“ skalné mesto; zaujímavý je skôr ich povrch ovplyvnený zvetrávacími procesmi. Nachádza sa tu tiež niekoľko jaskýň s významnými archeologickými nálezmi.[5]
Na lokalite nájdeme hlavne borovicové lesy so svojou typickou chudobnou flórou, výnimku tvoria vzácny kolenec jarný (Spergula morisonii) a žltohlav najvyšší (Trollius altissimus). Fauna je zastúpená prevažne bezstavovcami a vtáctvom viazaným na lesné porasty a skalné oblasti.[4]
Lokalita je hojne navštevovaná turistami hlavne vďaka vyhliadkam na okraji skál, ktoré ponúkajú nevšedné výhľady do okolitej krajiny.[6]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka Borecké skály sa nachádza na katastrálnych územiach obcí Borek pod Troskami a Rovensko pod Troskami. Podľa dedinky Borek nesú skaly svoje meno. Lokalita je súčasťou Geoparku Český ráj, turistom je prístupná po modrej turistickej značke, ktorá tadiaľ prechádza a vedie ďalej smerom k zrúcanine hradu Trosky.[7]
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Borecké skály tvoria malé skalné mesto z pieskovcových blokov, ktoré sú súčasťou tzv. rovenskej kvesty a obklopujú vrch Bor (360 m n. m.). V južnej časti je skalná stena obnažená - možno ju vidieť už z ďalekého okolia. Rovnako ako ďalšie skalné mestá Českého raja sú aj Borecké skály tvorené druhohorným pieskovcom - podložie aj skalné odkryvy vznikli usadením pieskovca v období turónu vrchnej kriedy. Samotné skalné mesto sa sformovalo v mladšom pleistocéne. V tej dobe tiež začali procesy zvetrávania, ktoré ovplyvňujú vývoj skalných útvarov až do súčasnosti.[5]
Borecké skály sú zvláštne tým, že sa tu nenachádzajú takmer žiadne skalné veže, ktoré sú typické pre okolité mestá. Skaly majú s výnimkou niekoľkých formácií kompaktný charakter. Nevýraznosť útvarov je vynahradená rozmanitosťou ich povrchu, ktorý je ovplyvnený ako mechanickým, tak chemickým zvetrávaním. Môžeme tu vidieť napr. voštiny, rôzne typy dutín, rímsy, skalné okná a hodiny. Hrdzavo sfarbené plochy a výstupky sú železité inkrustácie - tzv. železniaky.[8]
V skalách sa nachádza niekoľko jaskýň, ktoré sú zaujímavými archeologickými náleziskami. Medzi najznámejšie patrí pseudokrasová Ludmilina jaskyňa s archeologickými nálezmi mezolitického obdobia.[5]
Čo sa týka pôdnych profilov sú tu predovšetkým plytké kambizeme, litozeme a podzoly.[3]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na skalách sa nachádzajú hojné porasty borovice (Pinus sylvestris), na niektorých miestach prechádzajú bôry skôr do typu borovicových dúbrav (Vaccinio vitis-idaeae - Quercetum), s výskytom duba letného (Quercus robur). Na samotnom okraji skalných masívov sa nachádza reliktný bôr tvorený zakrpatenými pokrútenými borovicami a brezami. Na týchto obzvlášť suchých a slnečných stanovištiach môžeme nájsť ďatelinu roľnú (Trifolium arvense) a s trochou šťastia aj vzácny kolenec jarný (Spergula morisonii).[8]
Pôda v lese je veľmi chudobná na živiny, podrast tvoria hlavne nízke kríky - brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus), brusnica pravá (Vaccinium vitis-idea) a vres obyčajný (Calluna vulgaris).[6] Na svahoch kaňonov, nachádzajúcich sa pozdĺž zalesneného chrbta, je viac vlhko a lesy tu majú skôr listnatý charakter - prevládajú tu dubové lesy s hájovou kvetenou, ktorej typickými zástupcami sú veternica hájna (Anemone nemorosa), praslička lesná (Equisetum sylvaticum), mednička ovisnutá (Melica nutans) a chlpaňa hájna (Luzula luzuloides).[8]
Na vlhkých lúkach, ktoré sa v rámci prírodnej pamiatky tiež vyskytujú, sa veľmi zriedkavo nachádza žltohlav najvyšší (Trollius altissimus).[4]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Piesčité suché pôdy sú domovom mnohých druhov bezstavovcov, typické sú samotárske osy - kutavky, zastúpené druhom kutavka piesočná (Ammophila sabulosa). Ďalej tu žije napr. mravcolev čiernobruchý (Myrmeleon formicarius) či svižník (Cicindela arenaria).[8]
Z vtákov sa v borovicových lesoch vyskytuje sýkorka uhliarka (Parus ater), sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus) a ľabtuška hôrna (Anthus trivialis). Skalné útvary sú so svojimi výbežkami a prevismi dokonalými miestami pre hniezdenie vtákov. Svoje hniezda si tu stavajú sokol myšiar (Falco tinnunculus) a žltochvost domový (Phoenicurus ochruros). Ako na jednom z prvých miest v regióne tu v 80. rokoch 20. storočia zahniezdil tiež krkavec čierny (Corvus corax).[4]
Skalné pukliny slúžia na prezimovanie netopierov (rod Myotis).[4]
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný les bol tvorený prevažne dubmi a bukmi, druhová skladba sa však v priebehu času zmenila - teraz je na lokalite prevaha smreka obyčajného (Picea abies) a borovice lesnej (Pinus sylvestris) . Borovica hladká (Pinus strobus), dub červený (Quercus rubra) a smrekovec opadavý (Larix decidua), ktoré sa tu v menšom počte vyskytujú, nie sú dreviny pôvodné, preto by mali byť postupne nahradené borovicou lesnou. Existujúci borovicový les sa zatiaľ úspešne obnovuje prirodzene, preto nie je nutné robiť väčšie zásahy, pri obnove smrekových porastov sú čiastočne doplňované melioračné a spevňujúce dreviny - jedľa biela (Abies alba) a buk lesný (Fagus sylvatica).[3]
V údolí kedysi tiekol potok, ktorý bol počas roka 2011 umelo premenený na kaskádu rybníčkov, mokraďových plôch a tôní. Vzniklo tak miesto vhodné najmä pre obojživelníky a rôzne druhy hmyzu.[9]
Stav lokality je veľmi dobrý aj cez to, že sa nachádza v tesnej blízkosti rýchlostnej cesty R35 a železničnej trate Jičín-Turnov. Rekreačné chaty nepredstavujú väčší problém, ich okolie je udržiavané. Problémom by v budúcnosti mohla byť čím ďalej tým viac badateľná erózia v priestore vyhliadok. [3]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Lokalita je hojne navštevovaná turistami. Vedie cez ňu modrá turistická značka, ktorá začína v Rovensku p. Troskami a končí na zrúcanine hradu Trosky. Vyhliadky vybudované na kraji skál sú pre turistov veľkým lákadlom, pretože ponúkajú pekné výhľady do krajiny Českého raja.[6]
Na okraji aj vnútri pamiatky stojí niekoľko rekreačných chát.[3]
Borecké skály sa vďaka ich kráse a zvláštnej atmosfére prezývajú Rozprávkový les. Rovnaký názov nesie aj akcia, ktorá je tu usporiadaná pre deti a ich rodičov každoročne na jar. Deti na prechádzke lesom stretávajú rôzne rozprávkové bytosti, ktoré im dávajú plniť rozličné úlohy, za ktorých správne splnenie nechýbajú drobné odmeny.[6]
Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]
Borecké skály prislúchajú do skalnej oblasti Hruboskalsko v oblasti Český ráj. Ide o menej známu lokalitu, ktorá bola z hľadiska využitia pre horolezecké aktivity prvýkrát popísaná Karlom Adamičkom v roku 1977.[10] V publikácii bolo z oblasti Boreckých skál popísaných 25 pieskovcových skalných veží. Od 80. rokov 20. storočia tu horolezecký prieskum pokračoval a boli spracované ďalšie opisy a mapky.[11]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=919
- ↑ a b c d e http://drusop.nature.cz/ost/archiv/plany_pece/ug_file.php?RECORD_ID=10061
- ↑ a b c d e MACKOVČIN, P.; SEDLÁČEK, M. (eds.). Chráněná území ČR, zväzok III., Liberecko. 1. vyd. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, 2002. 331 s. ISBN 80-86064-43-3. S. 168,169.
- ↑ a b c http://lokality.geology.cz/70
- ↑ a b c d MODRÝ, Martin; SÝKOROVÁ, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. 1. vyd. Liberec : Liberecký kraj, rezort životného prostredia a poľnohospodárstva, 2004. 120 s. ISBN 80-239-2838-4. S. 103.
- ↑ rovensko.cz/volny-cas/okoli-mesta/tip-na-vylet/
- ↑ a b c d Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-16]. Dostupné online. Archivované 2015-11-17 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-16]. Dostupné online. Archivované 2015-12-22 z originálu.
- ↑ JANKŮ, Jaroslav. Pískovcové skály v Čechách. Horolezecký průvodce.Sv.1 - Český ráj. 1. vyd. Praha : Olympia, 1977. 464 s.
- ↑ Popis sektora Borecké skály
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borecké skály
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Výnos Rady Okresného národného výboru Semily o zriadení chráneného územia
- Na stránke Český ráj.cz Archivované 2016-04-26 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borecké skály na českej Wikipédii.