Krematórium a Urnový háj v Bratislave

Krematórium a Urnový háj v Bratislave je krematórium na Hodonínskej ulici 44 v Bratislave a prvé krematórium na Slovensku.

Realizovalo sa v rokoch 1967-68 podľa projektu architekta Ferdinanda Milučkého z roku 1962-63. Nachádza sa na západe Bratislavy, na svahoch Malých Karpát v riedkom lese. Staré duby a borovice tvoria kontrast s jeho vodorovnými líniami, umiestnenými nad lúkou na kopci.

Krematórium je navrhnuté v duchu severskej moderny, ktorá sa podobným spôsobom spájala s prírodou. Celý komplex je navrhnutý s veľkým citom pre krajinu a aj umiestnenie architektúry do nej. Je to kultová stavba a jej hodnoty sú hlavne duchovné. Patrí k najlepším dielam povojnovej architektúry na Slovensku.

Stavba a areál

Prostredie tejto architektúry vznikalo naopak, ako býva vo zvyku. Nesadili sa stromy okolo novostavby, ale architektúra sa umiestnila medzi staré borovice a duby.

V areáli sa nachádza hlavná stavba, prevádzková vedľajšia stavba a urnový háj, dotvorený plastikami.

Hlavná stavba sa skladá zo sústavy bielych vodorovných stien, ktoré vymedzujú základné vnútorné priestory a priečnych celozasklených stien z číreho skla. Zložená zo suterénu (prevádzková časť) a obradných priestorov vyvýšených na terase. Rozprestiera sa na kopci nad lúkou. V obradných priestoroch sa nachádza predsieň (čakáreň), obradná miestnosť rozlúčky blízkych príbuzných a hlavná obradná sála. Z hlavnej obradnej sály je pôsobivý pohľad do lesa so starými borovicami a dubmi. Z exteriéru (zo záhrady) prechádza drevená stena do interiéru (obradnej miestnosti), ako znak spojenia človeka s prírodou.

Areál dotvára totemová plastika od Kompánka, nachádzajúca sa na hlavnej lúke, inšpirovaná drevenými krížmi dedinských cintorínov a hálkami ľudových dreveníc, ktoré sa objavovali na Slovensku. Nachádza sa tu aj travertínová Uhrova fontána pred hlavnou sálou, Tóthova socha Smútok v urnovom háji (neskôr odstránená) a Milučkého pohrebisko významných predstaviteľov.

Návrh a filozofia

„Vyžaduje sa prostredie, ktoré nemá s konvenčným ponímaním cintorína nič spoločného, prostredie upokojujúce, vyvážené, harmonické.“ slová Ferdinanda Milučkého

V roku 1962 sa začali tvoriť prvé skice krematória. Už sám prístup po dlhom oblúkovom chodníku popri hlavnej lúke s totemom je obradom príchodu k miestu rozlúčky. Hlavné obradné priestory sa nachádzajú na terase nad svahom a akoby len s voľne spojených vodorovných stien. Medzi nimi možno kedykoľvek uniknúť, len číre priečne sklo určuje vnútorný priestor. Múry z interiéru prenikajú cez zasklenie ďaleko do exteriéru a dlažba spája interiér s okolím.

V apríli roku 2000 sa dokončila rekonštrukcia, kde sa vymenila zastaraná technológia.

„Toto všetko, stvárnené zákutie prírody, priestor, architektúra, má svoju prísnu zákonitosť, svoju čistotu. Je výrazom nesentimentálneho poňatia ľudského osudu. Je to stále javisko kultu, ktoré má svoj jasný rituál. Odbočíš z cesty, zastaneš a odídeš.“ Autorom týchto slov je Dominik Tatarka.

„Odišiel do lesov. Tak hovorili starí Slovania, keď niekto zomrel. Lesy a smrť, odchod s tohto života do večného šumenia lesov, rozlúčenie so zosnulým v prírode, večný kolobeh života, návrat doňho po smrti.“ Tak začína svoju stať o Milučkého krematóriu jeho niekdajší učiteľ prof. Jan E. Koula.

Už sám prístup po dlhom oblúkovom chodníku, začínajúcom pri bráne a končiacom pri hlavnej stavbe, je časť obradu, symbol-púť k poslednej rozlúčke. Smútiacich príbuzných privádza do sveta iných hodnôt, vyvedie ich z kolobehu života a mesta. Aj v tom je toto dielo skvostom. Milučký tu poukázal svoj cit pre detail, ktorého strohosť na seba neupozorňuje, ale dovoľuje sa venovať rozlúčke so zosnulými.

Ceny

Krematórium získalo Jurkovičovu a štátnu cenu.
Toto dielo prispelo k udeleniu Herderovej ceny za architektúru za rok 2001 pre architekta Ferdinanda Milučkého.

Galéria

Orientačný plán
Zoznam významných osobností uložených v Urnovom háji

Použitá literatúra

Dulla M. a Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Vydavateľstvo SLOVART, Bratislava 2002
Kusý M.: Architektúra na Slovensku 1945-1975. PALLAS, Bratislava 1976
Dulla M., SPOLOK ARCHITEKTOV SLOVENSKA: Architekt Ferdinand Milučký. PRINT-ART, Bratislava
www.asb.sk
www.bratislavskénoviny.sk