Preskočiť na obsah

Kuna skalná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kuna domáca)
Kuna skalná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Kuna skalná
Erxleben, 1777

Rozšírenie kuny skalnej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kuna skalná[1] (zastarano: kuna domáca[2]; lat. Martes foina) je mäsožravec z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva Palearktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 47,6 % územia.[1]

Oproti kune lesnej (Martes martes) je kratšia, má okolo 45 cm, ale je robustnejšia, dosahuje hmotnosť až do 2 kg. Srsť má sivobielu, hrdelná škvrna je biela alebo len slabo žltavá (na rozdiel od kuny lesnej, ktorá má hrdlo a dolnú časť krku žltkovo-žltú), dolu sa vidlicovito rozdvojuje a siaha až na vnútornú stranu predných nôh. Okraje uší má biele, špičku ňucháča ružovo sfarbenú. Chvost je menší menej osrstený, na konci mierne zahrotený a tmavší. Tlapky na nohách sú osrstené len slabo, takže v stope vynikajú aj brušká chodidiel. Ostré pazúry na prstoch jej umožňujú šplhanie sa aj po zdanlivo hladkých skalách.

Je teplomilnejšia než kuna lesná a jej rozšírenie zasahuje viac na juh.[3] Žije v južnej a strednej Európe, v európskej časti Ruska, v Strednej Ázii, v severnej Indii, Tibete a Nepále. Kuna skalná obýva okraje lesov, skalnatý terén, staré zrúcaniny budov, kôlne. Je to typický samotár, úkryt môže mať aj v skalnej štrbine, stromovej dutine alebo v nore po nejakom hlodavcovi.[4] V Európe žije obvykle v blízkosti ľudských stavieb, a to aj v centrách veľkých miest. V mestách vyhľadáva povaly, opustené budovy, šachty a podobné objekty. Živí sa tu potkanmi, holubmi aj odpadkami. Známa je tiež návštevami chát a chalúp, v ktorých ničí izoláciu, zanecháva trus i zvyšky potravy, ľuďom môžu vadiť tiež hlučné aktivity kún v období párenia. Občas sa vyskytuje aj v lese a šplhá po stromoch, avšak ide o zriedkavé prípady, lebo tu sa darí jej príbuznej kune lesnej.

Rozšírenie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 205 (47,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 16, 3,7 %) v nadmorských výškach 100 (Leles) – 1 600 m n. m. (Tále).[1]

Jej hlavnou potravou sú myši a zvlášť obľubuje vajcia vtákov. Loví aj potkany, zajace a domácu hydinu. Rada navštevuje ovocné sady. Požiera hmyz, dážďovky, obojživelníky i plazy. Často vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeľov a ôs.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára[3] v priebehu aprílamája[5] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Kuna skalná - Martes foina, s. 447 - 451.
  2. RIZNER, Ľudovít Vladimír. Živočíchopis. Uhorská Skalica : Jozef Škarnicel, 1875.
  3. a b c BioLib: Biological library, Profil taxonu, kuna skalní [online]. www.biolib.cz, [cit. 2017-07-11]. Dostupné online. (po česky)
  4. RIDZOŇ, Viliam. Atlas cicavcov (cicavce) [online]. [Cit. 2012-01-14]. Dostupné online.
  5. PETER ŠMEHÝL, SPU NITRA. Nie je kuna ako kuna. Poľovníctvo a rybárstvo, 23. marca 2009. Dostupné online [cit. 2017-07-11].

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]