Kuna skalná
| Kuna skalná | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Kuna skalná Erxleben, 1777 | |
 Rozšírenie kuny skalnej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kuna skalná[1] (zastarano: kuna domáca[2]; lat. Martes foina) je mäsožravec z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva Palearktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 47,6 % územia.[1]
Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]
Oproti kune lesnej (Martes martes) je kratšia, má okolo 45 cm, ale je robustnejšia, dosahuje hmotnosť až do 2 kg. Srsť má sivobielu, hrdelná škvrna je biela alebo len slabo žltavá (na rozdiel od kuny lesnej, ktorá má hrdlo a dolnú časť krku žltkovo-žltú), dolu sa vidlicovito rozdvojuje a siaha až na vnútornú stranu predných nôh. Okraje uší má biele, špičku ňucháča ružovo sfarbenú. Chvost je menší menej osrstený, na konci mierne zahrotený a tmavší. Tlapky na nohách sú osrstené len slabo, takže v stope vynikajú aj brušká chodidiel. Ostré pazúry na prstoch jej umožňujú šplhanie sa aj po zdanlivo hladkých skalách.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Je teplomilnejšia než kuna lesná a jej rozšírenie zasahuje viac na juh.[3] Žije v južnej a strednej Európe, v európskej časti Ruska, v Strednej Ázii, v severnej Indii, Tibete a Nepále. Kuna skalná obýva okraje lesov, skalnatý terén, staré zrúcaniny budov, kôlne. Je to typický samotár, úkryt môže mať aj v skalnej štrbine, stromovej dutine alebo v nore po nejakom hlodavcovi.[4] V Európe žije obvykle v blízkosti ľudských stavieb, a to aj v centrách veľkých miest. V mestách vyhľadáva povaly, opustené budovy, šachty a podobné objekty. Živí sa tu potkanmi, holubmi aj odpadkami. Známa je tiež návštevami chát a chalúp, v ktorých ničí izoláciu, zanecháva trus i zvyšky potravy, ľuďom môžu vadiť tiež hlučné aktivity kún v období párenia. Občas sa vyskytuje aj v lese a šplhá po stromoch, avšak ide o zriedkavé prípady, lebo tu sa darí jej príbuznej kune lesnej.
Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 205 (47,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 16, 3,7 %) v nadmorských výškach 100 (Leles) – 1 600 m n. m. (Tále).[1]
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Jej hlavnou potravou sú myši a zvlášť obľubuje vajcia vtákov. Loví aj potkany, zajace a domácu hydinu. Rada navštevuje ovocné sady. Požiera hmyz, dážďovky, obojživelníky i plazy. Často vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeľov a ôs.
Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára[3] v priebehu apríla až mája[5] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
-
-
-
Kostra
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Kuna skalná - Martes foina, s. 447 - 451.
- ↑ RIZNER, Ľudovít Vladimír. Živočíchopis. Uhorská Skalica : Jozef Škarnicel, 1875.
- ↑ a b c BioLib: Biological library, Profil taxonu, kuna skalní [online]. www.biolib.cz, [cit. 2017-07-11]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ RIDZOŇ, Viliam. Atlas cicavcov (cicavce) [online]. [Cit. 2012-01-14]. Dostupné online.
- ↑ PETER ŠMEHÝL, SPU NITRA. Nie je kuna ako kuna. Poľovníctvo a rybárstvo, 23. marca 2009. Dostupné online [cit. 2017-07-11].
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuna skalná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuna skalná
