Lúčky (okres Ružomberok)
| Lúčky | |
| obec | |
 Vodopád uprostred dediny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Nadmorská výška | 598 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′41″S 19°24′12″V / 49,127983°S 19,403400°V |
| Rozloha | 21,85 km² (2 185 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 597 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 73,09 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1266 |
| Starosta | Branislav Hrbček[3] (nezávislý) |
| PSČ | 034 82 |
| ŠÚJ | 510815 |
| EČV (do r. 2022) | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Lúčky, Ružomberok District | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lúčky sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Je to kúpeľná dedinka v Chočských vrchoch neďaleko Ružomberka.
Charakteristika
Obec leží obklopená lesmi v Chočských vrchoch. Len z južnej strany je otvorená dolina smerom do Liptovskej Teplej a neďalekých Kalamien. Nad dedinou sa čnie Veľký Choč (1 608 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy. Zo severnej strany leží vrch Plieška (977 m n. m.) a zo západnej Smrekov (1 024 m n. m.), v ktorom je aj neprístupná jaskyňa (dĺžka 105 m).
Rozdelenie
Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľami.
Dejiny
Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v tufových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce. [4]
Kúpele
Kúpele sú známe od roku 1761 kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch 1820-24. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.
Ubytovanie
Možnosť ubytovania aj pre turistov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v Penziónoch A, B a C, alebo turistickej ubytovni Mária a Jelena. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.
Kultúra a zaujímavosti
Kino
V liečebnom dome Choč sa nachádza kino Choč, ktoré už nepremieta.
Minigolf
V areáli kúpeľov je aj ihrisko minigolfu, vhodné na trávenie času pre rodiny.
Lúčanské travertíny
Travertíny (skalné steny a vyvýšeniny) sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami, za národnú prírodnú pamiatku vyhlásené roku 1975, výmera 3,8 ha.
Lúčanský vodopád
Národná prírodná pamiatka od roku 1974. 12 m vysoký kaskádovitý vodopád padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná Lúčanka neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.
Pravidelné podujatia
Každé dva roky (od roku 1995) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú Dolnoliptovské folklórne slávnosti. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor Lúčan, v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.
Šport
Horská turistika
Obec Lúčky je východzou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho prekrásny výhľad na celú Oravu a Liptov, jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Ospievaný mnohými básnikmi, napr. P.O. Hviezdoslavom, ktorý pochádzal z Výšného Kubína (pod Chočom, na Orave).
Lyžovanie
Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.
Cykloturistika
Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci Huty a končí až v Banskej Bystrici.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v Liskovej pri Ružomberku) alebo po diaľnici D1 (odbočiť treba v Ivachnovej). Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.
Školstvo
V obci je Základná škola s knižnicou, v roku 2004 pribudla nová telocvičňa.
Zamestnanie
V obci sa dá zamestnať okrem obchodov a pohostinstiev buď v kúpeloch alebo v urbárskych lesoch. Väčšina obyvateľov však za prácou dochádza do Ružomberka alebo Liptovského Mikuláša.
Partnerské mestá
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lúčky (okres Ružomberok)
Externé odkazy