L-karnozin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

L-karnozin je organická látka prirodzene sa vyskytujúca v ľudskom tele, konkrétne v kostrových svaloch, srdci a mozgu. Tvoria ju dve aminokyselinyalanín a histidín. Ako silný antioxidant chráni bunkové membrány pred škodlivými vplyvmi prostredia.[chýba zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Karnozín objavil ruský vedec W. S. Gulevič na začiatku 20. storočia. Prvotné výskumy sa zaoberali jeho štruktúrou, distribúciou a vlastnosťami. Priamy vplyv karnozínu na mozog, svaly a ich odolnosť voči únave preukázal S. E. Severin. Odvtedy je známy tzv. „Severinov fenomén“, ktorým sa označuje proces rýchlej svalovej regenerácie. Tento ruský vedec odhalil, že karnozín tlmí účinky kyseliny mliečnej na svaly, zvyšuje ich sťahovateľnosť (kontraktilitu) a regeneruje svaly.[chýba zdroj] Okrem využitia v športe sa v minulosti používal aj na liečbu žalúdočných vredov.[chýba zdroj] Výskum austrálskych a britských vedcov potvrdil schopnosť karnozínu spomaliť proces starnutia.[chýba zdroj] V roku 2002 tím vedcov na čele s Dr. Michaelom G. Chezom priniesol informácie o pozitívnom vplyve karnozínu u autistických detí, podľa ktorého sa zlepšilo ich správanie, komunikácia a socializácia.[chýba zdroj] V súčasnosti je publikovaných viac ako 900 štúdií o karnozíne.[chýba zdroj]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Karnozín je dipeptid tvorený dvoma aminokyselinami- alanínom a histidínom. Jeho výrazné antioxidačné účinky chránia bunkové membrány, bielkoviny, DNA a lipidy. Karnozín výrazne prispieva k zvýšeniu svalovej sily a vytrvalosti, redukuje poškodenie buniek vplyvom alkoholu.[chýba zdroj] Prirodzene sa nachádza v ľudskom tele, kde si ho každá bunka vytvára podľa potreby. Od určitého veku však schopnosť jeho produkcie klesá a znižuje sa i úroveň ochrany buniek pred oxidačným stresom. Záujem o jeho výskum sa neustále zvyšuje, v súčasnosti prebieha množstvo štúdií po celom svete. Mohol by pomôcť spomaliť proces starnutia kože a buniek, či uplatniť sa ako pomocná látka pri ochoreniach nervového, kardiovaskulárneho systému, cukrovke, svalovej dystrofii.[chýba zdroj] Zlepšenia sa predpokladajú pri autistickom spektre, poruchách učenia a správania.[chýba zdroj] Preventívne by mohol zamedziť rozvoju Alzaheimerovej a Parkinsonovej choroby.[chýba zdroj]