Lupina mnoholistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lupína mnoholistá)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lupina mnoholistá
Lupinus polyphyllus.JPG
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lupinus polyphyllus
Lindl.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lupina mnoholistá (staršie: lupína mnoholistá, ešte staršie: vlčí bôb mnoholistý; lat. Lupinus polyphyllus) je kvitnúca rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae).

Lupina je nerozkonárená bylina, ktorá dorastá do výšky až 1,6 metra. Zakončená je až 40 cm dlhým klasom kvetov v rôznych odtieňoch modrej, fialovej a ružovej farby, zriedkavejšie bielej. Existujú ale aj pestované žlté, červené, oranžové či dvojfarebné odrody. Kvitne od júna do septembra. Listy majú podobu dlaňovito zloženej čepele z úzkych lístkov. Sú dlhostopkaté. Počet lístkov je 9 až 17, ich dĺžka 8 až 12 cm. Na rubovej strane sú plstnato chlpaté. Plodom je struk.

Na území Slovenska rastie prevažne ako pestovaný druh, ktorý občas splanieva. Pochádza zo Severnej Ameriky, no zdomácnela a vzplanula na veľkej časti územia Európy. Porastá okraje ciest a lesov, násypy, čistinky, pričom preferuje svetlé stanoviská a nevápnité kyslejšie pôdy. Má schopnosť obohacovať pôdu o dusičnany. Vo svojej domovine rastie najmä na okrajoch vodných tokov a vo vlhkých lesoch.

Celá rastlina je jedovatá. V jej semenách, ale aj v iných častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy, napríklad lupinidín (sparteín). Tieto alkaloidy silne poškodzujú tkanivo pečene, nervového systému, srdca a obličiek. Otrava sa prejavuje slinením, nevoľnosťou, zvracaním, nepokojom, kŕčmi, poruchami srdcového rytmu, ťažkosťami s prehĺtaním. V ťažkých prípadoch dochádza k ochrnutiu dýchacích orgánov a následnej smrti. V menších dávkach spôsobuje nepríjemné halucinácie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]