Lutgarda z Aywières
| Svätá Lutgarda z Aywières | |
| Panna, mníška a svätica | |
 Svätá Lutgarda od Francisca Goyu z 1787 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 1182 Tongeren, Nizozemsko (dnešné Belgicko) |
| Úmrtie | 16. jún 1246 (63 – 64 rokov) Aywières |
| Uctievanie | |
| Atribúty | s Kristom, ktorý jej ukazuje svoje rany; atribúty Cisterciánskeho rádu; oslepená Srdcom Ježišovým; mníška, ku ktorej Kristus vystiera ruku z kríža |
| Patronát | slepých, skoroumretých detí, postihnutých ľudí, Flámov |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Sviatok | 16. jún (spomienka) |
| Odkazy | |
 | Lutgarda z Aywières (multimediálne súbory na commons) |
Lutgarda z Aywières alebo Lutgarde[1] (hol. Sint-Ludgardis; * 1182 – † 16. jún 1246) je svätou zo stredovekého Nizozemska. Narodila sa v Tongerene, vo francúzštine známom ako Tongres (preto ju frankofónne obyvateľstvo volá aj ako Lutgardis z Tongres). Do mníšskeho života vstúpila ako dvanásťročná. Počas jej života sa jej pripisovali rôzne zázraky a je známe, že zažila náboženskú extázu. Jej sviatok v Rímskokatolíckej cirkvi je 16. júna.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Vstup do kláštora[upraviť | upraviť zdroj]
Lutgarda sa narodila v Tongerene v roku 1182. Keďže otec prišiel o jej veno v neúspešných obchodoch, podľa vtedajších zvyklostí išla do benediktínskeho kláštora[2] sv. Kataríny neďaleko Sint-Truidenu v dnešnom Belgicku. Bola atraktívna, mala rada pekné oblečenie a rada si užívala.[3] Kláštor pre Lutgardu predstavoval spoločensky prijateľnú alternatívu k hanbe slobodného života vo svete. V kláštore prežila niekoľko rokov bez toho, aby sa nejako zvlášť zaujímala o rehoľný život. Mohla prichádzať a odchádzať a prijímať návštevy, ako sa jej páčilo.
Zjavenia[upraviť | upraviť zdroj]
Keď bola jedného dňa ako sedemnásťročná v salóne, čo bolo vítaným prerušením monotónnosti kláštornej služby, mala vidinu Ježiša Krista, ktorý jej ukázal svoje rany po ukrižovaní. Kvôli tomu ako dvadsaťročná zložila večné sľuby. Niektoré zo sestier predpovedali, že jej zmena v správaní nevydrží. Namiesto toho sa však Lutgarda stala ešte zbožnejšou. Počas nasledujúcich desiatok rokov mala veľa videní Krista, Márie, sv. Kataríny a svätého Jána Evanjelistu.[3] Svätý kardinál Robert Bellarmine uvádza príbeh, že pápež Innocent III., ktorý zomrel počas Lutgardinho života, sa zjavil mníške v jej kláštore, aby sa jej poďakoval za modlitby a obete, ktoré za neho obetovala počas jeho pápežstva.
V správach o jej živote sa uvádza, že zažila náboženské extázy, vznášala sa a pri tranze jej kvapkala krv z čela a vlasov.[3] Keď jej ponúkli možnosť byť abatyšou, odmietla to. V roku 1205 ju však vybrali za priorku jej komunity.
Prestup do cisterciánskeho kláštora[upraviť | upraviť zdroj]
Po dvanástich rokoch u benediktínok vstúpila v roku 1208 na radu svojej priateľky bl. Kristíny Belgickej k cisterciánom, prísnejšiemu rádu v Aywières (dnešné Awirs), neďaleko belgického Liège.[3] Mníšky z Aywières hovorili po francúzsky, Lutgarda však iba flámsky. Lutgarda sa zámerne neučila po francúzsky, aby žila vo väčšej tichosti. Žila, pracovala a modlila sa uprostred svojich sestier, prežívala osamelosť a samotu, aké dovtedy nepoznala. Napriek tomu prispela silnými obrazmi k rozvíjajúcemu sa kristocentrickej mystike.[4]
Veľké množstvo ženských cistercitských kláštorov v Nizozemsku prinútilo mníšky, aby sa s prosbou o duchovnú a sviatostnú pomoc obrátili na novozaložené rády učeníkov Františka a Dominika, a nie na svojich bratov cisterciánov. Lutgarda bola priateľkou a matkou prvých dominikánov a františkánov, podporovala ich kázanie svojou modlitbou a pôstom, bola k nim pohostinná a vždy dychtila po správach o ich misiách a duchovných víťazstvách. Jej prvý životopisec hovorí, že bratia jej dali meno mater praedicatorum, matka kazateľov.
Úcta k Srdcu Ježišovmu a smrť[upraviť | upraviť zdroj]
Lutgarda bola jednou z prvých šíriteľov úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Prvým zaznamenaným mystickým zjavením Kristovho srdca je zjavenie Lutgardy.[5] Podľa Thomasa Mertona Lutgarda „...vstúpila do mystického života s víziou prebodnutého Srdca Spasiteľa a uzavrela svoje mystické zasnúbenie s Vteleným Slovom výmenou sŕdc s Ním.“[6] Keď počas vidiny vstúpil do Lutgardy Kristus a ponúkol jej akýkoľvek dar milosti, po ktorom by túžila, požiadala ho o lepšie pochopenie latinčiny, aby lepšie porozumela Božiemu slovu a pozdvihla svoj hlas v zborovej chvále. Kristus vyhovel jej žiadosti a po niekoľkých dňoch bola Lutgardina myseľ zaplavená bohatstvom žalmov, antifón, čítaní a responzórií. Pretrvávala však bolestivá prázdnota. S odzbrojujúcou úprimnosťou sa vrátila ku Kristovi, prosila o vrátenie jeho daru a uvažovala, či by ho mohla vymeniť za iný. „A za čo by si ho vymenila?“ spýtal sa Kristus. „Pane,“ povedala Lutgarde, „vymenila by som ho za tvoje Srdce.“[2] Kristus potom siahol do Lutgardy, odstránil jej srdce a nahradil ho svojím vlastným, pričom jej srdce ukryl vo svojej hrudi.[7] Tento príbeh býva považovaný za prvé stredoveké zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Počas tohto obdobia je známe, že mala dar uzdravovania a proroctva a bola adeptkou na vyučovanie evanjelií.[3] Posledných jedenásť rokov svojho života bola slepá. Podľa tradície zažila videnie, v ktorom ju Kristus informoval o jej blížiacej sa smrti.[3] Zomrela prirodzenou smrťou v Aywières 16. júna 1246, deň po sviatku Najsvätejšej Trojice, vo veku 64 rokov.
Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Lutgarda je považovaná za jednu z popredných mystikov 13. storočia.[8] Dominikánsky mních a teológ Tomáš z Cantimpré zložil menej ako dva roky po jej srmti dielo Život Lutgardy, lat. Vita Lutgardis.[6] Preklad veršov Leven van Lutgart vznikol v druhej polovici 13. storočia a dnes sa považuje za jedno z kanonických diel holandskej literatúry.
Lutgarda bola po stáročia uctievaná v Aywières a jej relikvie boli exhumované v 16. storočí. Kvôli Francúzskej revolúcie boli jej relikvie 4. decembra 1796 ukryté v Ittre, kde zostali.[9]
Medzi umelecké diela zobrazujúce svätú patrí baroková socha Lutgardy na Karlovom moste v Prahe, ktorú v roku 1710 vytesal Matyáš Braun na objednávku Evžena Tyttla, opáta cisterciánskeho kláštora v Plasoch. Lutgarda je tiež zobrazená na obraze od Francisca Goyu.
Lutgarda je patrónkou slepých a telesne postihnutých. V 19. storočí bola tiež považovaná za patrónku flámskeho hnutia, pretože nevedela hovoriť valónsky.
Rímske martyrológium uvádza jej sviatok 16. júna, v deň výročia jej smrti.[10]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ďalšie varianty mena sú Ludgardis, Lutgard, Luitgard, Ludgard, Lutgart alebo Luthgard.
- ↑ a b PAÚROVÁ, Ivanka. Vízie svätíc o Najsvätejšom Srdci Ježišovom [online]. 2018-06-11, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Lutgarda, rehoľníčka, mystička : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ Wiethaus, Ulrike. "Luitgard of Aywieres", Key Figures in Medieval Europe: An Encyclopedia, ed. Richard K. Emmerson. Routledge, 2013 ISBN 9781136775185
- ↑ GRASSI, Joseph A.. Healing the Heart: The Transformational Power of Biblical Heart Imagery. [s.l.] : Wipf and Stock Publishers, 2010-01-01. Google-Books-ID: R4pMAwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-60899-380-2. (po anglicky)
- ↑ a b Saint Lutgarde of Aywieres [online]. nunraw.blogspot.com, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Vultus Christi [online]. Vultus Christi, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Compass newspaper -- June 11, 2004 Issue -- Saint of the Day [online]. www.thecompassnews.org, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. Archivované 2020-10-24 z originálu.
- ↑ Farmer, David. "Lutgardis", Oxford Dictionary of Saints, 5th ed., Oxford University Press, 2011 ISBN 9780199596607
- ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Thomas Merton: Život cisterciánskeho mystika: Svätá Lutgarda z Aywières (Milwaukee: Bruce Publishing Company, 1950)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lutgarda z Aywières
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Lutgardis na anglickej Wikipédii a Svatá Luitgarda na českej Wikipédii.