Preskočiť na obsah

Majoranovský fermión

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Majoranov fermión)

Majoranovský fermión je taký fermión, ktorý je svojou vlastnou antičasticou. Tento pojem sa používa ako protiklad k Diracovmu fermiónu, opisujúcemu časticu, ktorá sa líši od svojej antičastice. Aj keď bozóny (napr. fotón) sú bežne svojimi antičasticami, medzi fermiónmi je to veľmi nezvyčajné.

Ettore Majorana v roku 1937 predpokladal, že neutrálne častice so poločíselným spinom je možné popísať reálnou vlnovou rovnicou (Majoranovou rovnicou), a preto budú identické s vlastnými antičasticami.

Rozdiel medzi majoranovským fermiónom a Diracovým fermiónom je možné vyjadriť matematicky pomocou kreačných a nihilačných operátorov druhej kvantifikácie. Kreačný operátor γj vytvorí fermión v kvantovom stave j, zatiaľ čo anihilačný operátor γj ho zničí, prípadne vytvorí zodpovedajúcu antičasticu. Pre Diracove fermióny sú operátory γj a γj zreteľne odlišné, pri majoranovských fermiónoch sú identické.

Elementárne častice

[upraviť | upraviť zdroj]

Žiadna známa elementárna častica nie je majoranovský fermión. Aj keď povaha neutrína nie je ešte definitívne stanovená, môže byť majoranovským fermiónom alebo Diracovým fermiónom. Ak by patrilo medzi majoranovské fermióny, potom by bol možný dvojitý bezneutrínový beta rozpad. Experimenty s týmto typom rozpadu prebiehajú.

Hypotetické neutralíno v supersymetrických modeloch patrí medzi majoranovské fermióny.

V supravodivých materiáloch sa majoranovské fermióny môžu vyskytnúť ako kvázičastica.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. F. Wilczek,Majorana returns, Nature Physics 5, 614 (2009).

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Majorana fermion na anglickej Wikipédii.