Majster Štefan z Košíc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Majster Štefan Lapicid)
Majster Štefan z Košíc
staviteľ a kamenár
Kresba jedinej známej podobizne Majstra Štefana z Košíc v Kostole svätého Egídia, Bardejov
Kresba jedinej známej podobizne Majstra Štefana z Košíc v Kostole svätého Egídia, Bardejov
Dielo
Významné stavbyDóm svätej Alžbety,
Bazilika svätého Egídia
Osobné informácie
Narodenie15. storočie
Úmrtiepred rokom 1499
 Budín
Profesiaarchitekt
ManželkaDorota
PoznámkyIné mená: Stephanus Lapicidus, Steffen Staimecz, Stephan Steynmentz
Odkazy
Spolupracuj na Commons Majster Štefan z Košíc
(multimediálne súbory na commons)

Majster Štefan z Košíc[1][2] (iné mená pozri nižšie; * 15. storočie – † pred rokom 1499, Budín) bol posledným vyznaným predstaviteľom neskorej gotiky, ktorý pôsobil koncom 15. storočia na území dnešného východného Slovenska.[3][4]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Dóm svätej Alžbety spolu s južnou Kostolom svätého Michala (zvaný aj ako Kaplnka svätého Michala)

Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia nie sú známe. Majster Štefan pravdepodobne pochádzal z nemecky hovoriacej oblasti, čo čiastočne dokladá jeho korešpondencia v nemeckom jazyku. K tomuto tvrdeniu napomáha aj fakt, že sa v roku 1465 zaručil za iného nemeckého prisťahovalca pôvodom z Kolína nad Rýnom, ktorému takto poskytol možnosť usadiť sa v Košiciach.[9] Vzdelanie získal pravdepodobne vo Viedni. Počas vandrovky asi pôsobil v Kolíne nad Rýnom a od konca 50. rokov 15. storočia do roku 1487 v Košiciach.[3] Prvýkrát sa spomína v roku 1464, keď sa zapojil do súťaže na výstavbu novej klenby v chóre Kostola svätého Egídia v Bardejove. Konkurentom mu bol Majster Juraj zo Spišskej Soboty. Súťaž vyhral aj vďaka kladnému odporúčaniu košickej mestskej rady: znalý svojho remesla, ale má aj dobré spôsoby a chvályhodnú mravnosť (gute Sitten und löbliche Sittsamkeit); znalosti v tvorbe klenieb, osadzovaní kameňa a iných činnostiach (..., der den zu wölben, auch mit stein zu versetzen und ander Arbeit siener Meisterschaft genuglich austrichen kann); mal preukázať pri stavbe farského kostola a iných budov v meste (..., als wir in des an unsern Pfarkirchen und etlichen ander Häusern in unser Stadt zu guter masze wohl versucht und bewehrt haben).[11]

Majster Štefan bol činný v Košiciach pred rokom 1464. V jednom z nedatovaných listov adresovanom mestu Bardejov sa podpísal ako: Maister Steffen Staimecz werkmaister zu Khassaw. V Košiciach si pravdepodobne založil alebo viedol dielňu, respektíve stavebnú hutu, ktorá bola schopná svojou kameňosochárskou produkciou zásobovať okrem Košíc aj široké okolie. Medzi rokmi 1467 – 1487 bol člen košickej mestskej rady.[1] Počas výstavby Dómu svätej Alžbety býval na vtedajšej Hnilej ulici (dnes Alžbetina ulica č. 4).[12][13] Okolo roku 1464 mu mesto Bardejov vyplatilo sumu 324 florénov za zaklenutie presbytéria Kostola svätého Egídia, kde zanechal a svoju podobizeň. Podľa väčšiny historikov a historikov umenia je ňou busta na klenbovej konzole v presbytériu Kostola svätého Egídia s nápisovou páskou: A. d. 1464, teda roku Pána 1464. Písmená sú niekedy mylne čítane aj ako S. At. a interpretované ako Stefanus Architectus. Neskôr realizoval aj pastofórium, za ktoré v roku 1465 dostal 35 zlatých.[1]

Pravdepodobne paralelne pôsobil v Bardejove, Košiciach a iných miestach, čo potvrdzujú písomné pramene a stavebná prax stredovekých majstrov. Ako staviteľský majster asi dohliadal na realizáciu plánov, organizáciu práce a dohľad nad jej prevedením. Svedči o tom zámer, preniesť klenbové rebrá pre kláštorný kostol bardejovských augustiniánov – eremitov zo svojej košickej dielni.[1] Okolo roku 1476 pôsobil v službách uhorského kráľa Mateja Korvína na stavbe hradu v Diósgyőri (dnes časť Miškovca).[3] Roku 1480 sa Majster Štefan zriekol úradu stavebného majstra mesta Košíc.[1] V roku 1487 už pracoval pre pavlínov v Budíne, čo potvrdzuje z časti zachované pastofórium (fragmenty dnes uložené vo Vármúzeum, Budapešť) v Kláštore svätého Vavrinca.[3] Pravdepodobne v roku 1499 už nežil. Podľa povesti mal spáchať samovraždu skokom z Matejovej veže Dómu svätej Alžbety. Túto povesť vyvracia zachovaný list z roku 1499 napísaný v Budíne, kde sa spomína jeho manželka Dorota a spor ohľadne Dómu svätej Alžbety.[14] Z listu adresovanému košickému magistrátu od mestskej rady Budína vyplýva, že v posledných rokoch života bol Majster Štefan budinským mešťanom, na základe čoho mnohí historici predpokladajú, že tu pôsobil i ako staviteľ.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad z hlavnej lode do presbytéria (spolu s pastofóriom napravo) v Kostole svätého Egídia, Bardejov

Hodnotenie osoby Majstra Štefana v súčasnej slovenskej umenovede je v rozporuplnej situácii. Na jednej strane išlo o významnú a úspešnú osobnosť, ktorá svojím školením bol oboznámená s dobovo aktuálnou architektonickou praxou. Vďaka čomu sa dostal do služieb na kráľovskom dvore. Na druhej strane je Štefanovi Tarnerovi pripisovaný celý rad diel, ktoré sú viac-menej v rovine hypotéz. Jediným spoľahlivými opornými bodmi sú zachované práce v Bardejove, ktoré sú doložené písomnými prameňmi. Na základe čoho sa predpokladá, že najvýznamnejšia časť Štefanovej práce sa viaže k Dómu svätej Alžbety. Rozdiely sú v konkretizácii práce, keďže na rozdiel od Bardejova nie je možné presne identifikovať podiel Majstra Štefana. To, ktoré časti Dómu svätej Alžbety sú Majstrovi Štefanovi pripísané, vždy závisí od interpretácie daného autora.[1] V staršej odbornej literatúre, ktorá preferovala skôr neskoršie datovanie jednotlivých stavebných etáp košického dómu, figuruje Majster Štefan ako autor klenieb v lodiach.[15][4] Podľa najnovšieho hodnotenia sú však tieto stavebné časti oveľa mladšie, ešte pred jeho príchodom do Košíc. Podiel Majstra Štefana je pravdepodobne pri stavebných úpravách v priebehu 60. a 70 rokov 15. storočia, teda pri dostavbe južnej veže, pokračujúcich prácach na západnej fasáde a prístavbe bočných kaplniek.[6] Tie naznačujú, že hlavným zdrojom školenia bola súdobá architektúra Viedne, ktorú tvorila huta pri Dóme svätého Štefana pod vedením Hansa Puchspauma.[1]

Archiváliami doložené pôsobenie Majstra Štefana[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys Dómu svätej Alžbety In: WEISS, K. Der Elisabeth-Dom zu Kaschau in Ungarn. Mittheilungen der kaiserl. königl. Central-Commission zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale (WIen: Wilhelm Braumüller), 1857, Band. II, s. 241.

Jednou z hlavných úloh počas celého pôsobenia Majstra Štefana v Košiciach bola pokračujúca výstavba Dómu svätej Alžbety. S menom Majstra Štefana možno spojiť tie časti stavby, ktoré sú z tohto obdobia spoľahlivo datované chronogrami, erbami alebo archiváliami, teda dostavba západných častí dómu, vyššie časti tzv. Matejovej veže (1459 – 1476), južná Kaplnka svätého Kríža (zvaná Cromerovská, pred rokom 1472) a Kaplnka svätej Anny Samotretej (zvaná Szátmaryovská, 1473), prípadne aj zaniknutá severná Kaplnka svätého Jozefa (70 roky 15. storočia) alebo pastofórium (1470 – 1471). Spoľahlivo je doložené zaklenutie presbytéria (1464) a pastofórium (1465) v Kostole svätého Egídia v Bardejove. Ďalej bližšie neidentifikovateľná práca v Košiciach spolu s neznámym maliarom Jánom z Kolína, výstavba hradu Diósgyőr (1476), zámer zaklenúť Kostol a Kláštor svätého Jána Krstiteľa (zvaný augustiniánsky, františkánsky,1477) a nezachovaná klenba v košickej radnici (1480, spolupráca s neznámym majstrom Augustínom).[1]

Diela pripisované Majstrovi Štefanovi[upraviť | upraviť zdroj]

Majstrovi Štefanovi sa na základe štýlovo kritického hľadiska pripisuje zaklenutie lodí v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Avšak podľa aktuálneho stavu bádania, ktorý posúva vznik klenieb do 1. polovice 14. storočia, je dnes táto atribúcia nepravdepodobná. Ďalej sa mu pripisuje dostavba, teda zaklenutie Kostola svätého Mikuláša (zvaný aj františkánsky) v Košiciach. Aj v tomto prípade je účasť Majstra Štefana vylúčená.[15] V prípade západnej empory Dómu svätej Alžbety (v 19. storočí prevezená na hrad Kreuzenstein) nie je celkom jednoznačné datovanie, čo necháva otvorenú otázku jej autorstva. [16] Pravdepodobne z jeho dielne pochádzajú pastofória z pavlinského Kláštora svätého Vavrinca v Budapešti (fragmenty dnes uložené vo Vármúzeum, Budapešť) a z Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici. Autorstvo Majstra Štefan je však sporne, uvažuje sa o inom majstrovi neskorogotického školenia dolnorakúskej proveniencie.[17] Okrem iného sa mu pripisuje aj arkádová chodba kráľovského paláca vo Visegráde.[3]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Ide o chybný údaj, ktorý bol autormi prevzatý už zo Súpisu pamiatok na Slovensku. Neskôr tento údaj prenikol do ďalšej odbornej literatúry. Na chybu upozornil Václac Mencl v článku: Gotická architektúra Košíc z roku 1966, kde došiel k záveru, že maďarský historik umenia Kornel Divald omylom identifikoval Majstra Štefana ako Štefana Tarnera, bardejovského obchodníka a mešťana.[5] Na chybu znova upozornili autori v kapitole: Neskorogotická stavebná činnosť vo východoslovenských mestách, stavební majstri a stavitelia v publikácii SNG Gotika: dejiny slovenského výtvarného umenia.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i Bibiana Pomfyová. Majster Štefan z Košíc In: Arslexicon [online]. Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. [Cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
  2. ↑ GOTIKA. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok II. E – J. Bratislava : Veda, 1978. S. 178.
  3. ↑ a b c d e f TARNER, Štefan. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. ISBN 80-7090-111-X. S. 28.
  4. ↑ a b KAHOUN, Karol. Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1973. S. 38.
  5. ↑ MENCL, Václav. Gotická architektúra Košíc. Vlastivedný časopis (Martin: Osveta), 1966, roč. 15, čís. 1, s. 3 – 25.
  6. ↑ a b Ernő Marosi. Neskorogotická stavebná činnosť vo východoslovenských mestách, stavební majstri a stavitelia. In: Gotika: dejiny slovenského výtvarného umenia. Ed. Dušan Buran. Bratislava : SNG, Slovart, 2003. [Cit. 2024-03-06]. ISBN 80-8059-080-X. S. 291 – 303, 614.
  7. ↑ Vladimír. Historický vývoj architektúry košického dómu. Sborník Matice slovenskej pre jasykozpyt, národopis a literárnu historiu (Turčiansky Svätý Martin: Kníhtlačiarsky účastinársky spolok), 1928, roč. 6, čís. 1, s. 23.
  8. ↑ LORAD, E. Umelecko - historické pamätné kostoly na Slovensku. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1957. [Cit. 2024-03-15]. S. 45.
  9. ↑ a b c Pramene publikované In: LUKAČIN, Alfonz. Staviteľ chrámu. Košice : PressPrint, 1999. ISBN 80-968272-1-9. S. 125nn.
  10. ↑ Géza Entz. Kassai István. In: Művészeti lexikon. Budapest : Akadémiai kiadó, 1966. [Cit. 2024-03-15]. KÖTET 2. F – K, s. 574 – 575. (po maďarsky)
  11. ↑ MAROSI, Ernő. Beiträge zur Baugeschichte der St. Elisabeth Pfarrkirche von Kassa. Acta Historiae Artium (Budapest: Magyar Tudományos Akadémia), 1964, roč. 10, čís. 3 – 4, s. 236 – 239. (po nemecky)
  12. ↑ MACKO, Boris. Skvosty Košíc a Bardejova má „na svedomí“ nemecký prisťahovalec. Štandard (Bratislava: DENNÍK ŠTANDARD), 2024-01-06. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  13. ↑ SAMBOR, Miroslav. Košický Dóm je po desaťročiach bez lešenia. Korzár (Košice: Petit Press), 2013-07-11. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ SAMBOR, Miroslav. Zreštaurujú aj Matejovu vežu dómu. Korzár (Košice: Petit Press), 2010-03-31. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ a b BUREŠ, Jaroslav. On the beginnings of late gothic architecture in Slovakia. Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1968, roč. 2, čís. 1, s. 100 – 104.
  16. ↑ FRODL-KRAFT, Eva. Im Zeichen des Historismus gefallen – im Zeichen des Historismus wieder enstanden. „Kaschauer-Gang“ auf Burg Kreuzenstein. Acta Historiae Artium (Budapest: Akadémiai Kiadó), 1978, roč. 24, čís. 1 – 4, s. 409 – 424. ISSN 0001-5830. (po nemecky)
  17. ↑ Ernő Marosi. Neskorogotická stavebná činnosť vo východoslovenských mestách, stavební majstri a stavitelia. In: Gotika: dejiny slovenského výtvarného umenia. s. 291 – 303.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • WICK, Béla. A kassai Szent Erzsébet dóm. Košice : Nyomda részvénytársaság, 1936. 438 s. (po maďarsky)
  • MENCL, Václav. Die Kaschauer Kathedrale. Südostforschungen (Brünn, München, Wien: Rudolf M. Rohrer), 1943, roč. 8, s. 110 – 155. (po nemecky)
  • FEUERNÉ TÓTH, Rózsa. Kassai István Budán. Budapest Régiségei (Budapest: Képzőművészeti Alap Kiadóvállalata), 1955, roč. 16, s. 135 – 145. (po maďarsky)
  • Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. [Cit. 2024-03-13]. S. 558.
  • MAROSI, Ernő. Stiltendenzen und Zentren der spätgotischen Architektur in Ungarn. Jahrbuch des Kunsthistorisches Institutes der Universität Graz (Graz: kademische Druck- u. Verlagsanstalt), 1971, roč. 6, s. 1 – 38. (po nemecky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Majster_Štefan_z_Košíc&oldid=7827228“