Preskočiť na obsah

Marek Brezovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 01:18, 19. marec 2017, ktorú vytvoril Xmetov (diskusia | príspevky) (→‎Ocenenia: Spisovný úzus nepustí...)
Marek Brezovský
Marek Brezovský v roku 1991
Marek Brezovský v roku 1991
Základné informácie
Popis umelca slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár
Narodenie 15. apríl 1974
Bratislava, Československo Česko-Slovensko
Úmrtie 22. jún 1994 (20 rokov)
Bratislava, Slovensko Slovensko
Pôsobenie Kamaráti, Súbor súčasnej hudby, Art M Trio, Avanavany, New Romantic Band
Žáner art rock, progresívny rock, punk rock, pop rock, klasická hudba, scénická hudba
Hrá na nástrojoch klavír, klávesový nástroj
Roky pôsob. 1986 – 1994
Vydavateľstvá Monitor, Art Music, Slovenský rozhlas, Viva Musica! Agency, Hudobný fond, Sound Studio Excellent, Projekt Hrana, Too_LUCKY*BASS_tardZ, Beetle Production
Súvisiace
články 		Ali Brezovský, Vlasta Brezovská, Mirka Brezovská, Oskar Rózsa
Vplyv Béla Bartók, Dmitrij Šostakovič, Modest Musorgskij, Ilja Zeljenka, Vladimír Godár, Marián Varga, Psí vojáci, Grateful Dead, Lou Reed, Frank Zappa, Emerson, Lake & Palmer

Marek Brezovský (* 15. apríl 1974, Bratislava – † 22. jún 1994, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár. Patril medzi najpozoruhodnejšie talenty na domácej hudobnej scéne 80. a 90. rokov. Zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie sa heroínom z vlastnej vôle.[1] Jeho otcom je hudobný skladateľ Ali Brezovský, matkou textárka Vlasta Brezovská, sestrou speváčka, textárka a prekladateľka Mirka Brezovská.

Hrob Marka Brezovského na Cintoríne Slávičie údolie v Bratislave

Za svojho života Brezovský nevydal žiadny samostatný album, jeho hudba sa začala šíriť medzi poslucháčmi až po jeho smrti najmä zásluhou jeho otca Aliho, ako aj blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu.

Štúdium

Marek Brezovský začal v piatich rokoch študovať hru na klavír u Viery Kardošovej na Ľudovej škole umenia v Bratislave. V rokoch 1988 – 1992 bol poslucháčom Konzervatória v Bratislave, kde študoval kompozíciu u Stanislava Hochela, neskôr u Petra Martinčeka. Od roku 1993 študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pokračoval v štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa.

Tvorba

Prvým hudobným zoskupením, v ktorom Brezovský účinkoval, bola detská skupina Kamaráti. Počas štúdia na Konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a komponoval preň klasické hudobné diela. Založil tiež prog rockovú skupinu Art M Trio. V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené na posmrtne vydaných albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola punk rocková skupina Avanavany. Poslednými kapelami, s ktorými Brezovský hrával, boli New Romantic Band a bezmenné zoskupenie pod vedením Romana Andora.

Jedna z jeho posledných spoluprác bola s bratislavským divadlom GUnaGU, pre ktoré napísal a nahral hudbu do predstavenia Pressburger Blut (1994).[2] V roku 2000 vznikla z Brezovského archívnych materiálov scénická hudba k divadelnej inscenácii Antona Pavloviča Čechova Čajka, ktorá mala premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Nedokončený zostal hudobný film Muzikál v produkcii Slovenskej televízie, pre ktorý Brezovský napísal piesne.

Jeho najbližším spolupracovníkom bol generačne spriaznený priateľ a hudobník Oskar Rózsa, ktorý neskôr produkoval album Hrana obsahujúci výber z Brezovského art rockovej tvorby a koncertný album Hrana: Live 2012. Brezovského skladbu „Venované nešťastiu“ zaradil aj do svojho vysokoškolského absolventského koncertu s filharmóniou, ktorú dirigoval.

Pozostalosť

Brezovského hudobná pozostalosť podľa slov jeho otca obsahuje dielo v rozsahu 16 CD, na ktorých je zachytená jeho art rocková tvorba pre amatérsku skupinu zo skúšok. Sú tu tiež koncertné nahrávky i jeho hudobné nápady a improvizácie tak, ako si ich zaznamenal na magnetofónovú pásku. Rózsa v roku 1999 uviedol, že materiálu je na desať platní, päť symfónií a šesť muzikálov.[1]

Prierez jeho kompozícií v oblasti populárnej hudby je zachytený na neoficiálnom štúdiovom dvojalbume Chcem byť sám (1994), ktorý krátko po Markovej smrti zostavil pre najbližších jeho otec Ali Brezovský.[3]

Okrem skladieb na vydaných albumoch a zrealizovaných scénických projektoch je známych jeho niekoľko ďalších piesní: „Tak sa stále pýtam“, „Diaľky sú blízko“, „Rock 'n' Roll“, „Kamarát“ či „Myška Iveta“. Brezovský ako člen detského zboru spieva i v znelke televízneho pásma pre deti a mládež S batohom cez hory (1983), ktorej autorom je jeho otec Ali.

Pamiatke Marka Brezovského je venovaná skladba „Neni toho vela“ (sic) v buklete albumu Whisky (1999) od speváka Whiskyho. Odkaz na Brezovského možno nájsť v texte ku skladbe „Smrť“ na albume Štvorka (2014) od skupiny Slobodná Európa.[4]

Diskografia

LP

Štúdiové:

Koncertné:

Iné skladby

  • „Robertko“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Chcem zmiznúť z tohto mesta“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Privyká“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Avanavany“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany

Spolupráca

  • „Ráno (1. 2. 91)“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „Růže z Texasu“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „The End“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „Unavený a zničený“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)
  • „Deti & heroín“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)

Divadlo a televízia

  • Pressburger Blut (1994) – divadelná hra
  • Muzikál (1994) – hudobný film
  • Čajka (2000) – divadelná hra

Diela o Markovi Brezovskom

(*) Obsahuje aj krátky animovaný film Tam, kde vládne slnko (2014), réžia: Patrik Pašš ml.

Ocenenia

Rok Dielo Cena Kategória Výsledok
In memoriam
2000 A. P. Čechov: Čajka – inscenácia DAB, Nitra Dosky Najlepšia scénická hudba Výhra [5]
2016 Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom Slnko v sieti Najlepšia filmová hudba Výhra [6]
Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien a písomných záznamov dennej tlače

Referencie

  1. ↑ a b Sme.sk: Oskar Rózsa odrazil hranu, ktorá zazvonila Markovi Brezovskému, 15. 5. 1999, príloha Kultúra, s. 10.
  2. ↑ Gunagu.sk: Katalóg predstavení
  3. ↑ Zoznam.sk: Oskar Rózsa: Na vystúpenie s Hranou som hľadal odvahu celé roky
  4. ↑ Slobodnaeuropa.sk: Texty - Štvorka
  5. ↑ Dab.sk: Ocenenia
  6. ↑ Slnkovsieti.sk: Držitelia národnej filmovej ceny Slnko v sieti 2016

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Brezovský&oldid=6468306“