Meitnérium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Meitnerium)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Meitnérium
109 hásium ← meitnérium → darmštátium
Ir

Mt

 
Mt
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo meitnérium (meitnerium), Mt, 109
Umiestnenie v PSP 9. skupina7. periódablok d
Séria prechodné prvky
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (278) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f14 6d7 7s2 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS 54038-01-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 266Mt synt. 1,7 ms. α 11,00 262Bh
Radioactive.svg 268Mt synt. 42 ms. α 10,26 264Bh
Radioactive.svg 274Mt synt. 0,44 s. α 9,76 270Bh
Radioactive.svg 275Mt synt. 9,7 ms. α 10,33 271Bh
Radioactive.svg 276Mt synt. 0,72 s. α 9,71 272Bh
Radioactive.svg 278Mt synt. 8 s. α 9,55 274Bh
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému meitnérium.
Pozri aj chemický portál

Meitnérium, číta sa [majt-],[1] (lat. meitnerium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mt a protónové číslo 109. Je to 17. transurán a 6. transaktinoid, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v urýchľovačoch ťažkých iónov. Podľa polohy v periodickej tabuľke by vlastnosťami mohol pripomínať irídium.

Meitnérium, pomenované na počesť rakúskej fyzičky Lise Meitnerovej, syntetizovala v roku 1982 v Ústave pre výskum ťažkých iónov v Darmstadte skupina fyzikov vedená P.Armbrusterom a G. Münzenbergom. Ostreľovali terč bizmutu-209 iónmi železa-58,

209Bi + 58Fe = 266Mt + n

Táto reakcia sa vyznačuje nízkou excitačnou energiou zloženého jadra (10 – 20 MeV) a charakterizuje sa preto ako „studená syntéza“. Technikou priestorovej detekcie boli schopní zaregistrovať a identifikovať jediný atóm meitnéria-266, ktorého stredná doba života je 2,5 ms. Syntéza bola zopakovaná v rokoch 1988 a 1997, po čom IUPAC uznala prioritu prípravy a názov prvku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SZABÓ, Erik; DRÁBIK, Milan; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. Systematizácia zdomácňovania názvov nových chemických prvkov. ChemZi (Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť), 12 2016, čís. 2, s. 8 – 10. Dostupné online [cit. 2017-06-21]. ISSN 1336-7242.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]