Mendelevium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mendelevium
101 fermium ← mendelevium → nobelium
Tm

Md

 
Md
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo mendelevium (mendelevium), Md, 101
Umiestnenie v PSP 7. periódablok f
Séria aktinoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (258) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f13 7s2
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,3 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 635 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, III
Št. potenciál
(Md3+/Md)
-1,74 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Teplota topenia 1 100 K (826,85 °C)
Iné
Reg. číslo CAS 7440-11-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 257Md synt. 5,52 h. ε 0,406 257Fm
Radioactive.svg 257Md synt. 5,52 h. α 7,558 253Es
Radioactive.svg 258Md synt. 51,5 d. ε 1,230 258Fm
Radioactive.svg 260Md synt. 31,8 d. α 7,000 256Es
Radioactive.svg 260Md synt. 31,8 d. ε - 260Fm
Radioactive.svg 260Md synt. 31,8 d. ß- 1,000 260No
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému mendelevium.
Pozri aj chemický portál

Mendelevium (lat. mendelevium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Md a protónové číslo 101. Je 13. člen z radu aktinoidov, 9. transurán, silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier einsteinia.

Zatiaľ nebol izolovaný v dostatočnom množstve, aby bolo možnú určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Vyžaruje alfa a gama žiarenie a je silným zdrojom neutrónov, preto je potrebné s ním manipulovať pri dodržaní bezpečnostných opatrení na prácu s rádioaktívnymi materiálmi. O jeho zlúčeninách a ich chemickom chovaní je známe zatiaľ veľmi málo. Predpokladá sa, že najstabilnejšie mocenstvo mendelevia je Md+3 a zlúčeniny Md+2 sú málo stále.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]