z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mendelévium(mendelevium)
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť
(258) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia
[Rn] 5f13 7s2
Chemické vlastnosti
Elektronegativita
1,3 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)
1: 635 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)
II, III
Št. potenciál (Md3+ /Md)
−1,74 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok )
Skupenstvo
pevné
Teplota topenia
1 100 K (826,85 °C)
Iné
Reg. číslo CAS
7440-11-1
Izotop (y) (vybrané)
Izotop
Výskyt
t1/2
Rr
Er (MeV)
Pr
257 Md
synt.
5,52 h.
ε
0,406
257 Fm
257 Md
synt.
5,52 h.
α
7,558
253 Es
258 Md
synt.
51,5 d.
ε
1,230
258 Fm
260 Md
synt.
31,8 d.
α
7,000
256 Es
260 Md
synt.
31,8 d.
ε
-
260 Fm
260 Md
synt.
31,8 d.
ß-
1,000
260 No
Commons ponúka multimediálny obsah na tému mendelévium .
Mendelévium , číta sa mäkko [menďelév-],[1] (lat. mendelevium ) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov , ktorý má značku Md a protónové číslo 101. Je 13. člen z radu aktinoidov , 9. transurán , silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier einsteinia .
Zatiaľ nebol izolovaný v dostatočnom množstve, aby bolo možnú určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Vyžaruje alfa a gama žiarenie a je silným zdrojom neutrónov , preto je potrebné s ním manipulovať pri dodržaní bezpečnostných opatrení na prácu s rádioaktívnymi materiálmi. O jeho zlúčeninách a ich chemickom chovaní je známe zatiaľ veľmi málo. Predpokladá sa, že najstabilnejšie mocenstvo mendelévia je Md+3 a zlúčeniny Md+2 sú málo stále.
↑ SZABÓ, Erik; DRÁBIK, Milan; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. Systematizácia zdomácňovania názvov nových chemických prvkov. ChemZi (Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť), 12 2016, čís. 2, s. 8 – 10. Dostupné online [cit. 2017-06-21]. ISSN 1336-7242 . Archivované 2017-07-17 z originálu.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mendelévium