Preskočiť na obsah

Mikojan-Gurevič MiG-27

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
MiG-27
Typstíhací bombardér
VýrobcaIrkutský letecký závod 60. výročia ZSSR
Ulan-Udenský letecký závod
Hindustan Aeronautics Limited
KonštruktérG. A. Sedov
Prvý let17. novembra 1972
Zavedenýfebruár 1975
Charakterv službe
Hlavný používateľIndické vzdušné sily
Kazašské vzdušné sily a protivzdušná obrana
Výroba19721987
Vyrobených1 075

Mikojan-Gurevič MiG-27 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-27; v kóde NATO: „Flogger-D/J“) je stíhací bombardér s meniteľnou geometriou krídel vyvinutý a vyrábaný v Sovietskom zväze konštrukčnou kanceláriou MiG v období studenej vojny a neskôr bola jeho licenčná výroba spustená aj v Indii. Ide o jednomiestne jednomotorové bojové lietadlo, určené na ničenie stacionárnych a pohyblivých pozemných cieľov.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]
MiG-27 pristáva na letisku Grossenhain

MiG-23BN, útočný variant sovietskeho Floggeru, bol len prechodným riešením, ktoré nesplnilo očakávania ani konštruktérov, ani zákazníkov. Sovietske letectvo malo na tento typ lietadla oveľa vyššie požiadavky, hlavne čo sa týka nosnosti a rozmanitosti integrovanej výzbroje. Zvýšené nároky boli taktiež na vzletové a pristávacie charakteristiky, ale aj jednoduchosť pilotáže.

Šéfkonštruktérom projektu vývoja nového lietadla sa stal G. A.Sedov a stroj dostal označenie MiG-23BM (M ako modernizovaný). Prvé dva prototypy boli postavené na báze MiG-23B s motormi AL-21F-3. Lietadlá prešli značnými úpravami, z ktorých najvýznamnejšou boli konštrukčné zmeny podvozku a prívodov vzduchu do motora.

Skúšobný pilot V. E. Menitskij vzlietol s prvým prototypom MiGu-23BM (palubné číslo 351) dňa 17. novembra 1972. Po zrealizovaní potrebných konštrukčných zmien začala na konci roku 1973 Irkutskom leteckom závode sériová výroba MiGov-23BM. Výroba trvala až do jari roku 1978, pričom v tomto období zišlo z linky 360 lietadiel tohto typu. Po absolvovaní všetkých skúšok boli lietadlá vo februári 1975 zaradené do služby pod názvom MiG-27.[1]

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]
Indický MiG-27

Meniteľná geometria krídel umožnila lietadlu, aby dosahovalo požadované vlastnosti pri letoch v nízkych výškach, čo bolo pre priamu podporu pozemných jednotiek kľúčové.

Pohon MiGu-27 zabezpečuje R-29B-300 s ťahom 78,5 kN, resp. 112,8 kN za použitia prídavného spaľovania. Lietadlo dosahuje na úrovni mora rýchlosť Mach 1.09 (1 350 km/h), pričom jeho maximálna rýchlosť vo výške 8 000 m je Mach 1.5 (1 810 km/h). Stúpavosť stroja je 200 m/s a jeho dostup 15 600 m. Bojový rádius lietadiel MiG-27 je 780 km.

MiG-27K je vyzbrojený neriadenými raketami S-5, S-8, S-13, S-24. Z riadených striel typu vzduch-zem môže niesť nasledovné:

  • Ch-23M s rádiovo povelovým navádzaním a dosahom 2−10 km,
  • Ch-25ML s poloaktívnym laserovým navádzaním a dosahom 2,5−10 km,
  • Ch-29L s poloaktívnym laserovým navádzaním a dosahom 10 km alebo Ch-29T s elektro-optickým navádzaním a dosahom 12 km,
  • protirádiolokačnú strelu Ch-27PS
  • Ch-31P s pasívnym rádiolokačným navádzaním a dosahom 110 km.[2]

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní

[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan Kazachstan

Kazašské vzdušné sily a protivzdušná obrana: 12 lietadiel[3]

Sovietsky zväz Sovietsky zväz

Srí Lanka Srí Lanka

Ukrajina Ukrajina

India India

Špecifikácie (MiG-27K)[4]

[upraviť | upraviť zdroj]
File:MiG-27

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 17,14 m
  • Rozpätie:
    • roztiahnuté : 13,97 m
    • stiahnuté: 7,78 m
  • Výška: 5 m
  • Nosná plocha :
    • maximálna: 37,27 m²
    • minimálna: 34,16 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 11 600 kg
  • Vzletová hmotnosť: 18 100 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 20 500 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojprúdový motor R-29-B-300 s prídavným spaľovaním
  • Maximálna rýchlosť:
    • Mach 1.5 (1 810 km/h) vo výške 8 000 m
    • Mach 1.09 (1 350 km/h) na úrovni mora
  • Bojový rádius: 780 km
  • Dolet:
    • 1 800 km
    • 2 220 km s jednou prídavnou palivovou nádržou
  • Dostup: 15 600 m
  • Stúpavosť: 200 m/s
  • 1× kanón GŠ-6-30 kalibru 30 mm so zásobou munície 260 ks
  • možnosť podvesiť 1× kanón GŠ-23 kalibru 23 mm
  • 7 externých závesov s nosnosťou do 4 000 kg

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]