Milan Stanislav Ďurica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Milan S. Ďurica)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Milan Stanislav Ďurica
slovenský historik
Narodenie 13. august 1925 (92 rokov)
Krivany

Prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica SDB (* 13. august 1925, Krivany) je slovenský historik žijúci do roku 1998 v Taliansku. Zameriava sa predovšetkým na moderné slovenské dejiny, najmä na obdobie Slovenskej republiky (1939 - 1945).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval v Turíne, Ženeve, Louvaine a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. Teologickú dizertáciu písal o turínskom plátne (Dr. R. W. Hynek e i suoi studi sulla sindone - Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínského plátna, 1956). Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku 1961 doktorskou tézou La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale (secondo i documenti diplomatici tedeschi editi e inediti (Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny (podľa uverejnených a nepublikovaných nemeckých diplomatických dokumentov)). Téza neskôr vyšla knižne.

V roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, v roku 1963 asistentom profesora, od roku 1967 profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Zároveň pôsobil aj v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ) a bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme (SÚR), ako aj redaktorom jeho ročenky "Slovak Studies". V súvislosti s prípravami a priebehom Druhého vatikánskeho koncilu bol odborným poradcom (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku 1969 založil stredisko východoeuropských štúdií (Centro di studi sull'Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filologie pri Univerzite v Padove, „Il Mondo Slavo“. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Je výborný znalec západných archívov a knižníc. Od roku 1993 pôsobí ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva (1996).

Na Vianoce roku 1997 úplne stratil sluch. Roku 1998 sa vrátil na Slovensko.

Postoj iných historikov k práci M. S. Ďuricu[upraviť | upraviť zdroj]

Viacerí historici s prácou M. S. Ďuricu a jeho interpretáciou dejín polemizujú, niektorí ju úplne odmietajú. Niektorí však oceňujú jeho prínos pre slovenskú historiografiu predovšetkým pre množstvo zhromaždeného materiálu predovšetkým z talianskych archívov, ktoré boli pre historikov pôsobiacich na Slovensku počas totalitného komunistického režimu neprístupné.

Dielo Dejiny Slovenska a Slovákov[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 vydal prácu Dejiny Slovenska a Slovákov (komentovaná chronológia slovenských dejín). Ministerstvo školstva z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej financovalo, čiastočne z prostriedkov , celoplošnú distribúciu druhého vydania tejto knihy (1996) ako pomôcku pre školy. V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov Historického ústavu SAV. V januárovom čísle (1997) Historického časopisu vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci 1997 HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli 1997 neodporučilo knihu používať na školách. 24. septembra 1997 Kresťansko-sociálna únia (KSÚ) zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“. Hoci Ďurica v knihe Priblížiť sa k pravde (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1998) uviedol odborné argumenty v prospech svojej verzie, pre väčšinu historikov je stále neprijateľná kvôli veľkému množstvu hlavne faktografických chýb. Kniha bola napriek tomu odvtedy na Slovensku pre vynikajúci odbyt opakovane vydaná; medzi dejepisnými knihami od slovenského autora sa zaraďuje na prvé miesta v predajnosti vôbec na slovenskom knižnom trhu, nielen po 89 roku.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Jubilejného zborníka na počesť Milana S. Ďuricu, Bratislava 1995 Ďurica napísal asi 1700 bibliografických jednotiek. Okrem toho prekladá do slovenčiny a taliančiny.

Známe diela:

  • La Slovacchia a le sue relazioni politiche con la Germania 1938 - 1945. Vol I. (Padova 1964; pozri hore)
  • Die Slowakei in der Märzkrise 1939 (1964)
  • Dr. Jozef Tiso and the Jewish Problem in Slovakia (1957)
  • Dejiny Slovenska a Slovákov (Slov. ped. nakladateľstvo Brat. 1995; pozri hore)
  • Priblížiť sa k pravde (Bratislava 1997; pozri hore)
  • Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov (THB 1998)
  • Jozef Tiso (1887-1947), Životopisný profil. (Lúč, Bratislava, 2006)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Kamenec, Spor o Ďuricovu knihu (Dilema, okt. 1997, str. 23-26)
  • Interview Milan S. Ďurica, (Don Bosco dnes, č. 2, 2001, s. 21-23) Dostupné online