Moldanubikum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 08:56, 6. marec 2011, ktorú vytvoril Vegbot (diskusia | príspevky) (Robot automaticky nahradil text: (-Naviac +Navyše, -naviac +navyše); kozmetické zmeny)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Moldanubikum na mape hercýnskeho systému

Moldanubikum alebo moldanubická zóna je geologická jednotka Českého masívu a európskych hercyníd. Okrem Českého masívu vystupuje aj v pohorí Schwarzwald a Vogézy. Je považovaná za staré prekambrické jadro obalené mladšími vrchnoproterozoickými jednotkami[1]. Predstavuje najsilnejšie metamorfované horniny (amfibolity a granulity) celého herýcnskeho orogénu, navyše intrudované rozsiahlymi granitoidnými telesami. Buduje juhozápadnú časť Českého masívu.

Termín moldanubikum zaviedol rakúsky geológ Eduard Suess v roku 1901[2].

Pozícia

Leží na území Čiech, Moravy, Nemecka a Rakúska. Moldanubikum na východe hraničí s moravsko-sliezskou oblasťou, na severe hraničí s kutnohorsko-svrateckou oblasťou, ktorá má mierne nižší metamorfný postih a západe so stredočeskou oblasťou. Na juhu na ňu nasadá alpská predhlbeň - Molasová panva. Geomorfologicky zaberá Českomoravskú vrchovinu, Šumavu, Český les a Novohradské vrchy.

Charakteristika

Moldanubikum bolo postihnuté veľmi intenzívnou katazonálnou, v menšej miere i mezozonálnou metamorfózou[3]. Prevládajú v ňom premenené horniny amfibolitovej fácie (hlavne pararuly) ale miestami je pozorovaná aj metamorfóza granulitovej alebo eklogitovej fácie. Nenachádzajú sa tu žiadne slabo metamorfované horniny. Celý metamorfný komplex je prestúpený masívmi granitoidných plutónických hornin varískeho veku, ktoré miestami spôsobili silnú periplutonickú migmatitizáciu a podmienili vznik kordieritických rúl. Varíske plutóny patria k moldanubiku iba geograficky[3] a tvoria dva veľké komplexy - Stredočeský plutón a Moldanubický plutón a niekoľko menších telies (Třebíčský plutón).

Moldanubikum temer nemá sedimentárny pokryv[2], iba v predhorí sú nesúvislé uloženiny vrchnej kriedy, treťohôr a kvartéru[4].

Litostratigrafia

Litostratigraficky sa moldanubikum člení na 2 skupiny:

Tektonostrafia

Tektonostratigraficky možno moldanubikum členiť na 3 resp. 4 jednotky[5]:

Regionálne členenie

Česko

Na území Česka sa moldanubikum člení na nasledovné zóny[6]:

  • moldanubikum Českého lesa a Šumavy: je tvorené monotónnou skupinou s prevahou pararúl a so svorovými zónami, ktoré sú retrográdnymi metamorfitmi
  • Juhočeské moldanubikum: obsahuje serpentinity, granulity a pegmatity, pri Písku sú známe náleziská zlata
  • Moravské moldanubikum: tvorené monotónnou i pestrou skupinou
  • Strážecké moldanubikum: tvorené pestrou skupinou

Granitoidné plutóny v moldanubiku predstavujú majú hercýnsky vek, všetky staršie sú prepracované na ortoruly

  • moldanubický plutón: tvorí centrálnu časť moldanubika, obklopuje ho viacero telies durbachitov, prevahu majú granitoidy S-typu
  • stredočeský plutón: tvoria ho granodioritykremenné diority, durbachity

Samostatný celok tvorí tzv. ostrovná zóna, ktorá je uzavreninou stredočeskej oblasti v moldanubiku.

Referencie

  1. Beneš, K. a kol. 1983, Geologická stavba šumavského moldanubika. Rozpravy ČSAV, řada MPV, 1983, roč. 93, 7.
  2. a b Mísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, Geologie ČSSR I Český masív. SPN, Praha, 333 s.
  3. a b Svoboda, J. a kol. 1964, Regionální geologie ČSSR, I. Český masív, 1. Krystalinikum, Praha, ÚÚG, NČSAV, 380 s.
  4. Kopecký, A., 1983, Neotektonický vývoj a stavba šumavské horské soustavy. Sborník geologických věd, Antropozoikum, 1983, čís. 15, s. 71 - 159
  5. Fuchs, G., 1976, Zur Entwicklung der Böhmischen Masse. Jahrb. Geol. Bundelsansalt, 129, s. 41–49
  6. Dudek, A., Chlupč, I., Pouba, Z., Vejnar, Z., Zapletal, J., 1994, Report of the Working Group for Regional Geological Classification of the Bohemian Massif at the former Czechoslovak Stratigraphic Comission: Regional geological subdivison of the Bohemian massif on the territory of the Czech republic. Journal of the Czech Geological Society, 39, 1, s. 127 - 144