Oblík (České středohoří)
Oblík | |
národná prírodná rezervácia | |
Pohľad na Oblík zo 4 km vzdialenej Milej
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Úsťanský kraj |
Okres | Okres Louny |
Lokalita | Raná, Chraberce a Mnichov |
Nadmorská výška | 355 – 509 m n. m. |
Súradnice | 50°24′41″S 13°48′31″V / 50,41139°S 13,80861°V |
Rozloha | 20,5 ha |
Vznik | 18. november 1967[1] |
- Vyhlásilo | Ministerstvo kultúry a informácií |
Správa | AOPK ČR |
Kód AOPK ČR | 282 |
Poloha na mape Česka
| |
Wikimedia Commons: Oblík | |
Webová stránka: Biolib.cz | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Európsky významná lokalita CZ0424039 |
Oblík | |
vrch | |
Oblík s rovnomenným hospodárstvom od juhu
| |
Štát | Česko |
---|---|
Kraj | Úsťanský |
Okres | Louny |
Pohorie | České středohoří Milešovské středohoří Ranské středohoří Chožovská vrchovina Oblická část |
Najvyšší bod | Oblík |
- výška | 509 m n. m. |
Geologické zloženie | Čadič |
Wikimedia Commons: Oblík | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Oblík (nem. Hoblik ) je čadičový solitérny masív, ktorý sa nachádza asi 6 km na sever od Loun, v západnej časti Českého středohoří medzi obcami Raná, Chraberce a Mnichov. Na severovýchode naň nadväzujú dva nižšie vrcholy Srdov (482 m) a Brník (471 m), oddelené sedlom. Oblík sa nachádza v západnej časti Českého středohoří, ktorá je geomorfologicky zaradená do podcelku Milešovské středohoří a okrsku Chožovské středohoří niekedy tiež nazývaného Lounské středohoří alebo Lounské vrchy (Ranské středohoří). Od roku 1967 je vrch a jeho okolie v rozsahu približne 20 ha vyhlásený ako štátna prírodná rezervácia. Na vrchole kopca je umiestnený už nefunkčný svetelný maják pre leteckú prevádzku.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Dominantná poloha kopca priťahovala návštevníkov už v praveku, ako dokazuje nález laténskej (keltskej) spony na jeho vrchole.[2] Od polovice 15. do polovice 18. storočia sa na svahoch južne od Oblika pestovala vínna réva.[3] Roku 1506 bola na Obliku vysvätená kaplnka, ktorá zanikla za tridsaťročnej vojny.[4] Potom tu bol v roku 1667 postavený drevený kríž. V tom čase sa tu každoročne usporadúvali svätojurské púte. Ďalšia, drevená kaplnka, zasvätená sv. Jurajovi, bola na kopci postavená v roku 1675. Pražské konzistórium totiž podmienilo konanie ďalších pútí vybudovaním kaplnky. Podľa Jaroslava Schallera stála ešte v roku 1787,[5] pred polovicou 19. storočia kaplnka zanikla. Vrcholom kopca prechádzala hranica panstva Libčeves a mestského domínia Louny.
Pod kopcom sa rozkladala rovnomenná dedina, doložená v prameňoch prvýkrát v roku 1335, kedy bola majetkom kláštora magdalenitiek v Lounoch.[6] Ešte v polovici 15. storočia, kedy dedina patrila Lounom, tu platilo mestské dávky 10 hospodárov.[7] Zrejme počas tridsaťročnej vojny dedina zanikla. V 2. polovici 17. storočia tu bol vystavaný hospodársky dvor, ktorý zostal dodnes.
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Oblík je pravidelne utváraný uzol z nefelinického bazanitu. Vznikol v závere treťohôr v dôsledku sopečnej činnosti. Charakteristickým rysom tejto kopy sú zosuvy, najmä na západnom a severnom svahu.
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Z botanického hľadiska je najzaujímavejší južný svah, kde je na suchej strmé stráni teplomilná vegetácia s chránenými druhmi rastlín. Rastie tu napríklad hlaváčik jarný (Adonis vernalis), poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. Bohemica), divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), kozinec bezbyľový, rakúsky a dánsky (Astragalus excapus, A. austriacus, A. danicus), leopoldia tenkokvetá (Muscari tenuiflora), ovsíkovec stepný (Helictotrichon desertorum subsp. basalticum), kavyľ Ivanov, pôvabný, chlpatý, tenkolistý, vláskovitý, Smirnovov a Wilensky (Stipa pennata, S. pulcherrima, S. dasyphylla, S. tirsa, S. capillata, S. smirnovii, S. zalesskii), nevädza Triumfettova (Cyanus triumfetii) , ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), blyskáč záružľolistý (Ficaria calthifolia), krivec pomoranský (Gage transversalis), kostrava paovčia (Festuca valesiaca), nezábudka úzkolistá (Myosotis stenophylla), zlatovlások obyčajný (Aster linosyris) a fialka premenlivá (Viola ambigua).
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1982-1983 tu bolo pozorovaných 81 druhov stavovcov a 66 druhov vtákov. Zo zaujímavejších tu bol zaznamenaný výskyt dudka chocholatého (Upupa epops), sokola kobca (Falco columbarius), kaňa sivá (Circus cyaneus) , strnádky záhradnej (Emberiza hortulana) a skaliarika sivého (oenanthe oenanthe). Z ulitníkov tu boli pozorované zrnovka trojzubá (Pupilla triplicata), vrkoč horský (Vertigo alpestris) a ciha prevrátená (Balea Perversa). Najpreskúmanejšou skupinou fauny tu sú bystruškovité, ktorých tu bolo napočítaných vyše sto druhov.
Lesníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšina vrchu je holá, bez lesa. Dreviny na severných svahoch nie sú príliš vyrastené a majú často krovitý charakter. Najčastejšie sú svíb, drieň, hloh, z vyšších jaseň a lipa. Zastúpená je aj lieska, vysadená tu v 16. storočí v súvislosti s vinárstvom. Z liesky sa vyrábali viničné koly.
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Na Obliku je od roku 1967 vyhlásená rovnomenná Národná prírodná rezervácia o rozlohe 20,5 ha. Vrch leží v Europsky významnej lokalite Oblík - Srdov - Brník a Chránenej krajinnej oblasti České středohoří. Z vrcholu je za dobrej viditeľnosti výborný kruhový rozhľad. Trojica vrchov je v rovinatom teréne dolného Poohřia viditeľná z veľkej diaľky.
-
Hlaváčik jarný
-
Poniklec lúčny
-
Divozel tmavočervený
-
Jagavka ľaliovitá
-
Kozinec dánsky
-
Leopoldia tenkokvetá
-
Ovsíkovec stepný
-
Kavyľ Ivanov
-
Ľalia zlatohlávok
-
Zlatovlások obyčajný
-
Fialka premenlivá
-
Kostrava waliská
-
Kaňa sivá
-
Sokol kobec
-
Dudok chocholatý
-
Strnádka záhradná
-
Skaliarik sivý
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-12]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Waldhauser, Jiří, Laténská spona z hory Oblík v Poohří, Archeologické rozhľady 44, 1992, s. 467-468
- ↑ Roedl, Bohumír, Trh s vinicemi v Lounech a Žatci v 16. století in: Trpké býti zdá se? Víno a vinařství v českých zemích ve středověku a raném novověku. Zborník príspevkov z konferencie konanej v Mělníku 2.-4. apríla 2008, Mělník 2009, s. 101-102
- ↑ Štedrý, František, Dejiny mesta Loun, Louny 1930, s. 168
- ↑ Schaller, Jaroslaus, Topographie des Königreichs Böhmen VII, Saatzer Kreis, Prag und Wien 1787, s. 51
- ↑ Profous, Antonín, Miestne mená v Čechách, ich vznik, pôvodný význam a zmeny, sv. 1, Praha 1947, s. 576.
- ↑ Vaniš, Jaroslav, Kniha počtů královského města Loun z let 1450-1472 a 1490-1491, Praha 1979, s. 512.
Literatúra neuvedená v referenciách
[upraviť | upraviť zdroj]- Čechura, Martin, Zaniklé kostoly Čech, Nakladateľstvo Libri, Praha 2012, s. 234, ISBN 978-80-7277-507-1
- Hluštík, Antonín, Prírodné pomery Lounska, in: Roedl, Bohumír a kol., Louny - história, kultúra, ľudia, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2005, s. 13-16, ISBN 80-7106 -662-1
- Chránené územia ČR, sv. 1, Ústecko, vyd. Agentúra ochrany prírody a životného prostredia, Praha 1999, s. 255, ISBN 80-86064-37-9
- Janda, Petr, Sprievodca chránenou prírodou Lounská, vyd. Mestský úrad Louny 2010, s. 16
- Martinovský, J., Oblík - perla českej stepnej kveteny, Ochrana prírody 22, 1967, s. 37-41
- Studničková, I. - Studnička, M., Vegetácia oblik v Českom stredohorí, Zborník Severočeského múzea v Liberci, sekcia prírodovedná, roč. 7, 1975, s. 3-27
- Tichý, Herbert, Chránené druhy ornitofauny SPR Oblík, Fauna Bohemiae septentrionalis, Zborník odborných prác Zoologické zahrady a Krajského zoologického klubu pri ZOO v Ústí nad Labem 13, 1987, s. 33-36
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oblík (České středohoří)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Výnos Ministerstva kultúry a informácií o zriadení Štátnej prírodnej rezervácie
- Popis výstupu na vrchol na treking.cz
- Informácie na itras.cz
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oblík (České středohoří) na českej Wikipédii.