Orol (vrch v Kysuckých Beskydách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Orol
vrch
Orol
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Čadca, Powiat żywiecki
Obce Nová Bystrica, Stará Bystrica, Rajcza
Pohorie Kysucké Beskydy,
Beskid Żywiecki
Podcelok Rača
Povodia Kysuca, Sola
Nadmorská výška 1 119,7 m n. m.
Súradnice 49°23′42″S 18°58′44″V / 49,395°S 18,979°V / 49.395; 18.979
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zo Starej Bystrice
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Orło
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Orol (poľ. Orzel, 1 119,7 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckých Beskydách. Leží približne 12 km východne od Čadce a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Vedie ním taktiež hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Nová Bystrica, Stará Bystrica[4] a Rajcza. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Slovenská, západná a južná časť je odvodňovaná prítokmi Bystrice, severovýchodná časť odvádza vodu prítokmi rieky Sola. Severozápadne na hrebeni leží Malá Rača (1 152 m n. m.), južným smerom vrch Kýčera (1 005 m n. m.) a východne sa nachádza Bugaj (1 140 m n. m.). Vrch leží v CHKO Kysuce.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo severu cez Veľkú a Malú Raču a na vrchole Orla sa stáča východným smerom k vrchu Bugaj. Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Juhozápadným smerom vybieha z vrchu mohutná rázsocha Kýčery, končiaca vrchom Dedová. Vrchol leží zhruba 5 km severovýchodne od Starej Bystrice. Západnú časť masívu odvodňuje Klubinský potok, juhovýchodné svahy prítoky Veľkého potoka, ktoré smerujú do Bystrice a následne Kysucou do Váhu.[5] Severovýchodné svahy na poľskom území odvodňuje riečka Racza, ktorá smeruje do rieky Sola.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka nadmorskej výške a polohe je z čiastočne odlesnených miest vrchu pekný výhľad na široké okolie. Pozorovať je možné najmä okolité vrchy pohoria, vrátane značnej časti hrebeňa. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať mnohé okolité pohoria, pričom jedinečný pohľad je najmä na Krivánsku Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy a Sliezske Beskydy, nezriedka však vidieť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol traverzuje hlavná hrebeňovka, preto je potrebné odbočiť z chodníka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 5.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  5. Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]