Preskočiť na obsah

Pagaštan konský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pagaštan konský
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Zraniteľný
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aesculus hippostanum
L., 1753
Synonymá
Gaštan
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pagaštan konský (iné názvy pozri nižšie; lat. Aesculus hippostanum) je listnatý strom z podčeľade pagaštanovaté (Hippocastanoideae) čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae). V minulosti sa zaraďoval do čeľade pagaštanovité.

Súčasný slovenský názov tejto rastliny je pagaštan konský[1]. Staršie názvy sú: gaštan konský [alebo koňský], gaštan divý, pagaštan divý, maďal obyčajný, maďal divý. Ľudové alebo staršie názvy sú: divý gaštan, divoký gaštan, planý gaštan, konský gaštan, svinský gaštan, bláznivý gaštan, nejedlý gaštan, gaštan, maďal, jirovec, jírovec; v uvedených ľudových alebo starších názvoch môže byť namiesto slova gaštan vždy varianta kaštan.[2][3][4][5][6][7][8]

Pagaštan konský je vysoký strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 20 – 30 m. Mohutná koruna tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá a môže dosiahnuť šírku až 20 m. V korune sa nachádzajú dlaňovito zložené listy, ktoré sú zložené z 5 – 7 sediacich lístkov vajcovitého tvaru. Obrovské listy dosahujú veľkosť až 30 cm a na jeseň sa zvyknú sfarbovať do oranžova. Kvety kvitnú od apríla do mája v bohatých vzpriamených kuželovitých strapcoch. Korunné lupienky dozrievajú do bielej farby, na ktorej sa vyskytujú žlté či červené škvrny. Zaujímavé je, že horný lupienok je o niečo väčší než ostatné. Kvety sa po odkvitnutí menia na suché 6 cm veľké pukavé plodytobolky, ktoré sú dosť tvrdé a na povrchu ostnaté. Hnedé horké plody pagaštana konského sú mierne jedovaté. Čerstvé plody sú lesklé s nádychom červenej farby, majú na sebe veľkú bledšiu škvrnu a nie sú zahrotené. Týmto všetkým sa odlišujú od plodov gaštana jedlého.

Na špičkách konárov stromu sa v zime začínajú objavovať nápadné veľké lesklé hnedé púčiky, ktoré sú veľmi lepkavé.[9]

Pôvodne pochádza z malého územia v horách na Balkáne, z malého územia v severnom Grécku, Albánsku, severnom Macedónsku, Srbsku a Bulharsku. Dnes sa však vyskytuje takmer všade (hlavne v Európskom miernom pásme), najmä v parkoch a záhradách.[10]

Účinné látky

[upraviť | upraviť zdroj]

V pagaštane sa nachádza komplex triterpénových saponínov a glykozidov označovaných ako escín, flavonoidy, oligomérne proantokyanidiny, katechinové triesloviny. Šupka semien a kôra kumaringlykozidov obsahuje eskulín, fraxín a skopolin. V kôre a listoch sú iba stopy escínu.[10]

Priaznivé účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Escín pomáha znížiť koncentráciu určitých enzýmov v krvi pacientov s chorými cievami. Tým odstraňuje zadržiavanie tekutín v tkanivách. Vedci potvrdili aj jeho schopnosť tonizovať cievy, čo podporuje spätný tok krvi. Tato látka sa podáva v hotových liečivách a v homeopatických prípravkoch proti ťažkostiam pri chronickej žilovej nedostatočnosti, pocitoch ťažkých a opuchoch nôh, kŕčových žilách, nočných kŕčoch v lýtkach výraz a v hemoroidoch.

Vtieranie masti a kúpele sa používajú na poranenia spôsobené pri športe, na výrony, omrzliny a poruchy prekrvenia. Okrem escínu pôsobia v celkových výťažkoch protizápalové flavonoidy. Z kôry, ktorá sa v minulosti používala v ľudovom liečiteľstve proti hnačkám a hemoroidom, sa získava eskulín, ktorý je súčasťou kombinovaných prípravkov proti chronickej žilovej nedostatočnosti.

Vďaka schopnosti absorbovať ultrafialové žiarenie typu B sa dáva i do mastí na ochranu pred svetlom. Listy pagaštana konského a listy gaštana jedlého slúžia v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti kašlu a nasadzujú sa aj pri reumatických ťažkostiach. Pri týchto indikáciách sa však účinok dodnes nepodarilo dokázať. [10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 90.
  2. HALAŠA, P. PRÍSPEVOK K TERMINOLÓGII RASTLÍN. In: Slovenská reč 1937 [1]
  3. gaštan. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020
  4. gaštan. In. Historický slovník slovenského jazyka
  5. gaštan. In: Slovník slovenských nárečí
  6. https://bylinke.sk/sk/stranka/bylinky/pagastan-konsky
  7. https://www.predajbylin.sk/gastan_kvet/index.html
  8. Lesnická práce. [s.l.] : [s.n.], 1947. 460 s. Dostupné online. S. 283.
  9. Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) – Mladý vedec [online]. mladyvedec.sk, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  10. a b c Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 29. s, ISBN 978-80-7360-589-6

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]