Pakost hnedočervený
| Pakost hnedočervený | |
 Pakost hnedočervený – vrchol stonky s kvetom a púčikmi. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Geranium phaeum L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pakost hnedočervený[3] (lat. Geranium phaeum)[2] je trváca, vlhkomilná bylina s hrubým podzemkom z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa Európu od Španielska po severozápadnú oblasť európskeho Ruska.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pakost hnedočervený je trváca, vlhkomilná, odstávajúco chlpatá bylina s hrubým podzemkom, vysoká 40 až 60 (70) cm. Byľ je priama, len hore chudobne rozkonárená.[4][5][6]
Stonkové listy sú protistojné, spodné sú dlhostopkaté (do 30 cm), do troch štvrtín dlaňovito päť až sedem dielne, horné sú krátkostopkaté až sediace, tri až päť dielne. Čepele sú v obryse okrúhlo obličkovité, na líci roztratene, na rube len na žilnatine chlpaté, často s hnedou škvrnou. Diely sú široko obrátene vajcovité, plytko perovito laločnaté a nerovnako hrubo zubaté. Prílistky sú vajcovito kopijovité, červenohnedé, na chrbtovej strane dlho chlpaté.[4][5][6]
Súkvetie je bohaté, dvojkveté vidlice sú pazušné alebo listu protistojné, mnohokrát dlhšie ako podporný list. Hnedočervená päťpočetná koruna je pravidelná. Kvetné lupienky sú voľné, obrátene vajcovité, vpredu zaokrúhlené až končisté, plocho rozložené až naspäť vyhnuté, na báze zúžené do krátkeho nechtíka a brvité. Sú dvakrát dlhšie ako kalich. Tyčiniek je desať, na báze sú rozšírené a brvité. Kvetné stopky sú žliazkaté, vzpriamené a to aj v čase vytvárania plodu. Kalich je päťpočetný, kališné lístky sú voľné, vajcovité alebo podlhovasté, dlhé 7 až 9 mm, chlpaté a žliazkato páperisté, trojžilové, bielo obrúbené s osťou do 1 mm. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien.[4][5][6]
Zobákovité plody sú chlpaté, v hornej časti priečne vráskavé, s dvomi až štyrmi brázdami pod zobáčikom. Po dozretí sa rozpadávajú na päť, na vrchole spojených plôdikov. Elipsovité semená sú holé a takmer hladké, s jemnou sieťovitou štruktúrou.[4][5]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Areál prirodzeného rozšírenia pakosta hnedočerveného sa rozprestiera od Španielska cez Francúzsko, Taliansko až po Ukrajinu, Bielorusko a severozápadnú oblasť európskeho Ruska.[2]
Zavlečený je v Írsku, Veľkej Británii, Belgicku, Holandsku, Dánsku, Fínsku, Švédsku a strednej časti európskeho Ruska.[2]
Na Slovensku je veľmi hojný v obvode centrálnych Karpát, Západných Beskýd a tiež v Bukovských vrchoch.[4] V Slovenského raji je hojný predovšetkým v tienistých a humóznych lesoch, v roklinách, tiesňavách a v krovinách okolo vodných tokov.[7] Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina a potom pozdĺž riek a potokov splanieva.[5]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Pakost hnedočervený obsadzuje prevažne vlhké stanovištia od pahorkatín do subalpínskeho stupňa. Obľubuje vlhké, výživné, zásadité až neutrálne, nevápenaté, hlboké, piesočnaté i hlinité pôdy. Rastie pri potokoch, v listnatých a zmiešaných lesoch, nivách a na vlhkých lúkach. Kvitne od mája do augusta (septembra).[4][5][6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Dlaňovito päťdielny list. -
Detail kvetu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Sp. Pl.: 681 (1753)
- ↑ a b c d e f Geranium phaeum L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
- ↑ a b c d e f Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 487-489.
- ↑ a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 590-591.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 270-271.
- ↑ Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 42.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakost hnedočervený
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pakost hnedočervený
