Philippe Barbarin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Philippe Barbarin
kardinál Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup lyonský
prímas Galie
Philippe Barbarin
Erb Philippe Barbarin
Qu’ils soient un
Aby boli jedno
Štát pôsobeniaMadagaskar Madagaskar
Francúzsko Francúzsko
Funkcie a tituly
Arcibiskup lyonský a prímas Gálie
14. september 2002 – 
Predchodca Louis-Marie Billé
Biskup moulinský
22. november 1998 – 14. september 2002
Predchodca André Quélen Pascal Marie Roland Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoPhilippe Xavier Christian Ignace Marie Barbarin[1]
Narodenie17. október 1950 (68 rokov)
Rabat, Francúzsko (dnešné Maroko)
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Diakon
Svätenie6. jún 1976 (25 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka17. december 1977 (27 rokov)
Robert Marie-Joseph François de Provenchères
biskup créteilský
InkardináciaCréteilská diecéza
Biskup
Menovanie1. október 1998 (47 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia22. november 1998 (48 rokov)
SvätiteľPhilibert Randriambololona, S.J.
arcibiskup fianarantsoaský
SpolusvätiteliaAndré Quélen
emeritný biskup moulinský
Daniel Labille
biskup créteilský
Kardinál
Menovanie21. október 2003 (53 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSantissima Trinità al Monte Pincio
Odkazy
Philippe Barbarin na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Philippe Barbarin

Philippe Barbarin (* 17. október 1950, Rabat)[1][2] je francúzsky rímskokatolícky biskup, arcibiskup a kardinál; od 14. septembra 2002 arcibiskup lyonský. V roku 2003, keď bol vymenovaný za kardinála vo veku 53 rokov a 4 dni, patril medzi najmladších kardinálov.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rané pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v 17. októbra 1950 v Rabate vo vtedajšom francúzskom protektoráte (dnešné Maroko) do mnohočlennej rodiny ako piaty z jedenástich detí.[1] Za kňaza išiel študovať do Paríža, kde potom vstúpil do seminára. 6. júna 1976 bol v Créteile vysvätený za diakona[2] a 17. decembra 1977 tamtiež prijal kňazskú vysviacku z rúk biskupa créteilského Roberta Marie-Josepha Françoisa de Provenchères.[1][2] Počas nasledujúcich rokov pôsobil na týchto miestach: kaplán v Alfortville a Vincennes (1977 – 1985), duchovný a učiteľ v Saint-Maur-des-Fossés (1985 – 1990), správca farnosti Boissy-Saint-Léger (1991 – 1994) a profesor teológie na Väčšom seminári vo Vohitsoa v arcidiecéze Fianarantsoa v Madagaskare (1994 – 1998).[1]

Okres jeho rodnej francúzštiny plynulo rozpráva aj taliansky, anglicky, španielsky, nemecky a malgasky.[1]

Biskup a arcibiskup[upraviť | upraviť zdroj]

1. októbra 1998 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa moulinského; biskupskú vysviacku prijal 22. novembra 1998 z rúk Philiberta Randriambololonu, S.J., arcibiskupa fianarantsoaského a spolusvätiteľov Andrého Quélena, jeho predchodcu – emeritného biskupa moulinského a Daniela Labilleho, biskupa créteilského.[1][2]

Na tomto mieste pôsobil necelé štyri roky, keď ho 16. júla 2002 pápež Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa-metropolitu lyonského. Funkcie sa ujal 14. septembra 2002;[2] vo funkcii nahradil kardinála Louisa-Marie Billé. Z funkcie bol taktiež prímasom Galie a Veľkým kancelárom Katolíckej univerzity v Lyone. 31. decembra 2002 bol vymenovaný za rytiera Čestnej légie.[1]

Kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

21. októbra 2003 ho pápež Ján Pavol II. na konzistóriu vymenoval za kardinála s titulom kardinál-kňaz a titulárnym kostolom Santissima Trinità al Monte Pincio.[2] Zároveň sa stal členom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.[1] Zúčastnil sa na konkláve 18. – 19. apríla 2005 po smrti sv. Jána Pavla II., na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI.[2] 8. mája 2007 bol vyznamenaný Národným rádom za zásluhy. Zúčastnil sa na 12. riadnom valnom zhromaždení Biskupskej synody konanom 5. – 26. októbra 2008 vo Vatikáne na tému „Slovo Boha v živote a misii Cirkvi“.[1]

V roku 2010 otvoril v Lyone kňazský seminár, v ktorom bohoslovcov pripravujú okrem bežnej formy rímskeho rítu aj na jeho mimoriadnu (tridentskú) formu.[3] V Kostole svätého Gregora v Lyone, ktorý bol v roku 1970 opustený a v roku 1989 zrekonštruovaný, slúžia každý deň kňazi Bratstva svätého Petra tridentskú omšu. Pomocný biskup lyonský Jean-Pierre Betut bol poverený správou tohto projektu.[4]

15. apríla 2012 bol kardinál Barbarin povýšený na dôstojníka Čestnej légie.[1] Zúčastnil sa na konkláve 12. – 13. marca 2013 po abdikácii Benedikta XVI., na ktorom bol zvolený pápež František.[2]

Kardinál Barbarin počas letu na Svetové dni mládeže 2013 do Ria de Janeiro utrpel dvojitý infarkt myokardu. Okamžite bol prevezený do Cayenne vo Francúzskej Guyane, kde mu spravili koronárnu angiografiu. Potom bol prevezený do Fort-de-France v Martiniku, kde mu 23. júla 2013 spravili trojitý bypass, aby znížili riziko opätovného infarktu. Následne ostal vo Fort-de-France, kým mu jeho stav nedovolil vrátiť sa domov.[5]

Právo voľby pápeža stratí po svojich 80. narodeninách 17. októbra 2030.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, October 21, 2003 (IX) [online]. [Cit. 2015-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d e f g h CHENEY, David M.. Philippe Xavier Ignace Cardinal Barbarin [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2015-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. KOLLMORGEN, Gregor. Cardinal Barbarin Establishes Seminary for Both Forms of the Roman Rite [online]. New Liturgical Movement, 2009-11-25, [cit. 2015-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. La Maison Sainte-Blandine, un an après [online]. Église catholique à Lyon, 2011-03-18, [cit. 2015-09-27]. Dostupné online. (po francúzsky)
  5. Cardinal Philippe Barbarin Suffers Heart Attack [online]. ZENIT, 2013-07-24, [cit. 2015-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Philippe Barbarin na anglickej Wikipédii, Philippe Barbarin na českej Wikipédii a Philippe Barbarin na francúzskej Wikipédii.