Potônska mokraď
| Potônska mokraď | |
| geomorfologická časť Podunajskej roviny | |
Potônska mokraď vo východnej časti | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Trnavský |
| Okres | Dunajská Streda |
| Časť | Podunajskej roviny |
| Hranice | Podunajská rovina |
| Mestá | Blahová, Dunajský Klátov, Ohrady |
| Rieky | Klátovské rameno, Klátovský kanál, Starý Klátovský kanál |
| Súradnice | 48°02′35″S 17°36′29″V / 48,043°S 17,608°V |
| Najvyšší bod | západný okraj |
| - výška | cca 120 m n. m. |
| Najnižší bod | východný okraj územia |
| - výška | cca 112 m n. m. |
|
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
|
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Potônska mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá rovinatú oblasť v blízkosti mesta Dunajská Streda.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti Podunajskej roviny, na severe strednej časti Žitného ostrova. Nie je súčasťou žiadneho podcelku a obklopuje ho iba vlastná Podunajská rovina.[2] Poloha na ostrove predurčuje, že územím pretekajú len menšie vodné toky Starý Klátovský kanál, Klátovský kanál a okrajom aj Klátovské rameno, ktorým voda odteká do Malého Dunaja. Časť územia tvoria mokrade a v strednej časti je Blahovský rybník.[4] V západnej časti je vybudovaný pretekársky okruh Slovakia ring.
Potônska mokraď leží v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda. Samotná oblasť je osídlená minimálne, no na okrajoch ležia obce Blahová, Horná Potôň, Orechová Potôň, Malé Dvorníky, Ohrady a Dunajský Klátov.[3][4]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Východnou časťou územia prechádza cesta II/507 z Dunajskej Stredy do Galanty a južne mimo mokrade aj cesta II/572 z Dunajskej Stredy do Bratislavy. Na ne nadväzujú miestne komunikácie, prepájajúce sídla v oblasti.[5]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti Podunajskej roviny nie sú žiadne osobitne chránené oblasti. Severovýchodným okrajom preteká Klátovské rameno, ktoré je národnou prírodnou rezerváciou.[3][4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť patrí medzi turisticky pokojnejšie, pričom tu nie sú značené chodníky. Severným okrajom územia vedie cyklotrasa, ktorá umožňuje nenáročnú cykloturistiku.[6] Atraktívny je minizoo Malkia park a blízky Slovakia ring.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
- 1 2 3 Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 113-114.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
