Preskočiť na obsah

Potônska mokraď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Potônska mokraď
geomorfologická časť
Podunajskej roviny
Potônska mokraď vo východnej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Dunajská Streda
Časť Podunajskej roviny
Hranice Podunajská rovina
Mestá Blahová, Dunajský Klátov, Ohrady
Rieky Klátovské rameno, Klátovský
kanál
, Starý Klátovský kanál
Súradnice 48°02′35″S 17°36′29″V / 48,043°S 17,608°V / 48.043; 17.608
Najvyšší bod západný okraj
 - výška cca 120 m n. m.
Najnižší bod východný okraj územia
 - výška cca 112 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Potônska mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá rovinatú oblasť v blízkosti mesta Dunajská Streda.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti Podunajskej roviny, na severe strednej časti Žitného ostrova. Nie je súčasťou žiadneho podcelku a obklopuje ho iba vlastná Podunajská rovina.[2] Poloha na ostrove predurčuje, že územím pretekajú len menšie vodné toky Starý Klátovský kanál, Klátovský kanál a okrajom aj Klátovské rameno, ktorým voda odteká do Malého Dunaja. Časť územia tvoria mokrade a v strednej časti je Blahovský rybník.[4] V západnej časti je vybudovaný pretekársky okruh Slovakia ring.

Potônska mokraď leží v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda. Samotná oblasť je osídlená minimálne, no na okrajoch ležia obce Blahová, Horná Potôň, Orechová Potôň, Malé Dvorníky, Ohrady a Dunajský Klátov.[3][4]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Východnou časťou územia prechádza cesta II/507 z Dunajskej Stredy do Galanty a južne mimo mokrade aj cesta II/572 z Dunajskej Stredy do Bratislavy. Na ne nadväzujú miestne komunikácie, prepájajúce sídla v oblasti.[5]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Podunajskej roviny nie sú žiadne osobitne chránené oblasti. Severovýchodným okrajom preteká Klátovské rameno, ktoré je národnou prírodnou rezerváciou.[3][4]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť patrí medzi turisticky pokojnejšie, pričom tu nie sú značené chodníky. Severným okrajom územia vedie cyklotrasa, ktorá umožňuje nenáročnú cykloturistiku.[6] Atraktívny je minizoo Malkia park a blízky Slovakia ring.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
  3. a b c Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 113-114.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]