Salibská mokraď
| Salibská mokraď | |
| geomorfologická časť Podunajskej roviny | |
 Okolie Dediny Mládeže
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Nitriansky |
| Okresy | Šaľa, Galanta, Komárno |
| Časť | Podunajskej roviny |
| Hranice | Podunajská rovina |
| Mestá | Neded, Vlčany, Tešedíkovo, Horné Saliby, Diakovce, Kajal |
| Rieky | Derňa, Šárd, Kolárovský kanál |
| Súradnice | 48°03′58″S 17°51′18″V / 48,066°S 17,855°V |
| Najnižší bod | juhovýchodná časť územia |
| - výška | cca 107 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Salibská mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá rovinatú oblasť medzi mestami Galanta a Kolárovo.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na východe strednej časti Podunajskej roviny a zaberá pás územia na západ od rieky Váh, severne od Žitného ostrova. Nie je súčasťou žiadneho podcelku a obklopuje ju iba samotná Podunajská rovina.[2] Touto časťou rovinatej krajiny pretekajú potoky Derňa a Šárd, smerujúce do Starej Čiernej vody a Malého Dunaja. V oblasti je hustá sieť vodných kanálov, z nich najvýznamnejšie sú Kráľovský a Kolárovský kanál. Časť územia tvoria mokrade.[4]
Salibská mokraď leží v Trnavskom a Nitrianskom kraji, na území okresov Galanta, Šaľa a Komárno. Z množstva obcí ležia najmä na okrajoch obce Neded, Vlčany, Tešedíkovo, Horné Saliby, Diakovce, Kajal a Dedina Mládeže.[3][4]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Severozápadným okrajom prechádza cesta II/561 z Galanty do Veľkého Medera a východnou časťou cesta II/573 z Kolárova do Šale. Tunajšie obce na hlavné cesty pripája sieť ciest III. triedy. Severnou časťou prechádza medzinárodne významná železničná trať Bratislava – Štúrovo a východným okrajom vedie aj lokálna trať do Nededu.[5]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej roviny sa nachádzajú prírodné pamiatky Vlčianske mŕtve rameno, Čierne jazierko a Bystré jazierko.[3][4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Rovinatá krajina je intenzívne využívaná na poľnohospodárstvo. Nie sú tu žiadne značené turistické trasy, juhovýchodným okrajom vedie Vážska cyklomagistrála. V strednej časti je atraktívny rekreačný areál s termálnymi bazénmi medzi Hornými Salibami a Diakovcami.[6][4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 114-115.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.