Úľanská mokraď
| Úľanská mokraď | |
| geomorfologická časť Podunajskej roviny | |
 Okolie Blatného
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Bratislavský, Trnavský |
| Okresy | Senec, Galanta |
| Časť | Podunajskej roviny |
| Hranice | Podunajská rovina, Podmalokarpatská pahorkatina, Trnavská tabuľa |
| Mestá | Sládkovičovo, Blatné, Veľký Grob, Pusté Úľany |
| Rieky | Stoličný potok, Nový kanál, Vištucký potok |
| Súradnice | 48°14′17″S 17°31′44″V / 48,238°S 17,529°V |
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj územia |
| - výška | cca 120 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Úľanská mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá pás na sever prehnutého územia medzi Sencom a Sládkovičovom.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severnom okraji Podunajskej roviny, ktorá nadväzuje južným smerom. Severne susedí Podunajská pahorkatina s podcelkom Trnavská pahorkatina a časťami Trnavská tabuľa a Podmalokarpatská pahorkatina.[2] Územím preteká Stoličný a Vištucký potok, Nový kanál a niekoľko ďalších kanálov, ktorými voda odteká do Čiernej vody.[4] V oblasti je viacero jazier, pričom pred výstavbou hrádzí bývalo územie pravidelne zaplavované a zamokrené a nevhodné pre poľnohospodárstvo. Dnes sa intenzívne poľnohospodársky využíva. Zachovali sa tu zvyšky lužných lesov (jelša, vŕba, topoľ, brest, dub), donedávna sa tu ťažila rašelina, v Pustých Úľanoch sa ťaží štrk.
Úľanská mokraď leží v okrese Senec v Bratislavskom kraji a v okrese Galanta v Trnavskom kraji, medzi Sládkovičovom a obcami Blatné, Čataj, Veľký Grob, Pusté Úľany, Nový Svet, Reca a Boldog.[4]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Západnou časťou územia prechádza diaľnica D1 a s ňou súbežná cesta I/61 z Bratislavy na Považie. Juhovýchodným okrajom vedie cesta I/62 zo Senca do Serede. Obce na okraji územia prepájajú cesty III. triedy. Železničný koridor na Nové Zámky vedie juhovýchodom cez Sládkovičovo.[5]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej roviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3][4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť patrí medzi turisticky pokojnejšie časti bez značených turistických trás. Rovinaté územie a vyznačené cyklotrasy však ponúkajú priaznivé možnosti pre nenáročnú cykloturistiku.[6][4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 95-96.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.