Príslop (vrch v Oravskej Magure)
| Príslop | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Dolný Kubín |
| Obec | Oravský Podzámok |
| Pohorie | Oravská Magura |
| Podcelok | Kubínska hoľa |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 032,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°18′01″S 19°20′01″V / 49,3002°S 19,3336°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej zo sedla Príslop
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Príslop (1 032,1 m n. m.[1]) je vrch v Oravskej Magure. Leží nad obcou Hruštín, približne 10 km severne od mesta Dolný Kubín.[2] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, na severovýchode geomorfologického podcelku Kubínska hoľa.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a na katastrálnom území obce Oravský Podzámok.[5] Najbližšími sídlami sú severovýchodne ležiaci Hruštín a Babín a juhovýchodne situovaný Oravský Podzámok.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Príslop je najsevernejším vrcholom masívu Kubínskej hole, ktorý vedie od Minčola (1 394 m n. m.) do sedla Príslop. Severným smerom sa nachádza vrch Galanky (942 m n. m.), západne Feračová (1 044 m n. m.), Príslopec (1 258 m n. m.) a Minčol (1 139 m n. m.), juhozápadne Mokradská hoľa (1 224 m n. m.) a Čierny vrch (1 319 m n. m.), južne Skalka (795 m n. m.) a východne Javorová (1 076 m n. m.) a Poľana (899 m n. m.).[6] Severozápadné svahy odvodňujú prítoky Hruštínky do Bielej Oravy, juhovýchodné potok Račová do Oravy.[2] Vrcholom vedie značený chodník zo sedla Príslop.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Na úbočí je však mladý les, ktorý miestami umožňuje pozorovať okolité vrchy Oravskej Magury, no tiež Oravské Beskydy, časť Veľkej Fatry, Chočské vrchy, Nízke a Západné Tatry.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej značke (Medzinárodná diaľková turistická trasa E3) hlavným hrebeňom:
- od východu zo sedla Príslop
- od juhozápadu z Kubínskej hole[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 14.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online.