Redaktor:Bronto/Archív 2008

I request removal of my sysop access. Bronto 17:30, 12. september 2008 (UTC)

Ladislav Medňanský

ahoj. len mala poznamka k oznaceniu "uhorsky" resp. "slovensko-madarsky" maliar. urcite to moze byt aj takto, ale ide o isty "metodologicky" problem do buducnosti... adjektivum uhorsky neznamena automaticky madarsky, ale napriklad aj slovensky, je to sucast nasej historie a mali by sme sa k nej hlasit, navyse vyraz uhorsky ma aj casovy vyznam (teda osobnosti do r. 1918) a aj geograficky - co v pripade Mednanskeho, ktory sa pohyboval a zil po celej monarchi zvlast dolezite. ale ved chybne to nie je ani tak...:)

Veď práve preto som to zmenil, hore píšeme národnosť a nie štát (aspoň väčšinou). Uhorský by totiž mohol byť ja napríklad rumunský a štát vyplýva spravidla už z miesta narodenia a úmrtia, to by teda nemalo ani zmysel tam písať. Výnimku v Uhorsku tvoria šľachtické rody, tam niekedy má zmysel písať uhorský. Bronto 14:24, 14. február 2008 (UTC)

Néberu

ahoj. mohol by si uviesť zdroje, ktoré hovoria o dôkazoch, že sitchin falšuje význam sumerských znakov?

ahoj, ja nehovorim, ze niekto nieco falsuje. Len si myslim, ze ked zanikli starobyle, relativne vyspele civilizacie, ze sa to kludne moze stat aj nam. Tym, ze zanechali Sumeri posolstva na kamenoch, nas mozno chceli varovat pred niecim co pride znovu.. Ako aj Egyptania, biblia, Nostradamus, atd. atd. Nemam vela casu na resersie, ale zda sa mi, ze vsetky tieto posolstva a zanechane odkazy sa stretavaju zhruba v jednej casovej rovine.

Jednoducho by som rad o tom diskutoval s niekym kto ma vacsi prehlad ako ja.

Vdaka (prepac, ze nepouzivam diakritiku-pisem na angl.pocitaci)

Adobe77

Lampropeltis

• Je zaujímavé, že pre lampropeltis nikto na internete nepoužíva výraz hadiarka. Keď pozrieš napr. www.lampropeltis.sk tak tam slovo hadiarka ani nenájdeš ... a to sú zúriví teraristi. A knihu o zverí, kde by boli hady mám len jednu a tam je len hadiarka. Ale aj tak sa mi to nezdá ... --ivob 22:34, 2. január 2008 (UTC)
• Ale slovensky internet je prakticky nic, to si nemusis vsimat...Vo vsetkych knihach je hadiarka. Oni ti chovatelia si vzdy vsetko volaju po cesky. Bronto 22:43, 2. január 2008 (UTC)
• Tož som si zohnal veľkú knihu o hadoch (slovenskú, aj keď preklad z eng, názvoslovie prekladal nejaký rndr-csc). A čuduj sa svete - tu sa Lampropeltis volajú štíhlovky. Jediné čo tieto koralovko-hadiarko-štíhlovky majú spoločné je to Lampropeltis. Nedáme to radšej pod to ? --ivob 20:07, 4. január 2008 (UTC)
• Je normálne, že je slovenských názvov viac. Z ktorého je to roku? Inak štíhlovka je slovenský názov pre viacero latinských rodov, ale napr. v knihe Zviera (aj to robil nejaky RNDr CSC) sa to práve na Lampropeltis nevzťahuje, ale na iné. Si si istý? A ktoré rody sa tam ešte volajú štíhlovka? Bronto 20:57, 4. január 2008 (UTC)
• Hady. Originál - Chris Mattison, Dorling Kindersley Book, Londýn 1999, Preklad rok 2000, by Bronislava Trnková, "Slovenské menoslovie hadov zostavil RNDr. B. Matoušek CSc.", ISBN 80-7181-479-2. A je tam Lampropeltis getula (Štíhlovka retiazková), L. alterna (Š. cisárska), L. mexicana (Š. mexická), L. pyromelana (Š. kráľovská, L. zonata (Š. kalifornská), L. trianglum (Š. trojfarebná)
• Ako sa tam volajú po slovensky rody Gonyosoma, Bigertophis, Spilotes a Rhinocheilus? Bronto 01:20, 5. január 2008 (UTC)
• Štíhlovky sa prepletajú celou knihou. Aj autor píše "Colubridae (užovkovité) obsahuje mnoho podčeľadí ... presné zaradenie každého druhu ... je sporné" 305 rodov, 1858 druhov. Rody sú vymenované len latinsky - patrí tu aj to čo si písal Gonyosoma - Gonyosoma frenata, G. janseni (Štíhlovka Jansenova), G. oxycephalum (Š. medenochvostá), G. prasina (Š. trávozelená), Bogertophis B. rosaliae (-), B. subocularis (Štíhlovka transpekosá), Spilotes Spillotes pullatus (Štíhlovka kurožravá), Rhinocheilus Rhinocheilus lecontei (Štíhlovka dlhonosá)

ale sú i inde napr. Arizona Arizona elegans (Štíhlovka lesklá), Cemophora Cemophora coccinea (Štíhlovka šarlátová) a aj inde.

Zaujímavé vety má autor v závere v článku "O odborných názvoch" kde píše že slovenské názvy nie sú záväzné a neexistuje ucelený zoznam slovenských názvov. Niektoré hady majú jednoznačné názvy, ale niektoré nie a že sa môže názvoslovie v rôznych publikáciách líšiť .. a že s ním nemusí každý súhlasiť.

Predpokladám teda, že poriadne slovenské názvoslovie ani nejestvuje. Preto navrhujem - aspoň čo sa hadov týka - nechať latinský názov a dorobiť od slovenských názvov len smerovania. Slovenské názvy nechať len pre jednoznačné názvoslovie - naše hady a bežné - pytón, veľhad a pod. a u takejto exotickej hávede nechať latinu. --ivob 11:04, 5. január 2008 (UTC)

Ja som teraz nejak indisponovaný, tak len toľko, to je tak skoro pri všetkom, čo nežije na Slovensku, nie je to novinka, a už sme sa raz rozhodli, že to budeme písať takto, tak to tak píšeme. Veď z toho latinského názvu je redirect. Bronto 14:52, 5. január 2008 (UTC)

• No dobre, slovenské tak slovenské. Ale ktoré slovenské budú základné, keď sú tri rôzne. Zoženiem ešte nejakú poriadnu knihu len o hadoch a urobím precedens. --ivob 16:20, 5. január 2008 (UTC)

• Len dve. Obidve sú od odborníkov, tak sú obidve platné. To tretie je chyba, bohemizmus, aspoň to zatiaľ tak vyzerá...A dal som prv[ tu hadiarku, lebo pre štíhlovku bude treba rozlišovaciu stránku, ktorú si ale zatiaľ netrúfam urobiť. Bronto 22:56, 5. január 2008 (UTC)

K Vašemu shrnutí

Malá poznámka k Vašemu shrnutí "dúfam ze tie slovenske nazvy rastlin su naozaj slovenske a nie doslova prelozene z cestiny, nekontroloval som".

Buď věřte, že jsem to přeložil správně, nebo to zkontrolujte. Obojí je lepší, než naznačovat, že tomu moc nevěříte, ale kontrolovat se Vám to nechce. Jan.Kamenicek 22:44, 2. január 2008 (UTC)

Nenapisal som, ze tomu neverim, napisal som, ze vychadzam z toho ("dufam"), ze je to dobre, ale nebudem to kontrolovat. Tak ked ste sa ozvali, tak predpokladam, ze to je dobre. Poznamka svoj ucel splnila. Bronto 22:47, 2. január 2008 (UTC)

Nenapsal jsem, že jste to napsal, ale naznačil. Pokud byste opravdu vycházel z toho, že je to dobré, tak byste to tam asi nepsal vůbec, tak ze mě aspoň nedělejte hlupáka.

Aby nedošlo k mýlce, mě nevadí, že jste o překladu názvů pochyboval, v článku jsem se dopustil několika špatných překladů, a možná jsem opravdu nějaký název taky přeložil špatně. Ale pokud se chcete na něco zeptat, můžete se příště zkusit úplně obyčejně zeptat, a ne to psát do shrnutí, kam Vám stejně odpovědět nemůžu.

Poznámka svůj účel splnila jen proto, že mě mírně popudila, jinak bych se na to vykašlal. Zato na obyčejný dotaz odpovím vždy. Jan.Kamenicek 23:10, 2. január 2008 (UTC)

Tak teda "nenaznacil som, ze tomu neverim, napisal som, ze vychadzam z toho ("dufam"), ze je to dobre, ale nebudem to kontrolovat." Ostatne ste si si primyslel sam. Bronto 23:14, 2. január 2008 (UTC)

Nevakuova elektronka

Ahoj, v reakcii na Tvoj popis poslednej zmeny clanku Elektrónka: existuju aj plynom plnene spinacie elektronky (thyratron) a ortutove usmernovace, ktore sa obvykle tiez radia k elektronkam. Pozri a . Oba su vsak uz tak davno zabudnute, ze ozaj nema cenu to do slovenskeho clanku doplnat... Len som Ti chcel doplnit archaicko-elektronicky obzor. :-) Wek1 21:26, 3. január 2008 (UTC)

• Ak je to naozaj tak, tak by si mohol urobiť rozlišovačku alebo niečo. V Elektrotechnickom náučnom slovníku niekedy zo 70. rokov je ale elektrónka opísaná ako vákuová, iné som si tam nevšimol. Čo ty na to? Ja sa v tom presne nevyznám, tie linky čo si dal sú výbojky, nie? Bronto 00:06, 4. január 2008 (UTC)
  • dovolil som si presunut Tvoju odpoved sem kvoli konzistencii -- Mno je to kontroverzna tema ako sam pises. Ide o suciastky "na rozhrani" a zrejme nikto sa nikdy nenamahal s nejakym presnym zaradenim - naco by to vlastne bolo dobre? Zakladny proces je vsade rovnaky - elektrony (resp. tam kde je plyn, iony) prudia od elektrody k elektrode; funkcia je vsak odlisna. Prave vzhladom na funkciu ("manipulacia" prudu a nie osvetlenie) a tiez vzhladom na konstrukciu (takmer zhodna s vykonovou triodou/tetrodou) sa thyratron a spol. tradicne radia k elektronkam, ale nijaku autoritativnu literaturu nemam. Napokon vsetko toto ma viac muzealnu nez akukolvek inu hodnotu... :-) Wek1 19:40, 4. január 2008 (UTC)
    • Tak to necháme tak, dik za info. Bronto 21:01, 4. január 2008 (UTC)
      • Elektronikou sa zaoberám len amatérsky, ale pokiaľ ma pamäť neklame, všade v odbornej literatúre (napr. učebnica pre SPSE z r. 1984), kde sa spomína tyratrón/thyratron, býva zaradovaný medzi elektrónky. Len poznámka na okraj. (Chýbajúce mäkčene nad S,d má na svedomí moja lenivosť poriadne nastaviť klávesnicu v Linuxe, pardon. :-)

Maximilianus Barta

Skus s nim spravit poriadok, robi si tu co chce, ty ako spravca mas vacsie moznosti ako ho naucit slusnym mravom, diki. --Jonesy 17:06, 7. január 2008 (UTC)

No, akoby som to...to je teraz taka cudna situacia...velmi dobre ta chapem, ale este trocha pockam radsej...Najlepsie by bolo, keby pan imperator sam dobrovolne odisiel, ak mu este nedoslo, ze tu prekaza. Bronto 17:10, 7. január 2008 (UTC)

Take stastie ma nemoze stretnut, ze by sam prisiel k rozumu. --Jonesy 17:13, 7. január 2008 (UTC)

K rozumu nepride nikdy (ved vidis z toho, co pise), ale odist by mohol...Bronto 17:17, 7. január 2008 (UTC)

Pan dinosaurus nieze by ste boli radi ze tu nieci pisem, vy namiesto toho vsetko kritizujete. Podla mna ste iba ignorant, co vie o historii tolko ako nejaky obycajny turek(cize nic!!). Vy mi nesiahate ani po clenky, a ani s S VAMI NEMOZEM POROVNAVAT lebo vy viete o historii akurát to ze bola a o Grecku akurat to ze ma more. S takymito ludmi sa ja nebavím lebo nie su so mnou rovnocenny, takze DOVIDENIA a ze by som odisiel na to ZABUDNITE pan TYRANOSAURUS.--IMPERATOR MAGNVS MAXIMVS 17:35, 7. január 2008 (UTC)

No konecne. Bronto 17:36, 7. január 2008 (UTC)

Poviem iba poslednú vec: Totiž dinosaurus (ktorého ste si vybrali za vzor a asi sa sním aj ztotožňujete), pán Brontosaurus, je tvor veľký. má veľké telo, no má malú hlavu. A v tejto maličkej hlavičke sa nachádza veľmi maličký mozoček, a preto boli dinosauri a brontosauri také hlúpe zvieratá. και εσείς είστε μόνο ο μεγάς ηληθείος και η μήτερα σου είνε μία τσοντα τι δίνει ο γάμπρος τον ολό τούρκο. ΚΑΛΗ ΣΠΕΡΑ--IMPERATOR MAGNVS MAXIMVS 18:10, 7. január 2008 (UTC)

Bronto, po grecky ti tu nadava na tvoju mamu, to by si si nemal nechat pacit - preklad z Google Translate: And you are only a major ilitheios and your mom is a tsonta what gives groom the growing Turkish --Jonesy 18:48, 7. január 2008 (UTC)

Takže OK. tvoja hlúposť je aj v preklade. slovom KAI som AND nemyslel. To ilithios si asi nebol schopný nájsť... a to GROWING je blbosť, myslel som úplne na niečo nie na GROWING inéé.haha ale to nemáš šancu pochopiť.

To vysvetluj Brontovi a nie mne, jemu si nadaval na jeho mamku, ty trtko. --Jonesy 19:16, 7. január 2008 (UTC)

• Pravdupovediac, doteraz som bral grékov ako ovečky, a vzťahy v regióne za relatívne normalizované (pohľad turistu). Aspoň vieme, kedy sa zjednotí Cyprus (asi už nikdy) a ako majú radi gréci turkov. Ale je to ako so všetkými južanskými národmi ... slnko svieti na hlavu ... povahy ako natlakovaný hrniec. Chlapec prehľad má, ale na naše pomery je to priveľmi agresívny imperátor. --ivob 19:36, 7. január 2008 (UTC)

Mňa neprekvapil, keby si sledoval iné wikipédie a celý internet a nakoniec aj dejiny toho regiónu, takíto sú ľudia z Balkánu, žiaľ...Bronto 19:39, 7. január 2008 (UTC)

Balkan je tak etnicky a nabozensky premiesany a ma taku krvavu historiu, ze necudo, ze to tym ludom lezie na hlavu. Nie nadarmo sa hovori o juzanskej mentalite. --Jonesy 19:47, 7. január 2008 (UTC)

Nezelam si aby ste viedli taketo rasisticke reci o mojej krajine. Ako vidim tak tu su akurat rasisti zamerani proti blizskemu vychodu . Blok ste dali mne ale jonesovy, ktory zacal nie. Taktiez vy bronto by ste si to za tie rasizmy zasluxili ale ako vidim cudzinec sa tu spravodlivosti nedovola. Ale som naspat a napriek xenofovii budem pisat dalej. Mozno ma grecko krvavu historiu ale iba preto ze sme sa branili proti turkom a inim dobyvatelom, zatial co vy ste tu uctivo mlcali pod madarskou advladou (dalsi mongoli) 1000 rokov a nic ste neurobili. Boj grekov je hrdinstvo, vasa historia je hamba tak nenadavajte na moj narod. dovi--MAGNVS MAXIMVS 18:38, 10. január 2008 (UTC)

Cauko, ten clovek uz zase obchadza svoj blok, tentoraz z IP 213.151.217.143, poprosim o zjednanie napravy, diki. --Jonesy 22:08, 12. január 2008 (UTC)

zasa tu z toho nerobme hon na čarodejnice, a reagujme len na konkrétne problémy --ivob 00:01, 13. január 2008 (UTC)

O to nejde, raz dostal zablokovanie pristupu na tyzden, tak at je ten tyzden blokovany. Alebo si za zrusenie a obchadzanie tychto pravidiel? To by sa Wikipedii nemuselo vyplatit. --Jonesy 01:35, 13. január 2008 (UTC)

Som za to, aby dostal po prstoch, ale účel je len jeden - aby si uvedomil chybu. Nie som za rušenie, ani za obchádzanie pravidiel, ale za výchovu a tá chce aj čuť-čuť skrytej tolerancie. --ivob 10:47, 13. január 2008 (UTC)

rody

Rod ako rodové meno, čiže prvé meno druhu je jednotné číslo (hadiarka obyčajná). Ale rod ako názov rodu je takmer vždy množný - ako vidím vo viacerých knihách rod bojgy, koralovce a z iného súdka rod perovníky, párnokopytníky a teda štíhlovky, hadiarky, užovky. Prečo si myslíš, že nie "hadiarky" ? To nie je druhové, ale rodové meno. A povedal by som, že to nie je množné číslo ale "pomnožné" meno, a že jednotné číslo pre rod napr "rod užovka" ani nemôže byť. A podobne je to aj pre vyššie celky - čeľade a pod., tam sa tiež používa množné číslo. Hady, Cicavce ... to by si musel použiť jednotné číslo aj tam. Preto si myslím, že sa článok volal správne - rod hadiarky. --ivob 23:58, 12. január 2008 (UTC)

Ale, Ivob, prosim ta pekne, to si tomu dal...V taxonómii nie je jedno, či je niečo v jednotnom čísle alebo množnom a ani nie je jedno, akú čo má koncovku. Ten rod sa proste volá hadiarkA, hadiarkY bol bol rAd alebo iný vyšší taxón a nie rOd. Druh a rod je samozrejme vždy v jednotnom čísle a napríklad rad je samozrejme vždy v množnom čísle, tak v latinčine ako aj v slovenčine. A tým myslím samozrejme základný tvar a nie nejaký výskyt v textoch. Bronto 01:35, 13. január 2008 (UTC)

• Joj čeče, zasa viem čo je rad a čo rod. Mne je jasné, že vyššie taxómy sú v množnom čísle. Bavíme sa len o druhu a rode. Problém je v tom, že väčšina literatúry v taxonomickom členení používa množné číslo (nie v texte ale v členení taxómu) až po rod. Čiže užovkovité - užovky - užovka obyčajná. Čiže aj literatúra (nie len o hadoch), ktorú mám k dispozícii používa v členení množné číslo aj pre rod. Čiže ja som pre slovenské názvy použil čeľaď užovkovité - rod užovky. Z toho vyplývajú dve otázky:

(1) Či sa má článok volať užovka, alebo užovky, keď som v členení použil "užovky". Čiže by som v štruktúre čeľaď - rod - druh musel zmeniť všetko na "užovka", aby mi sedeli linky, ale tým už používam iné názvoslovie radov ako má literatúra. A z toho vyplýva ďalší problém ('2) - 'užovka nie je rod, ale viacero rodov, keďže v slovenskom názvosloví je len obmedzený počet názvov pre toľké druhy. Čiže je užovka rodu Natrix a užovka rodu Nerodia a ešte zo päť rodov, ktoré však nie sú v spoločnej podčeľadi, iba v spoločnej čeľadi. Čiže teraz čo. Združiť užovky ? A má sa to volať užovky, alebo užovka ? a bude to čo - rod nie, čeľaď nie - ideálne by bolo nepreberať podčeľade z literatúry a združiť užovky do jednej "slovenskej podčeľade", ale na to nemám odvahu, lebo sa nemám o čo oprieť, keďže literatúra to nerobí. Takže by asi bolo najlepšie urobiť článok užovky (bez definície čo to je) a tam rozpísať slovenské rody. A zasa užovky alebo užovka ? bojgy alebo bojga ? vodnárka ? štíhlovka ? (ten istý problém - nesedia podčeľade). Toš toť (1) a (2) je podľa mňa zakonaný pex. --ivob 08:41, 13. január 2008 (UTC)

A ešte, keď ťa mám na drôte, pôvodne sa článok volal Lampropeltis ... a v texte je " L. je rod hadov ... " to by bolo ok, ale keď si ho zmenil na hadiarka a v texte je " H. je rod hadov ... ", tak sa mi to už nezdá celkom ok. Pretože v literatúre sa síce hady rodu L. volaju hadiarka (alebo štíhlovka), ale to ešte kategoricky neznamená, že hadiarky sú rod. Môže to byť len sk názov pre určitú varietu hadov, ale aj z iného rodu - tak ako problém (2) pri užovkách. A ak uvádzať rod, tak sk(lat) = užovky (Natrix). --ivob 10:10, 13. január 2008 (UTC)

Ak myslíš, že hadiarka sa môže vzťahovať aj na iné latinské rody, tak to je samozrejme pravda. Ale nejako som nijaké iné nenašiel. To, že by sa hadiarka vzťahovala len na časť rodu, existuje prakticky len pri domácich a iných veľmi znýmych živočíchoch, ku ktorým nejaké exotické hady rozhodne nepatria. Bronto 01:42, 14. január 2008 (UTC)

Literatúra proste nepoužíva pre užovky množné číslo používa jednotné, lebo je to tak aj predpísané (ak si nájdeč príslušné heslo, tak sa to volá užovka stromová a nie užovky stromová/é, ale nadradený taxón sa volá užovkovitÉ a nie užovkovitÁ). To že sa niečo vyskytuje aj v množnom čísle, neznamená, že základný tvar je množné číslo. Na taxonómiu sú predpisy. Tu sa nie je vôbec o čom baviť. A tých rodov je síce viac, ale tu hovoríme o rodovom mene a to je iba jedno aj ked pre viac rodov (nevolá sa to "jedna z užoviek - stromová"). Tak sa už argumentovať nedá vôbec....Proste, užovka je rod, užovky nie je rod ale nejaký vyšší taxón a nadpisy sa tu píšu v základnom tvare. Proste pochop, že tie posledné dva taxóny sú povinne v jednotnom čísle, ak to inak nevieš pochopiť.... Ešte inak to poviem: Ak sa slovo užovka vyskutuje len v tých rodoch (nepozeral som), tak slovo "užovky" proste z taxonomického hľadiska neexistuje, preto nemôže mať ani článok. Článok sa nadpisom užovky by mohol byť jedine článok o podčeľadi alebo o čomkoľvek vyššom.

A podčeľade sú vždy množnom čísle, tým sú odlíšené napr. v slovenčine od rodu, to je dobrý príklad. Ale s podčeľaďami nemá vôbec zmyslel sa zaoberať, pretože to je vždy taký pochybný taxón, že nemá cenu vôbec písať o ňom články alebo čokoľvek.... K tvojmu problému: Vždy keď je jedno slovenské rodové meno pre viac latinských, tak sa to samozrejme dá pod latinský a urobí sa článok užovka je slovenské rodové meno pre latinské rody....a vymenujú sa...Takže ak vieš o tom, že hadiarka sa vzťahuje aj na iné, tak to treba presunúť na ten latinský názov tiež samozrejme, ja som bol hore proti za predpokladu, že to je slovenský názov len pre ten jeden rod. Som ti to chcel vtedy napísať aj ako výnimku, ale som nejak nemal čas, mám teraz iné starosti.... Ja to potom urobím, píš tie užovky pod latinskými názvami podľa vzoru slepáň. Bronto 01:38, 14. január 2008 (UTC)

Juhokórejskí prezidenti

Chcel by som sa Ťa spýtať, prečo si nezmenil poradie písania mena premiéra Ko Kuna (podľa teba Kun Koa), keď si na tej istej stránke zmenil poradie písania mien všetkých uvedených prezidentov? Iba si si toho nevšimol? ad.2. Zmenil som na stránke Mao Ce-Tung poradie písania jeho mena podľa totho princípu na Ce-Tung Mao. Nikto nezareagoval, tak asi zmením aj na stránke o Číne všetky ostatné čínske mená napr. Fu-c' Kong (Konfucius), Kajšek Čan, Ce-min Ťiang atď. OK?

Nevšimol a o ostatnom sme už hovorili, môžeš to opakovať koľko chceš a zmeň ak si myslíš že vieš po čínsky, ale napr. Čankajšek je slovenské slovo. Bronto 20:36, 14. január 2008 (UTC)

Rovnako to c‘ je "majster", nie krstné meno. Fu niečo podobné. Takže nemeniť. Mz 08:25, 15. január 2008 (UTC)

Čínske znaky ovládam. Význam c‘ je "syn" a Fu znamená "človek". Ale ja som mal hlavne na mysli súčasníkov. Kórejské mená sú presne také isté ako čínske. Preto, ak meníme kórejské tak treba aj čínske. Alebo naopak, ak nezmeníme čínske tak potom ani kórejské. (To ako keby Maďarom zo Slovenska by sme zmenili, ale už Maďarom z Maďarska nie...). Ďakujem za pochopenie. --Milosi 09:56, 15. január 2008 (UTC)

Už dávno tu máme pravidlo, že čínske mená uvádzame v poradí "krstné" - "priezvisko". Je možné, že niečo ostalo nepopresúvané (napr. ten Mao asi aj kvôli zaužívanosti), tak to môžeš popresúvať, len dávaj pozor, lebo z troch príkladov si uviedol sú dva zle (pre istotu ešte raz: to Fu-c' za menom je titul, nie meno a Čankajšek je slovenský tvar). Mz 10:57, 15. január 2008 (UTC)

Sobáš

Z akého dôvodu bola zmazaná stránka Sobáš? Nastavil som tam presmerovanie na Manželstvo, keďže sobáš znamená "uzavretie manželstva". Napríklad vládny portál tieto dva pojmy voľne zamieňa. Slovíčko "sobáš" je linkované z viacerých miest wikipédie (a pravdepodobne aj dosť vyhľadávané) a bolo by dobré, aby tie linky niekam viedli. Možno by sa do úvodu stránky o manželstve dala zaradiť definícia sobáša, keď už sa tam hovorí o cirkevnom a civilnom sobáši. Ferd 15:50, 26. január 2008 (UTC)

Lebo sobáš je obrad uzavretia manželstva, kým manželstvo je len vzťah ako taký, takže by bolo vhodné, aby to malo asi vlastnú stránku; dá sa o tom diskutovať. Ale čo píše vládny portál o veciach, ktoré sa vlády netýkajú je úplne ale úplne irelevantné. Bronto 19:27, 27. január 2008 (UTC)

Atol

Viem, že je to zbytočné, ale aj tak. Mále Atolu Dekunuburi a Mále Atolu Uturuburi. Slovensky je to Južný a Severný Male atol. Aj anglicky je to South a North Male Atol. Dhekunuburi (anglický prepis) znamená maldivsky južný, uthuruburi naopak severný, ako si správne napísal. Vychádzajúc z debaty na tvojej diskusii Severné/Južné Holandsko vs. Severný/Južný Holland kde si napísal: "Ak sa ti nepáči Severný Holland, tak to nechaj celé po holandsky, ale nevidím dôvod nepreložiť prívlastok severný."

Takže ak už tak napísať to celé maldivsky, alebo slovensky a nie maldivsko-slovenky (alebo dokonca maldivsko-anglicko-slovensky?). Tvoje slová... Pekný deň želám. --Kresadlo 12:18, 30. január 2008 (UTC)

Odpoveď je jednoduchá: Toto je geografický útvar niekde v tramtárii a tie sa riadia zoznamom geodézie (http://www.geodesy.gov.sk/sgn/gnzOSN/gnzframe.htm, neviem koľkokrát to mám ešte opakovať), v ktorom žiadne maldivské atoly pochopiteľne nie sú, takže slovenské názvy oficiálne proste nemajú. To, čo spomínaš hore, je administratívny a historický región v Európe, to je úplne iný problém (a bohužiaľ na stránkach geodézie u väčšiny štátov proste nie sú, ja za to nemôžem) Bronto 14:37, 30. január 2008 (UTC)

---

V tom prípade kde je problém aby takýto slovenský názov zaviedla Wikipédia. Wiki určí smer. Navyše! Aglický názov jednoznačne preferuje Severné a Južné Male, takže stačí preklad do slovenčiny. Male Atol Dekunuburi je vlastne nezmysel. Keď už tak Male Dekunuburi (atol) s prívlastkom A v tom prípade úplne postačuje Male Dekunuburi. 4o je zase somarina, pretože je to poaslovenčená predchádzajúca poangličtená maldivčina. Ak sa skutočne chceš hrať na novátora, tak to prelož do slovenčiny. Zavádzať nezmyselný názov je hlúposť. A či to je zbastardelá maldivčino-angličtino-slovenčina, čo by asi žiaden geológ ani jazykovedec nezaviedol (a nikomu nič nepovie), alebo každému Slovákovi jasný názov je predsa rapídny rozdiel. Takže to zmením späť.

Koľkokrát opakovať? Riadi sa to niečim, čo tam pochopiteľne nieje??? To je ako čo? V cestovke som sa pýtal, a vravela mi, že bežne sa používajú tieto názvy. Takže riaďme sa zaužívaného: Názov vo Wiki je spisovný, alebo najpoužívanejší. Dekunuburi a Uturuburi je nezmysel, naopak Severný a Južný je zaužívaný. pozri: [1], [2], [3], [4], [5] --Kresadlo 06:17, 31. január 2008 (UTC)

Rozumieš tomu, čo som napísal hore alebo nie? Je to v tom zozname? Nie je. Tvoj osobný názor a vymyslené názvy/ad hoc preklady tu nikoho nezaujíma a do encyklopédie nepatria. 1001 krát to opakovať nebudem. Ak názov nie je v uvedenom zozname, nechávame názov v úradnom jazyku. Príliš zložité? Bronto 23:11, 31. január 2008 (UTC)

Zjavne to nechápeš Ty. Ale to som si už dávnejšie všimol. Zaužívaný názov je Južné, Severné. Je to tak ťažké pochopiť? Čomu z tej vety nerozumieš?--Kresadlo 06:08, 1. február 2008 (UTC)

Tak to by stačilo. Máme tu pravidlo, že sa riadime tým zoznamom, pretože sa niečím oficiálnym riadiť musíme. Ostatné ma proste nezaujíma a aj tak nemáš pravdu, pretože žiaden atol na svete nemá a logicky ani nemôže mať "zaužívané" slovenské meno, pretože je úplne nepodstatný. Takže to pekne zablokujem, kým sa ukľudníš, toto isté tu vysvetľujem už asi 50. krát. Práve preto používame ten zoznam, aby takéto diskusie neboli potrebné. Bronto 14:20, 1. február 2008 (UTC)

„pretože žiaden atol na svete nemá a logicky ani nemôže mať "zaužívané" slovenské meno“

— Bikini. Rgrg 14:40, 1. február 2008 (UTC)

Nemá, lebo Bikini je názov v miestnom jazyku. Bronto 14:49, 1. február 2008 (UTC)

Zjavne nevieš o čom hovoríš, ako svedčí aj anglická interwiki, ktorá je úplne nezmyselná. Kaafu Atoll je administratívny atol, do ktorého tieto dva prírodné patria. Navyše žiaden atol nemôže mať zaužívané slovenské meno? Tak sa skús opýtať v ktorejkoľvek cestovke, čo tam poriadajú zájazdy... Zjavne chceš byť tvrdohlavý, tak buď, no mýliš sa. Pozri si delenie Havajských ostrovov. --Kresadlo 06:15, 4. február 2008 (UTC)

Wikipédia a ani cestovky nie sú na to aby určovali slovenské názvy cudzokrajných geografických útvarov, na to je ústav geodézie. _Adrian^@_disk^prís 06:21, 4. február 2008 (UTC)

jazyk igbo - igbostina

V google to je pod starym nazvom, a mal som problem najst aktualnu poziciu toho clanku. Da sa tam nadstavit presmerovania na novy URL alebo to z googlu odstranit?

http://www.google.sk/search?hl=sk&q=Igbo+&btnG=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&meta=lr%3Dlang_sk

No, to sa spýtaj v Googli :)....Ale vážne: Google sa časom prispôsobí, ak sa to ešte nestalo. Bronto 16:44, 1. február 2008 (UTC)

commons:user:i18n#useful links

Dear Bronto; please look at the links at commons:user:i18n#useful links. Thanks in advance! Best regards Gangleri
‫·‏לערי ריינהארט‏·‏T‏·‏m‏:‏Th‏·‏T‏·‏email me‏·‏‬ 15:44, 7. február 2008 (UTC)

wikispecies

Až teraz som narazil na wikispecies, kde je urobená "taxonavigácia" ako to nazývajú. Netrebalo by to s nimi zjednotiť ? --ivob 22:22, 7. február 2008 (UTC)

Netrebalo :) A má to tam dosť múch. Bronto 22:58, 7. február 2008 (UTC)

kefa

jeden citát:
"Opisujem z Elektrotechnického náučného slovníka - zväzok 6 Elektrické stroje a prístroje a tam má zberacie zariadenie celé heslo (rovno ho sem aj dám) a kefa je definovaná ako "vodivá časť zberacieho zariadenia točivého stroja" (ČSN 35 0820) Bronto 16:03, 15 júl 2006 (UTC)"
Inak povedané kefa je len súčiastka zberača a článok je o zberači. Tak alebo kefa, alebo zberač. A tá norma tu neplatí. A kefa je aj súčasťou zberača netočivého stroja a trakčného vedenia. --ivob 21:35, 10. február 2008 (UTC)

Nie, článok je o kefe a tá je súčasť zberača a o tom je/mal by byť ďalší článok. Bronto 22:34, 10. február 2008 (UTC)

Mirz

Ibrahím Mirzapour premiestnená na Ebrahím Mírzapur) si priemestniltento článok ale na slovensku sa mu hovori tak ako predtym , mam teda celkovo pouzivat originalne mena( planujem sem dat dalsich 20 hracov)??--Jonhy 16:12, 17. február 2008 (UTC)

Každé to meno má byť prepísané z perzštiny do slovenčiny, tak ako z arabčiny a všetkých iných písem. Nemôže to byť prepísané do angličtiny alebo francúzštiny, lebo toto nie je anglická wikipédia. Ten anglický prepis sa používa len preto, lebo nikto na Slovensku nevie poriadne po perzsky. Bronto 16:20, 17. február 2008 (UTC)

???

Co mas proti mne? Povedz to narovinu co sa ti na mne nepaci a ktore clanky!!!! MARIÁN 17:33, 18. február 2008 (UTC)

Všetky. A nie len mne. Bronto 18:16, 18. február 2008 (UTC)

Tak pakuj do <nadávka>... A viac sa tu neukážem!!!! MARIÁN 21:00, 18. február 2008 (UTC)

Rím

Prečo ste mi vymazali ten Rím ked som to opravil? Čo také zlé som tam podla vás napísal? IBA SOM ČLÁNOK ROZŠÍRIL!

To má byť len úvodný prehľadný článok a tam veci typu že bol niekto bol "drsný" (či ako to tam bolo) a podobne nepatria (nebudem tu komentovať každú jednu vetu), to patrí nanajvýš do článku o danej osobe (cisárovi a podobne). Po druhé, naozaj nie je čas opravovať po vás stále tú slovenčinu, napr. je koncovka -ovi a nie -ovy. Bronto 15:10, 20. február 2008 (UTC)

Mozem mazat stranky??

len tak vseobcene sa pytam ...--Jonhy 18:31, 20. február 2008 (UTC)

Nemôžeš, iba administrátori (=správcovia) môžu. Bronto 21:43, 20. február 2008 (UTC)

Dakujem ze ste tam dali aspon tu vysloivnost k tomu Belisariovi.--IMPERATOR MAGNVS MAXIMVS 15:24, 21. február 2008 (UTC)

Čau, prečo si vrátil moje úpravy stránky Republika oboch národov (24. feb.)? --Michalides 00:59, 25. február 2008 (UTC)

Lebo tie veci sa píšu s malým, už sme tu o tom raz hovorili niekde dávno. Bronto 22:37, 25. február 2008 (UTC)

otázka

Teraz som si všimol nejednotnosti používania označovanie letopočtu. (Ja si všetko všimnem až neskôr). Zaužívalo sa tu označenie článkov o letopočte "pred Kr.", čo asi má byť označenie pred n. l., čili pred našim letopočtom, čo som pravdupovediac okrem američanov nevidel nikoho používať,
slovník slovenského jazyka na "letopočet" odpovedá:
letopočet, -čtu m.
1. spôsob počítania rokov od určitého časového medzníka, éra: kresťanský, mohamedánsky, židovský, náš l.; pred naším l-om (skrat. pred n. l.); ...
krátky slovník odpovedá:
1. sústava počítania rokov od istého časového rozhrania, éra: kresťanský, židovský l.; pred naším l-om (skr. pred n. l.) ...
Potom na základe čoho sa rohodlo tak ako sa rozhodlo ?

Inak v textoch článkov väčšina redaktorov používa podľa mňa správne pred n. l., aj keď sa nájdu aj s Kr., iba články kalendárovo označujúce minulú éru sú nazvané Kr. Čiže sa tu používa oboje, čo sa mi javí scestné, zvlášť keď potom nesedia linky na roky - čo sa mi už stalo tiež. Možno som prehliadol zmenu slovenského jazyka, ktorá takto radikálne zmenila terminológiu označovania tohoto obdobia ? Ak tu už podobná diskusia prebehla tak sorry, nenašiel som ju. --ivob 20:15, 27. február 2008 (UTC)

Takže oprava predsa som len diskusiu našiel TU ale ako badám skončila patovo, keďže oba názvy boli označené za rovnocenné a nikto sa argumentačne nepresadil. Avšak mám pocit, že by sa to predsa len malo nejako doriešiť ... --ivob 20:33, 27. február 2008 (UTC)

• Diskutovalo sa o tom napríklad tu: Diskusia k Wikipédii:Konvencie pre názvoslovie#Konvencia pisania rokov pred rokom 1 --–Bubamara ♠ 20:29, 27. február 2008 (UTC)

• Budem sa ďalej rozprávať sám zo sebou... keďže z diskusie vyplynuli agresívne nálady a už ako tak ovládam politcko-náboženskú skladbu wikiosádky tak beriem späť otvorenie diskusie a ako jediný besedujúci ju zatváram, ale aspoň navrhujem použiť nejakého bota, aby obehol raz za čas sk.wiki a zjednotil názvoslovie .... --ivob 20:47, 27. február 2008 (UTC)

• • Na okraj. Začni diskutovať o tom, že Lolo Ferrari vstala z mŕtvych a zistila, že Paris Hilton má väčšie airbagy ako ona, a máš zaručené, že bude živá diskusia. Ak však prídeš s bežnou ale vážnou vecou, redaktori sú mŕtvejší ako mŕtvy chrobák v takej diskusii. Žiaľ. --–Bubamara ♠ 20:48, 27. február 2008 (UTC)

Podla mna je to jedno ako sa to napise aj v knihach pisu raz tak a raz tak ale v jednom clanku by sa mal dodrziavat jeden nazov. aspon to je moj nazor--IMPERATOR MAGNVS MAXIMVS 16:10, 12. marec 2008 (UTC)

Letúň

mám z teba zmiešané pocity. Čo som pozeral tvoje úpravy v ostatných prípadoch, tak to bolo v poriadku. V tomto prípade si však prestrelil. Najprv ma vytočilo, že kľudne zmažeš kus textu, a nenapíšeš ani mäkké F. Takáta elektronická (ne)komunikácia preložená do reči tela znamená aroganciu, tak sa nemôžeš diviť mojej reakcii (ešte slušnej). Tvoja všeobecná povýšenecká reakcia ma pobavila, ale tvoje zablokovanie už menej. Nelezú ti tie správcovské práva trochu do hlavy? Čo keby si viac komunikoval.

K vecnej stránke veci - neviem kto si, odkiaľ si (na redaktorskej stránke o tebe nie je nič), tak neviem odkiaľ berieš istotu pri rozhodovaní čo je, a čo nie je chybné v otázke leteckej terminológie. Keď už sme u chýbajúcich citácií - koľko je takých článkov, kde nie je ani jedna a je to OK? Citáciám sa nevyhýbam, ale niekedy to jednoducho nie je prakticky možné - hlavne pri terminológii v takej minoritnej a opomínanej oblasti, akou je letectvo. Aj preto som mysllel, že wikipédia sa môže stať dobrým miestom pre nájdenie konsenzu v oblasti terminológie. Chcel som tu pritiahnuť viac odborníkov, ale predtým by som najprv urobil nejakú kostru. Ak je tu ale viac takých deletionistov ako si ty, tak to budem musieť prehodnotiť. Svoje tvrdenia nemôžem podložiť citáciou, pretože vyplývajú z množstva prečítaného materiálu v dávnej minulosti, a z osobnej komunikácie s autoritami v tejto oblasti. Tu ti niekedy nepomôžu slovníky a encyklopédie, lebo tie tiež píšu iba ľudia a tí robia chyby. A na druhú stranu - jazyk tvoria hlavne ľudia ktorí ho používajú. Jazykoveda má pomáhať pri vývoji, a registrovať koncový stav.

Takže moja otázka je: nechceš svoj prístup prehodnotiť? --Pegas 22:49, 16. marec 2008 (UTC)

Odpoveď je jednoduchá: Uveď zdroj tvojich viet, inak tam nebudú. Odzdrojované tu má byť všetko a obzvlášť sporné veci.. To, či sa tam popísal je na prvý pohľad zle, to vidí každý, kto sa v jazykoch trocha vyzná. Argument typu keď je tahoun - ťahúň tak musí byť letoun - letúň sú úplne detinské. Typický jazykový diletantizmus. To hovorím bez akejkoľvek urážky. A uviesť len tak, že nielen kodifikačné príručky, ale aj odborný slovník v danej oblasti je "chybný" bez akéhokoľvek odcitovaného a logického dôvodu, proste neprichádza do úvahy vôbec nikde, nielen tu. Bronto 00:09, 17. marec 2008 (UTC)

• Takže si jazykovedec. Konečne mi začína svitať. Asi máš pravdu s tým tahoun - ťahúň, ale tak som to cítil ako užívateľ slovenského jazyka, ktorý mu je materštinou. To letún mi vždy trhalo uši. Je zaujímavé že česi, ktorí celý život bývajú na slovensku majú vyvinutejšie cítenie na podobné rozdiely ako väčšina západoslovákov a východoslovákov. Ale teraz sa spýtam, ktorý tvar je správnejší, ten ktorý (síce nekodifikovaný) používa väčšina autorít v obore (vrátane učiteľov), alebo ten ktorý je v slovníku, kam sa dostal evidentne z nejakého všeobecného slovníka? Poznám aspoň jeden podobný príklad z angličtiny - namiesto slova transsonic sa používa transonic, len preto že ho tak ľudia v obore začali používať a teraz ho už nájdeš aj v slovníkoch. A citovať nemám čo, pretože tu ide o skúsenosť a osobné kontakty s autoritami, ktoré ten jazyk utvárajú. Prečo by na wikipédii nemohli byť sporné veci - dva alebo viac rôznych výkladov - stačí nestláčať tú klávesu "Del". Myslím že vyriešiť si to musia užívatelia danej podmnožiny jazyka. Stalina si neprosím, ani Maocetunga. --Pegas 09:22, 17. marec 2008 (UTC)

Veď práve preto som to vyriešil tak, že som do úvodu dal aj spornú alternatívu s patričným komentárom. Nemám nič proti tomu, ak tam napíšeš (dúfam správne), kde sa to slovo vyskytuje v takom, a kde v onakom tvare, lebo to je k veci, ale nejaké ľudové etymológie a zdôvodnenia variantov, ktoré ti prvé napadnú alebo ti niekto len tak povedal, proste nemôžu v žiadnom aspoň trocha serióznom texte byť bez zdroja (a nakoniec ich tu vôbec nepotrebujeme, lebo nie sme etymologický slovník). Slová majú často iný pôvod ako sa na prvý pohľad zdá. A k tvojej otázke: V slovenčine sú správne kodifikované tvary, a to aj výslovne podľa zákona. To neznamená, že nemôžeme spomenúť aj iné, ale vždy s patričným komentárom. V angličtine je teoreticky správne hocičo, pretože ten jazyk nikto záväzne ne"normuje", preto aj tie nekonečné diskusie na anglickej wiki, ktoré nám do veľkej miery vďakabohu odpadajú. Bronto 13:38, 17. marec 2008 (UTC)

MAC

zdravim, vcera som v clanku o MAC adrese sietovych prvkov pridal aspon strucnu definiciu, kedze clanok predtym vobec neexistoval ... (aposn podla odkazu v clanku IPv6, kde je odkaz "MAC" vypisany cervenou farbou ...) dnes je vsak zmazana, tak sa pytam, ci ide wikipedii o to, aby poskytovala radsej strucne ako ziadne informacie alebo povolene su iba clanky dlhsie ako napr. 1 strana ... dakujem za prehodnotenie ... (myslym, ze mnohym ludom pomoze jedna veta o danej veci viac ako prazdny clanok ...)--78.99.228.88 14:08, 13. apríl 2008 (UTC)

Ten clanok bol zmazany kvoli tomu ze ho uz mame - MAC adresa, nie kvoli obsahu. Bronto 14:49, 13. apríl 2008 (UTC)

tak v tom pripade je treba upravit link v clanku ipv6 :- --78.99.228.88 16:26, 13. apríl 2008 (UTC))

blbá telepatia ;) —Kandy Talbot 16:28, 13. apríl 2008 (UTC)

Tibet (historické územie)

Prečo odmietate navrhnuté zmeny,ktoré sú z overených zdrojov (CNRS francúzska Akadémia vied, naviac taký istý prepis existuje aj na českej stránke wikipedie), odkiaľ beriete istotu, že sa nemýlite? Overte si ešte raz váš prepis po tibetsky!

Autonómne prefektúry (自治州 ; pinyin : zìzhìzhōu ; po tibetsky : བོད་རིགས་རང་སྐྱོང་ཁུལ་ bod rigs rang skyong khul) sú súčasťou administratívneho členenia Čínskej ľudovej republiky, zodpovedajú menšiemu územiu ako provincie alebo autonómne oblasti. Boli vytvorené na zoskupenie jednej alebo viacerých etnických menšín. Nachádzajú sa prevažne v západných oblastiach Číny.

Je to škoda, lebo to neprispieva k vylepšovaniu článkov, skôr to odraďuje nových autorov.--Lemay 21:38, 13. apríl 2008 (UTC)

Odpovedal som na stránke Tibetu. Ja netvrdim, ze ten text, co tu citujes je zle, kde som to povedal? Pokial ide o prepis, tak ten je podla Uradu geodezie. Bronto 00:04, 14. apríl 2008 (UTC)

OK, už chápem, prečo bol ten prepis nepresný a hlavne nezodpovedal bežne zaužívenému štandartnému prepisu. Z toho, že si mi dvakrát vymazal prepis, som pochopila, že ho považuješ za nesprávny. Myslím, že sa to už takto vyjasnilo.--Lemay 08:32, 14. apríl 2008 (UTC)

Letnice versus Pentecoste

Bronto, myslím že sa mýliš. Výraz "letnice" (letničné hnutie) je slovenčine bližší, ako cudzí, pôvodom grécky výraz "pentekoste/pentecoste". Pozri letnice v Slovníku slovenského jazyka [6]. Ten istý slovník výraz pentecoste neobsahuje. Podobne v mnohých slovenských (aj čekých) prekladoch biblie je pôvodný výraz πεντηκοστης (pentékosté) preložený ako letnice. Pozri príklad v knihe Skutkov apoštolov k.20, v.16 [7]. Preto si myslím, že aj heslo letničné hnutie je v slevenskej enciklopédii vhodnejšie ako pentekostálne hnutie. Neviem prečo si myslíš, že výraz letnice/ letničné hnutie je starý. Jednoduchý test vo vyhľadávači Google ľahko preukáže, že výraz letničné hnutie je používanejší, teda stále aktuálny, než pentekostálne hnutie v pomere 177 ku 75. Prosím, aby si v tomto zmysle upravil aj patričné heslá vo wikipédii. --Arpad 14:31, 23. apríl 2008 (UTC)

Toto má dve roviny: Prvá, lepšie sa pozri na ten Slovník slovenského jazyka a čo tam je napísané - máš tam hrubým, že to už nie je platná kodifikačná príručka a okrem toho už v 60. rokoch minulého storočia to bolo slovo zastarané (máš to tam zeleným). A v platnej kodifikačnej príručke (KSSJ) to slovo už vôbec nie je. A nepoužíva sa preto, lebo to je proste bohemizmus pre Turice. Druhá je tá, že teoreticky by sa to napriek tomu aj oficiálne mohlo volať letničné hnutie povedzme z titulu toho, že to je proste taký názov (ustálené spojenie) a oficiálne niekde tak vedené, tak nájdi niečo také a veľmi rád to presuniem naspäť. Nemusí to byť penteko...., to som tam dal, lebo to tak bolo už predtým, môže to byť aj pod turičné, mne je to jedno, išlo len o to nemať to pod nespisovným názvom. Výsledky v googli ešte nič nedokazujú (a už vôbec nie pri takých malých frekvenciách a malých jazykoch akými je slovenčina), nie sme frekvenčný slovník. Bronto 16:47, 23. apríl 2008 (UTC)

Jedna vec je používanie výrazov letnice, turice, pentekost. Pri sledovaní slovenských slovníkov a slovenských kodifikačných príručiek (starých aj nových) dôjdeme k poznaniu, že je v nich najčastejšie používané slovo turice, potom letnice a výraz pentekost vôbec nie. Pri sledovaní prekladov tohto cudzieho slova v slovenských prekladoch biblie zas dôjdeme k poznaniu, že letnice sú najpožívanejšie, potom turice a pentekost znova nie. Priznám sa, o tom, žeby slovo letnice bol bohemizmus počujem prvý krát.

Druhá vec je používanie modernejšieho ustáleného slovného spojenia vo vzťahu k hnutiu - letničné, turičné, alebo pentekostálne. Obvykle je tento pojem prekladaný z anglických textov Pentecostal movement ako letničné hnutie, čo je asi slovensky najsprávnejšie. Pentekostálne je prekladaný, len keď sa jedná o frazeologický kalk. Zriedkavo je to prekladané aj ako turíčne hnutie, čo je ale nepresné, lebo pôvod tohto hnutia je úzko spojený so sviatkom letníc a rannokresťanskými udalosťami okolo neho, a nie s pomenovaním turíce, ktoré sa viaže k neskoršej dobe. Myslím, že podmienenie utvárania hesiel pomienkou - oficiálne niekde tak vedené, ochudobníme wiki o určitú svoju jedinečnosť a otvorenosť. Celkom súhlasím, že wiki nie je frekvenčný slovník. Frekvencia používania ustáleného spojenia ale napovedá, aký výraz prednostne bude potencionálny používateľ vo wikipédii vyhľadávať. --Arpad 20:40, 25. apríl 2008 (UTC)

Tak znova a stručne: Slovo letnice je slovo nespisovné a toto nie je encyklopédia písaná v starej slovenčine, ani v textoch sto rokov starých prekladov biblie ani básnickým jazykom, ale v súčasnej spisovnej slovenčine. Tu nie je o čom diskutovať alebo relativizovať. To druhé: Stále čakám na nejaký oficiálny zdroj, aspoň skriptum alebo proste niečo, aby bolo možné doložiť, že ten a ten názov je zrejme správny; filozovovať nad dojmami a dobrými pocitmi (jedinečnosť a podobne, tak to si na zle adrese) nemá v encyklopédii nijaký význam. To myslím bez irónie. Bronto 00:21, 26. apríl 2008 (UTC)

HANES, P. Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica : ZEC, 1998 --62.168.101.102 18:40, 27. apríl 2008 (UTC)

A tam sa to teda volá letničné hnutie? Bronto 00:26, 28. apríl 2008 (UTC)

Neviem prečo si myslíš, že slovo letnice je nespisovné? Neuviedol si jediný podložený dôvod. Keby si sa unúval kliknúť na predchádzajúci odkaz, zistil by si, že to, čo predpojate nazývaš sto rokov starý preklad biblie, bolo vydané: (C) 1999-2002 Slovenská biblická spoločnosť, Tranoscius, a je považovaný za moderný preklad. Ak ti nestačia ani uvedené akademické publikácie, tak potom sa mi zdá, že si sa len zaťal a nemá cenu ďalej diskutovať. --Arpad 09:07, 28. apríl 2008 (UTC)

Tak znova, tretíkrát to isté: To slovo sa nenachádza v záväzných kodifikačných slovníkoch slovenčiny a je teda nespisovné. Aj nespisovné slová sa vyskytujú v textoch, nejaký výskyt slova niekde ešte neznamená, že je spisovné. Link si sám uviedol na začiatku, tak si to tam pozri sám. To slovo BOLO spisovné kedysi, ale už vtedy to bolo slovo ZASTARANÉ. Rozumieš už konečne alebo ti to mám zaspievať? Mám ti prísť osobne nalistovať KSSJ alebo kam ešte mám klesnúť? Letnice je proste české slovo pre Turice to je všetko. Ale nakonie o to vôbec nejde, išlo o to, či existuje spojenie "letničné hnutie" alebo podobne, to druhé nás tu teraz nemusí zaujímať. Bronto 10:49, 28. apríl 2008 (UTC)

Spievať nemusíš, stačí keď obhájiš spisovnosť výrazu pentekostálne hnutie. Teda podľa tvojich merítok, v ktorom kodifikačnom slovníku, v ktorých akademických publikáciách sa nachádza a v nadväznosti na slovný základ pentekost, v ktorom modernom biblickom preklade? --62.168.101.102 11:02, 28. apríl 2008 (UTC)

Odpoveď je vyššie, buď mieniš čítať, čo ti píšem, alebo sme dodiskutovali, lebo inak nemienim s tebou ďalej strácať čas. Bronto 11:07, 28. apríl 2008 (UTC)

Ustálené slovné spojenie letničné hnutie je bežne používané:

• na Katedre evanjelikálnej teológie Univerzity Mateja Bella, ako jedna vyučovacia téma[8],
• v doporučených akademických skriptách používaných pri príprave študentov teológie, Dejiny kresťanstva, [9], [10]
• v dokumentoch fóra pre náboženskú slobodu [11],
• v akademických prácach odborníkov [12], [13],
• v kresťanských časopisoch [14],[15],

[16], [17], [18],

• v anotácii na Portáli slovenského kultúrneho dedičstva [19] * dokonca aj v tvojom externom odkaze je použité práve toto slovné spojenie [20], Potom uváž, aký zmysel má použitie iného hesla? --Arpad 17:07, 28. apríl 2008 (UTC)

No prosím, to nešlo hneď na začiatku? Ale ja som teraz pomenil to delenie podľa toho externého odkazu, tak to prípadne doplň podľa tých ostatných zdrojov. Predovšetkým sa mi zdá, že v širšom zmysle letničné (turíčne) hnutie = pentekostálne hnutie, ale nemám čas sa tým zaoberať. Bronto 17:23, 28. apríl 2008 (UTC)

Cirkev

Ty seš takovej sčítanej :-). Do článku Cirkev sú zahrnuté aj náboženské spoločnosti, ktoré sa tomuto kategorizovaniu vehemntne bránia. Nebolo by lepšie presunúť "cirkev" na "náboženská spoločnosť" alebo "konfesia" a cirkev ako podmnožinu náboženských spoločností resp. konfesií tam len linkovať ? --ivob 08:53, 30. apríl 2008 (UTC)

Na konfesia nie, lebo to je niečo iné, ale na náboženská spoločnosť, to by išlo. Mne sa len zdalo, že ľudia budú skôr hľadať slovo cirkev, to sa vyskytuje častejšie, ale inak to je jedno...Ja som myslel, že náboženská spoločnosť máme presmerované na cirkev, až teraz som si všimol, že nie. Bronto 11:23, 30. apríl 2008 (UTC)

• Ahoj, chcem len zareagovať, že nebolo by moc dobré meniť názov cirkev, nakoľko takto to tu tak asi všetci poznajú a inak by to nehladali. Ak tam sú nejaké iné spoločnosti alebo sekty tak nech oni majú vlastné články, alebo nech tam niesú. To je môj názor.--IMPERATOR MAGNVS MAXIMVS 22:06, 8. máj 2008 (UTC)

Staroslovienčina / Cyrilika

Chcel by som ťa uprozorniť milý BRONTO, že aký je rozdiel medzi cyrilikou a staroslovienčinou! Ako aj v predchádzajúcom príspevku ťa nieko upozornil na niečo o cirkvi aj ja ťa upozorňujem. Staroslovienčina je jazyk, ktorý píše písmom Cyrilikou. Tak ako my píšeme latinkou ale jazyk je slovenčina, alebo Rusi majú ruštinu ale pišu azbukou... Preto by som ťa poprosil aby si mi obrázky obrázok:Cyrilika.GIF obrázok:Cyrilika_cislovky.GIF vrátil na pôvodné miesto!!!! --Svalnac2 14:11, 14. máj 2008 (UTC)

• Milý svalnáč. Jazyk je ruština a píšu ho cyrilikou (nie azbukou), tak ako náš jazyk je slovenčina a píšeme ho latinkou (nie abecedou). :) --AtonX 14:16, 14. máj 2008 (UTC)
  • Takže AtonX skús si porovnať cuwiki [21] (t.j. staroslovienska) a ruwiki [22] (t.j. ruská) a potom mi niečo o tom hovor. Cyrilikou a Staroslovienčinou sa zaoberám asi 2 roky :-) Takže asi o tom nieco viem. --Svalnac2 (diskusia) sa nepodpísal(a)
    • A keď si to porovnám, tak tam čo mám uvidieť? :) --AtonX 11:08, 15. máj 2008 (UTC)
    • Nuž zase ma niekto poučil, čo sa ja tu nepodozvedám :)...Ale vážne: nech to nenaťahujeme - Rusi píšu tiež cyrilikou a ide o to, že obrázok "cyrilika" patrí do článku cyrilika (najmä ak tam taký ešte nie je, všakáno) a nie do článku o jazyku, podobne ako obrázok latinka nepatrí do článku francúzština (pričom výnimka by mohla byť povedzme, ak by sa tou latinkou písala len tá francúzština, ale nie je to tak). Do článku o jazyku patrí ukážka textu. Bronto 01:29, 16. máj 2008 (UTC)
      • Dobre ľudia ste 2 proti mne . Tak aby som nevyzeral jak najmúdrejší tak ustúpim ale minimálne mi musíte dať zapravdu že ruská azbuka je trochu iná ako cyrilika. Ak nie tak si pozrite toto [23]. PS1:Nevolam sa svalnáč ale svalnac (neni v tom rozdiel ale je to krajšie) PS2: A naozaj mi vždy vymažete ten obrázok v staroslovienčine ? Svalnac2 13:44, 16. máj 2008 (UTC)
        • Veď daj tie obrázky do článku cyrilika, kde je problém? A ako pozerám, tak aj o pojmoch azbuka vs. cyrilika v tom článku niečo nájdeš. Bronto 18:21, 16. máj 2008 (UTC)
          • Ja len či mi ich znovu nezmažeš :-( --Svalnac2 12:10, 19. máj 2008 (UTC)
            • Nezmažem, veď som ti povedal, že to tam máš dať. Bronto 16:45, 19. máj 2008 (UTC)

O co tu ide?

Ahoj! Na diskusnej stranke MarkBA si napisal Kelovemu, ze vobec nevie, o co tu ide, a s akymi osobami sa bavi. No neustale mam taky pocit, ze tym si mal na mysli hlavne mna, kedze v druhom prispevku si aj potvrdil, ze mas na mysli mna. Takze teraz sa spytam: o co tu ide? A za koho ma mas? Som tu vlastne len tyzden, a kazdy ma uz pozna, alebo co? CoolKoon 00:24, 18. máj 2008 (UTC)

• Samozrejme že myslel tlčhubu a teda teba, jasne ti to už bolo vysvetlené. Si tu len týždeň, spravil si makový bobok v článkoch a už si sa zaviedol ako tlčhuba od veci. o to tu ide. Ak máš na en wiki nejaký nevyriešený problém, máš si ho riešiť tam, a ak z nejakého dôvodu tam nemôžeš, rieš si to s kýmkoľvek cez súkromný kanál. Vysvetlila som to zrozumiteľne, stačí už jalových rečí o ničom. Takže, ak si tu na to, aby si zmysluplne prispieval, sme radi, ak chceš len tárať ako doteraz, nie sme vôbec radi. --–Bubamara ♠ 00:42, 18. máj 2008 (UTC)

Nie si len hlupa ale este si aj arogantna a nafukana. Je to smutne, ze taki ako ty (a AtonX) maju administratorske pravo na stranke takej vysokej urovne ako je Wikipedia (asi si sa prestahovala z DC++, ze?). Kebyze ty a tvoj este arogantnejsi kolega AtonX sa namiesto sikanovania jednoduchych uzivatelov venovali niecomu uzitocnemu, napriklad uprednostnovania kvality nad kvantitou, slovenske Wikipedia by vyzeralo ovela lepsie. Ale vy ste sa rozhodli, ze je dolezitejsie ocistit tuto stranku od (domnelych) nepriatelov vsetkym moznym sposobom. Ze musite pri tom este aj klamat? To vam vobec nevadi, ze? Tak nech sa paci. Ale aj ja by som si mohol vytvorit vlastnu stranku, nalakat tam ludi pomocou SEO a robit tam führera. Lenze po istom case by prestali tam chodit ludia. A vies preco? Lebo tymto chovanim by som ich odohnal.

Takze nech sa paci, mas uz dostatok dokazov na to, aby si mi udelila permban (AtonX ta v tom urcite podpori, minimalne za to, co som mu sem napisal), len potom pozor, aby nezacali si mysliet aj ostatni o vas to iste, co myslim ja (a to sem chodim pravidelnejsie len tyzden). CoolKoon 13:10, 18. máj 2008 (UTC)

Dúfam, že už si konečne skončil. Pre tých, ktorí vedia čítať medzi riadkami si sám svojimi rečami (čiastočne) naznačil, čo si zač, ani som nemusel explicitne nikomu nič vysvetľovať. Tak to som rád. Bronto 16:45, 19. máj 2008 (UTC)

Nazov clanku

Mam na teba dotaz. Ako by si prelozil nazov tohto clanku? Lebo nad tym rozmyslam a nic zmyslplne ma nenapada. -- Jonesy ^◙ 20:57, 19. máj 2008 (UTC)

Najlepšie by bolo "konsenzuálny systém vlády (vládnutia)", ale asi by to bolo treba rozlíšiť (lebo hento nie je také naozajstné rozhodovanie konsenzom, iba sa to tak volá) a opísať v tom druhom význame, ako sa vládne konsenzom, ale nič k tomu nemám. Bronto 23:41, 19. máj 2008 (UTC)

Ok, diki. Urobim to tak. -- Jonesy ^◙ 08:33, 20. máj 2008 (UTC)

Papagáje

Zdar Bronto. Vieš, nie som nijaký biológ (zoológ, ornitológ, či ako sa to zove...) iba taký nadšenec, ktorý "zistil", že tu na wiki na túto tému doteraz bolo iba minimum informácií, tak som sa na to dal. Kmene, čeľade, podčeľade, druhy atď. sú pre mňa španielskou dedinou a dopátrať sa k niektorým správnym názvom v SJ tiež nie je jednoduché... chcem Ti vlastne iba poďakovať za to, že to po mne dávaš systematicky dokopy. K tejto téme by som chcel ešte doplniť pár ďalších článkov, aby tu bol ucelenejší blok podstatných informácií o týchto vtákoch, aby to bolo na skwiki trochu pestrejšie, a iba dúfam, že tie moje "heslá" nie sú až také hrozné, že by som mal s ich písaním prestať. V každom pripade som rád, že to po mne niekto skontroluje a dá tomu tú správnu formu. Ešte raz vďaka. Prajem pekný deň. --bojars 06:33, 24. máj 2008 (UTC)

Opravujem len taxonómiu, ostatné takto z hlavy posúdiť neviem a ani na to nemám veľmi čas. Hrozné nie sú, len nepoužívaj české zdroje na slovenské názvy a hlavne si proste nevymýšľaj slovenské názvy (typu pravé papagáje), ak ich nevieš, tak nechaj len latinské. Ešte taký rýchlokurz: Niekedy je to problém, ale druh, rod a čeľaď si nemôžeš popliesť. Príklad (vymyslím si):

• klinochvost zelený (klinochvostus verdus) je druh (podstatné meno + prídavné meno)
• prvá časť latinského názvu druhu, teda klinochvostus je rod; v slovenčine môže byť klinochvost rod alebo názov viacerých rodov (podobne ako tá ara)
• čeľaď spoznáš podľa toho, že sa končí v slovenčine na -ovité resp. v latinčine na -idae alebo —aceae
• podčeľaď v slovenčine spoznať nemusíš (ale ak sa končí na -rodé, tak je to podčeľaď), v latinčine je spoznáš podľa koncovky —oideae alebo —inae.

Pozri aj tabuľku v článku taxonomická úroveň. Bronto 14:31, 24. máj 2008 (UTC)

Infobox živočíchy

Môžem sa ťa spýtať, prečo si vrátil späť moje úpravy? --${\mathfrak {Wwooter}}$^[d|p] 07:29, 24. máj 2008 (UTC)

Pretože tie infoboxy aj s farbami majú istý systém a dosť sme na tom pracovali. Aj to skrytie má svoj význam. Bronto 14:33, 24. máj 2008 (UTC)

Chápem, ale nie je to lepšie tak, ako som to spravil ja? Pozri sa napríklad na infobox pre rastliny (napr. kukurica siata) alebo na mačku Temminckovu ako to vyzerá. --${\mathfrak {Wwooter}}$^[d|p] 16:00, 24. máj 2008 (UTC)

No ani veľmi nie, nechce sa mi po jednom pozerať, čo si tam zmenil, možno by sa dalo hrať s farbou, okrajmi a podobnými vecami, ale potom treba pozrieť aj farby iných skupín (máme iné farby pre prvoky a tak, to sa nesmie pliesť), ale inak tam na fungovaní prosím ťa nič nemeň, dosť sme sa s tým napracovali a už to bolo v poriadku. Bronto 21:04, 24. máj 2008 (UTC)

Ok, ja som na tom nič nemenil, akurát som dal preč ten parameter SkryXX, ktorý tam podľa mňa ani netreba... Tak môžem vrátiť tvoj revert s tým, že upravím graficky ešte ďalšie biologické infoboxy (napr. s tými prvokmi)? --${\mathfrak {Wwooter}}$^[d|p] 08:10, 25. máj 2008 (UTC)

• Nechceš to už konečne urobiť na piesku? Aj keď ide „len“ o grafiku, nerob to prosím naostro, Už ti to opakujeme x krát viacerí. --–Bubamara ♠ 08:16, 25. máj 2008 (UTC)

Premenovavanie

Nazdar, chcem ta iba poziadat, aby si nepremenovaval nazvy clankov, tykajuce sa osobnosti, vystupujucich pod inym, ako svojim obcianskym menom. Prave o ujednoteni tohto postupu prebieha hlasovanie, budem rad, ked vyjadris svoj nazor. -- Jonesy ^◙ 09:11, 24. máj 2008 (UTC)

Hlasovanie: Hlasovanie o písaní/nepísaní celých občianskych mien do názvov článkov k ľuďom, používajúcim umelecké mená BITEVNA LOD,bitva nie je slovenské slovo,takže nemôže byť bitevná lod.Správne je bud radová alebo trieda dreadgnout--80.242.33.198 08:32, 25. máj 2008 (UTC);;;;

OSPRAVEDLNENIE

Ahoj, Bronto! Chcem sa Ti ospravedlniť za môj útok adresovaný Tebe. Určite vieš o čo sa jedná. Spravil som chybu. Spraví ju každý. Ale moja chyba bola dosť závažná, a sa Ťa ako vidím dosť citeľne dotkla. Je mi to naozaj ľúto a chcem sa Ti za to zo srdca ospravedlniť. Nepíšem to len z povinnosti. A naďalej by som rád ostal redaktorom Wikipédie. Tvoj priateľ Marián. --MARIÁN 19:15, 25. máj 2008 (UTC)

Na mňa tu už útočil skoro každý, a vôbec sa už nepamätám, o čo išlo, každopádne to vôbec nie je dôvod tej súčasnej diskusie. Bronto 19:20, 25. máj 2008 (UTC)

Tak som rád, že si to nepamätáš. Ale skús si naozaj pozrieť moje posledné edity. --MARIÁN 19:21, 25. máj 2008 (UTC)

Blokovacia vojna

Prestaň prosím viesť revertovaciu vojnu, lebo budeš zablokovaný tiež. Tom78 je zablokovaný oprávnene a za týmto rozhodnutím si stoja viacerí administrátori. --AtonX 13:38, 29. máj 2008 (UTC)

Tak potom prečo ho musím blokovať stále ja, kde sú ostatní?...Okrem toho, keď už to takto berieš, tak neviem o predpisoch o blokovacej vojne, iba o editovacej viem. Nikto totiž nepočítal s tým, že budeme mať raz admina typu Kelovy. Bronto 13:41, 29. máj 2008 (UTC)

Grófstvo (Anglicko)

Cau Bronto. Myslim, ze by bolo dobre vlozit moj povodny obsah stranky Grofstvo na stranku: Grófstvo (Anglicko), ktora je aj na zozname ziadanych stranok. Grofstvo bola takmer doslovnym prekladom z Ang.Wiki, preto nevydim dovod zmazania. A dalsia vec, pojem shire sa stale pouziva v celej Britanii, takze nie je spravne uvadzat to ako staru admin.jednotku a v minulom case. Iba tolko. --Pecik 19:11, 4. jún 2008 (UTC)

(1) Žiadaný je ak tak článok grófstvo (kontinentálne európske alebo county) a nie článok shire. Tak sa mi zdá, že ani nevieš, čo to grófstvo vôbec je. (2) Ja som ho nezmazal, len som ho presunul na správny názov a zmazal som samozrejmosti typu všetky counties ktoré sa končia na -shire. Ešte môžeš urobiť článok o shire v Austrálii, ten som videlil do zvláštneho článku, ale už som nemal čas ho napísať. (3) Ten článok na anglickej wiki je mimoriadne zlý, chaotický a motá tam piate cez deviate, je príznačné, že si si to nevšimol...a ani si si nevšimol, že nijaké shires oficiálne už veľmi dávno neexistujú - to je tiež veľmi príznačné, ale hlavne, že o tom píšeš a diskutuješ. Bronto 00:08, 5. jún 2008 (UTC)

• 1. Ocividne si nevies prelozit vyznam Shire z Anglictiny. Co to potom podla teba shire je? 2. Vies, kamarat, ja v takom shire uz niekolko rokov zijem, takze neviem, o com tu tocis? Shires su oficialne pravoplatne a stale fungujuce oblasti, ale to si si, ako ti je asi "priznacne" nevsimol... Potom teda zmen Grofstvo v Anglickej sablone na Shires! 3. Uvedom si laskavo svoj sposob jednania a odpovedania. Ja som ta z niciho neobvinoval, tak by som bol rad, keby si jednal z ludmi slusne. DAKUJEM!--Pecik 09:09, 5. jún 2008 (UTC)

Dobre, vidím, že si tupý ako poleno a nevychovaný, tak sme dodiskutovali; dá sa diskutovať s niekým, kto má aspoň poňatia o čom hovorí, ale to v tvojom prípade nie je dané. Jedno som sa tu už naučil, ak je v jednom odstavci od niekoho desať stuipidít naraz (tak ako napriklad teraz), je akákoľvek reakcia vopred zbytočná. DAKUJEM, "kamarát".Bronto 10:06, 5. jún 2008 (UTC)

• Este si sa toho vela nenaucil. Ale to nic, "nebolo ti to dane"... PS: Stupid (stuipid)?. Nauc sa anglictinu a potom o niecom diskutuj. Lucim sa s Vami Pan vychovny poradca. Vas nevychovany: --Pecik 13:52, 5. jún 2008 (UTC)

EB píše: "After the Norman Conquest the French term county was introduced and generally supplanted shire in preferred official use, though shire continued in popular use and frequently even in official records and lasted in many county names such as Cheshire, Hampshire, and Warwickshire." —Guy Peters ^{diskusia • príspevky • editácie} 17:00, 1. september 2008 (UTC)

Luteráni

Navrhujem spojiť články Luteránstvo, Luteráni, Luteranizmus a Luteránska cirkev do jednoho článku - pod názov Luteránstvo. --Qasinka 17:01, 7. jún 2008 (UTC)

Aung San Su Tij

mohol by si sa k tomuto vyjadrit? ..dubhe 00:06, 9. jún 2008 (UTC)

Základná interakcia

Ahoj Bronto,

Podľa mňa je výraz hmota správny. Slovo látka má skôr filozofický význam. Jednoduchý príklad používanie nájdeš aj tu: http://www.pha.jhu.edu/~dfehling/particle.gif , fermióny sú označované ako matter constituents a bozóny ako force carriers. Interakcie držia hmotu po kope. --Wacker 11:36, 19. jún 2008 (UTC)

Hm, no teraz neviem či to je jazykový problém alebo len iné videnie toho istého (filozofický problém je to vždy, lebo ide len o voľné priradenie pojmov k istým realitám), každopádne v slovenskom a českom chápaní - a ja som tú časť kedysi písal do článku hmota (fyzika) - sa hmota delí na látku (to čo ty tu označuješ ako hmota) a pole (tie sily a tak ďalej), čiže hmota je prakticky všetko čo je iné ako nič a to "tvrdé" je látka. Ale v angličtine ani v nemčine mi ani nenapadá ekvivalent pre slovo látka v tomto zmysle, takže to asi bude aj jazykový problém; ešte možno pozriem, keď budem mať čas. Aj napríklad v slovníku subjadrovej fyziky je "matter field / Materiefeld" preložené ako látkové pole, takže matter (Materie) bude v subjadrovej fyzike proste látka a nie hmota, asi si treba na to dávať pozor. Bronto 16:54, 19. jún 2008 Este toto narýchlo: http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/63985-latka-a-pole, http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/63982-latka

magnetoskop

• 20:40, 22. jún 2008 Bronto (Diskusia | príspevky) D (Videorekordér premiestnená na Magnetoskop (video))

Podľa mňa je magnetoskop síce odborne správne označenie, ale totálny anachronizmus (ktorý sa navyše reálne nikdy nepoužíval - vznikol a aj zanikol za socializmu) - toto slovo dnes už nikto nepozná a nevie ho ani zaradiť, jeho jediný výskyt je v slovníkoch z toho obdobia. Výhradne sa používa označenie videorekordér. Obe pravopis pripúšťa (KSSJ na magnetoskop povie = videorekordér, ale na videorekordér = magnetoskop už nie, tam už dáva opis čo to je) z čoho logicky vyvodzujem že videorekordér je aj preň prioritnejšie označenie. --  ivob   05:39, 23. jún 2008 (UTC)

Ja to tiež volám videorekordér, ale ak je odborný názov magnetoskop, tak to má byť pod ním. Nie je podstatné, čo sa používa, ale čo je správnejšie. Na to, čo sa "len" používa, sú redirecty atď. To označenie odb. máš nie len v KSSJ ale napr. aj v tých ostatných slovníkoch na tej istej stránke a tie teda z "tých čias" nie sú. Nakoniec to je starý známy problém. Ale samozrejme, ak podľa nejakej normy sa to dnes už volá viderorekordér, tak to patrí tam. Bronto 18:01, 23. jún 2008 (UTC)

Účinnosť (technika) - žiadosť o názor

Zdravím. V rozlišovačkách vidím príklon pre vytváranie samostatných článkov aj pre veľmi príbuzné pojmy. Myslíš, že má význam tento článok rozsekať na príslušné samostané slíže a z pôvodného nechať len úvod a stručný výťah zvyšku (nie disambig)? Mne vadí že sa potom stráca komplexnejší pohľad na vec, ale prestáva mi sem pasovať. Rios 21:45, 30. jún 2008 (UTC)

Je mi jasné za aj proti, ale myslím, že je určite lepšie (dlhodobo praktickejšie, linkovateľnejšie, prehľadnejšie atď.) to rozdeliť a z hlavného nechať len zoznam odkazov. Zhodou okolností som presne ten článok už minule chcel "rozsekať" aj ja, ale už sa mi nechcelo. Bronto 23:06, 30. jún 2008 (UTC)

Ďakujem za odpoveď, urobím potrebné úpravy, v téme sa vyznám.Rios 08:57, 1. júl 2008 (UTC)

tlaky na dodrziavanie pravidiel

Pripajam sa k bubamarinmu snazeniu vytvarat tlak na dodrziavanie pravidiel a zasad vo wikipedii... Ako pise vo svojom zdovodneni ->

Na slovenskej Wikipédii už dlhší čas súperia dve základné koncepcie činnosti. Koncepcia, ktorá sa snaží vniesť do wiki určitý poriadok na úrovni pravidiel a správania členov komunity, ako aj článkov. Na druhej strane je tu koncepcia odmietajúca takéto tlaky. Výsledok súperenia je tristný a v podstate sa na ničom nedokážeme zhodnúť. Osobne si myslím, že koncepcia, ktorá uprednostňuje slobodu pokiaľ možno bez pravidiel nielenže znižuje úroveň článkov, ale vedie cez anarchiu k slobode len pre niektorých, čo je cesta do pekiel, ktorá sa obyčajným redaktorom vypomstí.

Pretoze ja obsah jej slov beriem s plnou vaznostou, vyzval som Ta na inom mieste (ale kedze si to nemusis vsimnut, pisem Ti aj sem) aby si napravil svoj prehresok. Mrzi ma ze na Teba musim po tolkych pozitivach co si pre wikipediu urobil, vyvijat tento tlak, ale nechcem aby sme sli do pekiel a aby sa to obycajnym redaktorom vypomstilo.

Ako pise nase odporucanie Wikipédia:Žiadne osobné útoky -> Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre osobný útok na iného prispievateľa. Nerobte to!

Dik za porozumenie, prajem Ti vsetko najlepsie! :)

_Liso^@_disk^prís 19:13, 3. júl 2008 (UTC)

Vidím, že sa dobre zas zabávaš počas uhorkovej sezóny. Ja a väčšina ostatných považujeme prakticky každú tvoju vetu prinajmenšom od minulého roka za vandalizmus a osobný útok. A ani to neskrývaš, iba tie útoky pekne zaobaľuješ. Ako píše naše odporúčanie Wikipédia:Žiadne osobné útoky -> Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre osobný útok na iného prispievateľa. Nerobte to! a dodávam, že za vandalizmus formou zapĺňania diskusií nezmyselným balastom z nudy a za účelom provokácie a ohovárania, ako aj formou zhrnutia článkov nebetyčnými táraninami spojenými s nerobením ničoho produktívneho na wiki (okrem jedného dňa za rok keď ťa na to niekto upozorní, tak aby sa nepovedalo pridáš aj niečo smiešne do článkov) sa blokuje a mal si byť zablokovaný a zbavený správcovských práv už minulý rok ale podvodom a intrigami si sa tomu vyhol. Tak sa bav ďalej. Bronto 20:33, 3. júl 2008 (UTC)

A tak ako minulý rok, ďalšie ohovárania a hry na svojej diskusnej stránke od teba nestrpím. Ja ti na to neskočím. Bronto 20:34, 3. júl 2008 (UTC)

Geológia Slovenska vs. geológia Západných Karpát

Ahoj Bronto, riešili sme tu geológiu Slovenska. Ja som článok geológia Západných Karpát medzitým dosť prerobil, ale nie zásadne a prípadné chyby, ktoré si kritizoval sa tam môžu vyskytovať. Porosím doriešme to Diskusia:Geológia Slovenska.--Pelex 19:58, 10. júl 2008 (UTC)

Abbrevation "Dr." in the Slovak Republik

Hello Bronto, please allow me to address this inquiry in English as I don't speak you language. I need in the abbrevation of Slavakian doctor degrees. It seem that I can't send you an email via wikipedia, so possibly you could get in touch with me. My email-address: endlich_email (at) cityweb.de Thank you very much! Greetings from Germany --Whoisit2008

Šablóna:Iné významy

Nazdar Bronto, kedze Kendy Talbot je uz neaktivny, a ako tak pozeram ty si menil sablonu pred nim pisem tebe. Problem je ze Kendyho zmena sposobila ze sablona na strankach ako je Drotár (remeslo) prestala fungovat (mala ukazovat na Drotár). Da sa to nejako poriesit, sablona je zamknuta. --Julo 13:47, 15. júl 2008 (UTC)

vasil ponukol jedno riesenie, ja druhe :) Dik za pripomienku! _Liso^@_disk^prís 14:46, 15. júl 2008 (UTC)

Pravidlo o správcoch

Zdravím, slovenská Wikipédia nedávno prijala nové pravidlo o správcoch. Jeho prechodné ustanovenia sa týkajú všetkých správcov, ktorí neboli zvolení alebo potvrdení za posledný rok. Pretože k nim patríš, považujem za dôležité upozorniť Ťa, že je potrebné podať do mesiaca od dňa prijatia pravidla o správcoch (t.j. 30.7.2008) žiadosť o potvrdenie. Vasiľ 21:10, 30. júl 2008 (UTC)

Zdravím, termín pro zahájení hlasování o tvém potvrzení vyprší 29. srpna, poté tvá správcovská práva automaticky propadají. Pro jistotu Tě na to upozorňuji. Viz prechodné ustanovenia nového pravidla o správcích. --Cinik 12:25, 21. august 2008 (UTC)

Olympijské hry - presmerovanie

Ahoj, prečo si zmazal presmerovanie OH (moderné) a „OH (starovek)? Veď máme tu podobné (LOH 2008 atď.). Maj sa --MARIÁN 15:24, 10. august 2008 (UTC)

Lebo skratka ani slovo "OH (moderné)" neexistuje. A podobné to nie je ani náhodou. Bronto 15:26, 10. august 2008 (UTC)

Nechcem sa s Tebou hádať, s časti máš pravdu, ale OH je skratka pre olympijské hry používana dosť často. Slovenský olympijský výbor uverejňuje sám túto skratku - [24] - Tridsaťdvaročný strelec zopakoval umiestnenie svojej kolegyne Daniely Peškovej zo sobotňajšej súťaže vo vzduchovej puške a zároveň vyrovnal dosiaľ najlepší výsledok slovenského športovca na OH v Pekingu. Potom by mohlo byť aj OH (moderné). --MARIÁN 15:30, 10. august 2008 (UTC)

Prepána. Upokoj sa a pozri sa ešte raz dobre, čo som dal do úvodzoviek a čo som s tým článkom urobil. Nepísal som o skratke "OH". Ak ti toto nie je jasné, tak ja už naozaj neviem, čo ti mám povedať, ale neprekvapuje ma to a stále na teba upozorňujem. Bronto 16:15, 10. august 2008 (UTC)

Ja som upokojený. "OH (moderné)" neexistuje - keď existuje skratka OH 2008, resp. LOH 2008, tak prečo by nemohla aj "OH (moderné)"? Veď OH značí Olympijské hry! A stránka OH na tom nič nemení. --MARIÁN 16:44, 10. august 2008 (UTC)

No porozmýšľaj, odpovedal som ti hore veľmi jasne, desaťkrát to opakovať nebudem. Je to naozaj "veľmi" zložitá úvaha. Ale predsa len malý tip na zasmiatie: Keď si našiel "LOH 2008" v googli, tak nájdi aj "OH (moderné)". Rozpíš si to, nakrelis si graf, obrázok, rovnicu, prípadne si to prediskutuj s kamarátmi pri futbale a potom nám oznám výsledok. Bronto 18:07, 14. august 2008 (UTC)

Slovenský znak

Vari potvrdzujete slová v diskusii ?

• Aký súvis má znak Uhorska so slovenským znakom?
• Prečo je odstránená referencia na Maticu slovenskú?
• Podľa čoho je tam slovo údajný keď viacero stránok v referncii hovorí o súvise so sv. Cyrilom a Metodom až na nieaké 2 stránky kde je slovíčko údajný.

Článok bol prepracovaný na základe podnetu z diskusie.

• Ako je to s vaším ovládaním maďarského jazyka?

Patríte k maďarskej menšine na Slovensku? --Tom78 12:16, 15. august 2008 (UTC)

• Upresnenie pre zamknutého redaktora-- Erb Arpádovcov. --Unikajúci súvis so Slovenským znakom. Ak tam je znak Maďarska, tak potom tam by mali byť aj daľšie znaky kde je napr. dvojkríž napr. obrázky kostolov na wiki, tiež majú súvislosť so slovenským znakom.--Tom78 13:58, 24. august 2008 (UTC)

Redaktor nie je "zamknutý" ale náhodou práve tieto dni nemá čas na iné len základné opravy na wiki. Nestíham ani druhým odpovedať, prosím ešte o chvíľu strpenia, taký článok sa nedá opravovať pár vetami. Bronto 14:26, 24. august 2008 (UTC)

Je správne pomenovanie "Sviatok Letníc"?

Mrzí ma, že sa musím vracať k už raz riešenej otázke ohľadne sviatku Letníc. Sviatok Letníc, nie je zastaralé synonymum pre Turíce, aj ked majú veľa spoločného. Sviatok Letníc je významovo najbližším slovenským prekladom pre židovský sviatok Šavu’ot, alebo v Tóre nazývaný aj Sviatok týždňov (Chag ha-šavu'ot) a Sviatok žatvy (Chag ha-kacir). Staroslovanské pomenovanie pre obdobie žatvy je letnica. Odtiaľ pochádza aj zaužívané slovné spojenie Sviatok Letníc, alebo skrátene Letnice. Šavu’ot pripadá na päťdesiaty deň po sviatku Pesach („židovská Veľká noc“). Medzi kresťanmi sa preto pre tento sviatok zaužíval aj výraz Pentecost (50-ty deň). Tento sviatok sa stal pre kresťanov významný tým, že v čase sviatku Šavu’ot, presne ako to bolo predpovedané, zakúsili prvý kresťania zo židov, Ježišovi učeníci, nadprirodzené zostúpenie Svätého Ducha. Prví žido-kresťanský učeníci prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva, vrátane jeho názvu. Až neskôr, keď sa štátna konštantinovská cirkev oddelila od židovstva, zaviedla aj vlastné sviatky. Pomenovanie Turíce tak vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným pohanským božstvom plodnosti. Pravdepodobne sa tak stalo v snahe zjednotiť pohanské a kresťanské tradície. Všetci tí kresťanskí autori, ktorým je vlastná snaha odlíšiť kresťanstvo od nánosov pohanského vplyvu, používajú výraz Turíce s rozmyslom a uprednostňujú výraz Letnice, najmä v odbornej literatúre.[25][26][27][28][29] Dôkazom toho je, že v štyroch z piatich prekladoch biblie [30](najmodernejší z r. 2007 ) je použitý výraz Sviatok Letníc. Snaha kolektívu autorov biblie [31] zachovať text čo najvernejší pôvodine a zároveň rešpektovať pravidlá súčasnej modernej slovenčiny je dobre známa. Ak si uvedomíme, že pomenovanie Turíce sa dostalo do kresťanstva so značným opozdením (po r. 313), zistíme, že pomenovanie židovského sviatku Sviatok Letníc je bližšie k pôvodnému a napriek niektorým zastaralým slovníkom [32] je aj stále hojne používaným výrazom (Vyhľadávač Google: 244 000x letnice[33]/24 900x turíce[34] ).

Pozauna al trombón

Mal som uviesť zdroj samozrejme jedna kniha nič nemusí znamenať. Pozauna - okrem tej jednej stránky máte viac zdrojov pre názov pozauna? (pritom obidva názvy sú správne, otázkou je ktoré slovo je viac používané u odbornej verejnosti (nie širokej) respektíve u odborníkov v danej oblasti)

• zdroj kniha: Alexander Waugh: Umenie počúvať hudbu, Slovo, 1997, ISBN 80-857 11-19-2

ja som pridal niektoré stránky sem (nie tie odapadové ale aj frekvecia môže svedčiť o častejšie používanom slove): [Diskusia:Pozauna]--Tom78 23:49, 30. august 2008 (UTC)

Už som tam odpovedal, ale to nie je jedna stránka, ale dva či koľko dosť základných slovníkov pre slovenčinu plus jeden ďalší, ktorý tam nie je. Nepochybujem, že je kopa kníh, možno aj väčšina, kde sa to volá trombón, tiež ale nevieme, či sa nemyslí práve ventilová pozauna a tak podobne. Ale stále nechápem, prečo ti to nie je jedno, pod ktorým názvom to je, keď takto je to praktickejšie a obidva sú dobre.Bronto 23:59, 30. august 2008 (UTC)

Ako som pred chvíľou uviedol v [Diskusia:Pozauna] tak - Myslím že to je najlepšie riešenie uviesť v názve článku obidva názvy...ale ani s ventilovou pozavnou (s ventilovým trombónom áno) som sa nestretol (ale to nie je argument) je to možné aj tým že vo viacerých knihách bol názov trombón. a do tejtro témy som sa hlbšie neponoril, ináč by som na to prišiel skôr že je názov aj pozauna (české knihy sa ku mne nedostali ani slovenské s názvom pozauna).--Tom78 00:27, 31. august 2008 (UTC)

Ospravedlnenie

Mne to ospravedlnenie písať nemusíš :-) Ono keď začneš tým, že hneď na začiatku povieš, že názor hlavného redaktora PSP (a vedúceho oddelenia jazykovej kultúry, z toho titulu teda hlavnej autority na Slovensku v oblasti kodifikácie spisovného jazyka) ťa nezaujíma, tak ťažko uveriť že ďalšie vyjadrenia sú také neadresné a podmienečné... a že ťa lexikografická správnosť naozaj zaujíma. Ináč nie je to len jeho osobný názor (ktorý by aj tak mal veľmi vysokú váhu), ale oficiálne stanovisko Jazykovedného ústavu.

A ešte, môžeš mi povedať, z ktorých mojich slov si pochopil, že som za nepísanie y???? Lebo také čosi by som v živote netvrdil. Rozhodne nie som za nejaké partizánčenie. A dokonca osobne mi je "y" sympatické. Asi sme sa v niečom poriadne nepochopili, alebo to bol len....

A čo sa týka toho, že encyklopédia nemá nahrádzať jazykové slovníky, tak za tým si 100% stojím. Encyklopédia je encyklopédia, jazykový slovník je jazykový slovník. Každé z toho má iné určenie. A ktorá encyklopédia by ich mala nahradiť?

Rgrg 18:12, 31. august 2008 (UTC)

K tomu prvému: Ja už som to povedal asi 5x ale môžem ešte raz, áno, nezaujíma ma, pokiaľ ho nedá v tých dvoch slovníkoch na papier, to že na túto otázku má minimálne 50% ľudí jeho názor nikto nespochybňuje, ale to či ty tvrdíš ja asi to isté, ako keby si chcel obísť zákon, v ktorom je napísané platí X tým, že budeš tvrdiť, že kopa odborníkov si myslí, že to tak nie je; no môžu si to myslieť (či už právom alebo neprávom), ale platí to, čo tam je napísané a nemôže sa argumentovať tak, že autori zákona "zabudli", že vlastne chceli napísať, že neplatí X. Takýmto spôsobom by sa dal spochybniť akýkoľvek kodifikačný slovník, akákoľvek norma, proste úplne hocičo. "Oficiálne" stanovisko (záleží vždy od toho od ktorej osoby, že?), že v PSP a KSSJ he napísané niečo, čo tam napísané nie je (aj s definíciami) ale predtým tam bolo a bolo zmenené a ostalo tak vo viacerých vydaniach, nie je možné, možné je len "oficiálne" stanovisko, že by niečo bolo vhodné aby nejako bolo, a že sa to v najbližších vydaniach tak aj zmení. Podľa zákona sú záväzné texty PSP a KSSJ a nie stanoviská kohoľvek. A pre zaujímavosť si pozri vo vydaní z roku 2000 str. 73: Česko-slovenské státní dráhy, Česko-slovenská akadémia vied, Česko-slovenské aerolínie, Česko-slovenská automobilová doprava...Ešte stále tvrdíš, že tu niekto niečo "zabudol"?

K tomu druhému: Tak to sa pri najlepšej vôli už nepamätám, ale som si na skoro na 100% istý, že si to povedal, lebo som bol prekvapený (ja viem, že sú aj známi jazykovedci, ktorí si myslia, že by sa -y- malo odstrániť, ale také stanovisko nie je práve "najvhodnejšie" na písanie dekriptívneho diela typu encyklopédia).

K tomu tretiemu: Lenže ty si to povedal v takej súvislosti, že nadpis článku nemusí byť podľa kodifikačných slovníkov, len sa už nepamätám, kde to bolo, to je jedno. Bronto 18:35, 31. august 2008 (UTC)

K prvému: nebudem sa hádať. Jednoducho je to oficiálne stanovisko. Ak chceš, dám ti kontakt na Považaja, môžeš sa spýtať, prípadne si to vyjasniť s s ním (myslím to seriózne, len prosím Ťa, zdrž sa osobných útokov). Československo bolo vynechané úmyselne, ale nie pre nespisovnosť. Veď napokon všetci vieme, aké emócie to celé sprevádzali.... A neoháňaj sa zákonom, obaja vieme, že písať spisovne a upravene by sme mali bez ohľadu na nejaký jazykový zákon, ktorý navyše 1) nám neprikazuje písať kodifikovane, 2) pre wikipédiu nie je právne záväzný 3) oficiálne stanovisko sa týka presne toho, že Československo nie je v rozpore s KSSJ&PSP :-). KSSJ a PSP sú inkluzívne diela, nie exkluzívne. Sigh.

Je jedno prečo bolo pôvodne vynechané, podstatné je, že bolo vynechané a tým pádom je nespisovné v tom zmysle, že nie je v kodifikačnom slovníku (keby sme hovorili o angličtine, tak to je niečo iné, ale hovoríme o jazyku, v ktorom sú tieto slovníky aj právne záväzné - pre oficiálne používanie samozrejme, nie pre používanie pre zábavu)... alebo tomu mám rozumieť tak, že si mám ku každému slovu v slovníku prekonzultovať, prečo bolo vynechané a až tým sa riadiť??. Pre wikipédiu nie je právne záväzné zo Slovenska prakticky nič. To znamená, že tu bude holubník alebo ako to mysliš? Pravidlá a nejaké tie zákony tu hádam dodržujeme dobrovoľne, čiže tak, ako keby sme boli ozajstná encyklopédia, inak to tu celé nemá zmysel a každý si môže písať ako chce a čo chce a spoľahlivosť by bola nulová. V PSP sa alternatívne písania píšu, v tomto prípade tam žiadne alternatívne písanie napísané nie je; inkluzívny/exkluzívny by platilo, keby sa v celom PSP slovo Česko(-)slovensko vôbec nevyskytovalo, ale ono sa tam vyskytuje a to len v tvare s pomlčkou, proti tomu sa nijako nedá argumentovať, len chybou a to opakovanou vo viacerých vydaniach; v opačnom prípade by celé PSP bolo absolútne nepoužiteľné dielo, lebo argumentovať, že sa tam nezmestilo alternatívne písanie sa dá úplne vždy pre akékoľvek slovo a akákoľvek kodifikácia by bola potom obrátená ad absurdum. Veď to je úplne jednoduchá základná logika. Okrem toho tu je ešte aj KSSJ, kde je československý už vyhradené pre význam čechoslovakistický a význam "vzťahujúci sa na štát" tam bol opäť zámerne vynechaný a presunutý inde, tak to je zas len potvrdenie tej istej skutočnosti (inak by bolo podľa KSSJ možné písať Československo, ale prídavné meno by muselo byť česko-slovenský, čo by bolo samozrejme absurdné)...Pokiaľ ide o toho Považaja, tak ja budem veľmi rád, keď mi napíše a vysvetlí mi tú logiku ako z PSP a KSSJ údajne vyplýva možnosť písať to slovo bez pomlčky (ale už sme to stanovisko čítali a nejako tam žiaden argument nepadol, ak sa dobre pamätám, iba ten, že to nejako zabudli tam napísať). Ale na mail, nie sem. Bronto 19:55, 31. august 2008 (UTC)

K druhému: tak to prosím Ťa pohľadaj, alebo škrtni. Určite by som nič také nepovedal. Mne to jedno nie je.

K tretiemu: Samozrejme! Ak sa raz bratislavská krčma volá(la) Koňýk, tak názov článku by sme mali dať Koňýk a hotovo. A podobne. Za tým si tiež stojím.

Rgrg 18:51, 31. august 2008 (UTC)

Pozri

sa prosím ťa na toto: Presídlenci (Výmena obyvateľstva s Maďarskom v r. 1946-1948), vyzerá to na anonyma „J.“. --AtonX 22:16, 2. september 2008 (UTC)

Barok

Ahoj, slniečko Viem, že toho máš teraz asi tak plné zuby a okolo, ale nemohol by si mi pošepnúť, z akého zdroja si pridal tento text do článku???? Viem, že to už bolo dávno, ale veľmi by si mi pomohol aspoň s touto referenciou Ďakujem ti a prajem veľa trpezlivosti a chuti do práce --Lady Rowena 14:16, 4. september 2008 (UTC)

No to bude určite z filitu. Bronto 16:06, 4. september 2008 (UTC)

Ďakujem a prajem krásny deň --Lady Rowena 05:43, 5. september 2008 (UTC)

Cakyho-Dezofiho palac???

Ahoj, chcem sa opytat, preco si premiesnil clanok Čáky-Dezőfiho palác na Čákiho-Dezőfiho palác. Taky palac v KE neexistuje; palac sa oficialne vola Čáky-Dezőfiho palác ([35])--Rl91 11:08, 11. september 2008 (UTC)

Lebo Csáky sa podľa PSP píše s mäkkým i na konci a prívlastky typu Xov-Yov sa správne píšu s privlastňovacou koncovkou po obidvoch menách. Bronto 12:28, 11. september 2008 (UTC)

V poriadku - ked je to tak spisovne. Zaskocilo ma to preto, lebo vsade v meste, v roznych sprievodcoch sa pise: Čáky-Dezőfiho palác --Rl91 13:30, 11. september 2008 (UTC)

Confirmation edit

Can you please confirm your request here? Thank you, M7 22:09, 12. september 2008 (UTC)

To whom it may concern, this is to confirm that I request that my sysop access be removed. Bronto 01:35, 13. september 2008 (UTC)

Cinut

Ahoj Bronto, k poslednemu bodu je zdroj tu. Neviem, ci ho mam referencovat v clanku, nakolko ani pri ostatnych bodoch nie je uvedeny ziaden zdroj.--Xpucmo 08:18, 20. september 2008 (UTC)

Z posledných úprav by malo byť jasné, v čom je problém. Snaž sa, ak je to možné, keď píšeš články, používať wikipédie a pod. len ako návod, čo resp. čo/kde máš hladať a použi potom ozajstný/pôvodný zdroj. To bola v tomto prípade tá encyklopédia (nájdeš to tam v histórii). Okrem toho si treba VŽDY zvážiť, čo za zdroj to používaš. V tomto prípade ide o 100 rokov starý zdroj. Po tretie, na vhodné preklady z ruštiny ti postačí napríklad veľký Rusko-slovenský slovník z roku 1989 od SPN; tam by si našiel napríklad aj toho protopopa. Bronto 12:39, 20. september 2008 (UTC)

O okcitancine

Bronto, to niet bordel, skusam pisat nieco normalneho. Mozeme o tom diskutovat po francuzsky ? --Jfblanc 09:28, 23. september 2008 (UTC)

Bronto, je n'ai pas fini... comme je n'écris pas souvent en slovaque, je rajoute peu à peu des informations. Je vais préparer tout ça offline... Il y aura une section "názvy okcitánčiny" qui donnera la liste des usages : langue d'oc, provençal, aranais... Mais dans l'état actuel, on a une phrase qui commence par Arančina alors qu'on ne sait pas ce que c'est...

Pour information l'utilisation de "langues d'oc" au pluriel est très polémique. Imaginez juste qu'on décide (quelqu'un, à Košice), que le dialecte slovaque oriental est une langue à part. Et que l'on utilise au pluriel "slovenské jazyky"... --Jfblanc 10:22, 23. september 2008 (UTC)

Oh, je n'ai pas remarqué ta 2ieme contribution ici. Je vais répondre ici Diskusia:okcitánčina. Bronto 17:47, 26. september 2008 (UTC)

Krstné meno/Prvé meno

Ahoj Bronto. Môžeš mi prosím ťa pomôc a povedať kedy a kde sa rozhodlo o zmene názvu článkov typu Alžbeta (krstné meno) na Alžbeta (prvé meno)? Nepodarilo sa mi to nájsť a ty to budeš určite vedieť. ďakujem.--Jano spoza mláky 08:40, 26. september 2008 (UTC)

[36], dosť dlho sme sa o tom handrkovali. Inak keď už s tebou hovorím: tuším si to bol ty, kto dnes urobil tie redirecty svätcov, tam by ale bolo treba urobiť rozlišovacie stránky podobne ako pri Svätej Alžbete, ja len teraz nemám vôbec čas. Bronto 17:09, 26. september 2008 (UTC)

• O.K. urobím.--Jano spoza mláky 17:24, 26. september 2008 (UTC)

Ivanovo-Voznesenská gubernia

Ahoj, Bronto. S tvojim presunutim tejto gubernie nesuhlasim. Poprosil by som ta referencovat, kde si nasiel zmienku o tom, ze sa v slovencine v pridavnom mene nrmoze byt velke pismeno? Totiz tak, meno gubernie bolo odvodene na zaklade nazvu mesta, ktore sa volalo v tej dobe Ivanovo-Voznesensk (do roku 1932). Vezmi si napriklad slovensky priklad. Spravme len tak hypoteticky guberniu s administrativnym mestom v meste Cabaj-Čápor. Kedze ma byt gubernia odvodena od nazvu mesta, tak logicky sa nebude pisat Cabaj-čáporská gubernia ale Cabaj-Čáporská gubernia. To iste plati pri pojme Cerová-Lieskové = Cerovo-Lieskovská gubernia. Takze poprosim stranku Ivanovo-voznesenská gubernia opatovne presmerovat na Ivanovo-Voznesenská gubernia. Musim ta sklamat, ale tu neplati to pravidlo, ktore si si vzal za svoje a snazis sa ho presadit.--Xpucmo 05:38, 3. október 2008 (UTC)

Nemáš pravdu, pozri sa do Pravidiel slovenského pravopisu. Adjektívum od Cabaj-Čápor je cabajsko-čáporský, od Kokšov-Bakša kokšovsko-bakšiansky. Prídavné meno nikdy nemá veľké písmeno. A je teda skôr otázka, či to nemá byť Ivanovsko-voznesenská gubernia. Mz 09:31, 3. október 2008 (UTC)

Ja len dodám, že by som rád vedel, či sa vlastne dnes na základných a stredných školách na tej slovenčine vôbec ešte aj niečo učí, lebo sa tam len spí. Niekedy mám taký dojem. Bronto 10:25, 3. október 2008 (UTC)

O guberniach nic nevravim, neviem ake su tam pravidla, len mam pocit, ze Mz neargumentuje koserne. Naozaj nikdy nema pridavne meno velke pismeno? Ja mam za to, ze sa napr. pise Spišská Nová Ves a Kosicky kraj a ze su tam velke pismena, pretoze je to nazov. Ale mozem sa mylit, predsa len som slovencinu studoval hrozne davno... _Liso^@_disk^prís 14:04, 3. október 2008 (UTC)

Myslím, že Mz argumentuje koserne. Jedno je prídavné meno a druhé názov. Preto sú košické ulice a Košický kraj. Alebo slovenský hokejista a Slovenská republika.--Jano spoza mláky 14:18, 3. október 2008 (UTC)

Koserne myslim nie je tvrdit nikdy, ked existuju niekedy pripady ked sa velke pismeno pise. Ak sa to robi v nazve a bavime sa o nazve nazov gubernie, bude sa to riadit asi pravidlami pre nazov a nie pravidlami pre vseobecne odvodene pridavne mena. Tolko k logike a spravnosti (kosernosti) argumentacie. Pre istotu este dodavam, ze z toho nic neodvodzujem k nazvu gubernie!!! Neviem ako sa pisu pismena v pripade, ze je to podla mesta, ktoreho nazov je dvojslovny s uvodzovkou ani neviem ako je to pri prenose cudzojazycnych nazvov. _Liso^@_disk^prís 14:27, 3. október 2008 (UTC)

Mal som samozrejme na mysli prídavné meno odvodené od toponyma, pretože o tom bola táto diskusia, k tomu sa vzťahovali príklady uvedené pred tým. Je veľmi zábavné, ako analyzuješ moju argumentáciu, aj keď vieš, že sa týka niečoho úplne iného (porov. príklady, ktoré si uviedol). Mz 14:41, 3. október 2008 (UTC)

Na mysli si mohol mat odvodenie od toponyma, ale kedze slo o nazov gubernie ten Tvoj argument bol asi tak na dve veci. Priklady ktore som uviedol sa tykali uz Tvojho tvrdenia, ze sa nikdy. Mas pravdu nemusel som ich uvadzat. Osobne mi staci Brontov citat z PSP o Cesko-slovenskej akademii. To uz je koserny argument a pre mna to tym skoncilo. _Liso^@_disk^prís 18:25, 3. október 2008 (UTC)

No lenze Ivanovo-Voznesenská gubernia je nazov gubernie a nie pridavne meno. Vid priklad Janka spoza mlaky - Slovenska republika vs. slovensky hokejista.--Xpucmo 16:58, 3. október 2008 (UTC)

Prepána: Po prvé, je to aj prídavné meno aj súčasť názvu (vlastného mena). Po druhé, pretože je to prídavné meno, píše sa to všade s malými písmenami (príklad rakúsko-uhorské územie), ale pretože to je súčasť názvu, píše sa to s veľkým ZAČIATOČNÝM písmenom (čiže veľkým prvým písmenom) (príklad Rakúsko-uhorské železnice, NIE Rakúsko-Uhorské železnice; ALE:Rakúsko-Uhorsko; PSP S.72: Česko-slovenská akadémia vied, NIE Česko-Slovenská akadémia vied, ALE:Česko-Slovensko). Veľkým by sa to písalo, keby to bola "Ivanovská gubernia-Voznesenská gubernia". Iný príklad (PSP vzadu): Maršová-Rašov: prídavné meno: maršovsko-rašovský (NIE: Maršovsko-Rašovský), obyvateľské meno: Maršovčan-Rašovčan (NIE:maršovčan-rašovčan), hypotetické vlatné meno (moj dodatok): Maršovsko-rašovský okres (NIE:Maršovsko-Rašovský okres). V ruštine aj angličtine to tak nie je, ale toto je slovenská encyklopédia. Bronto 17:13, 3. október 2008 (UTC)

A z ktoreho roku su tie PSP?--Xpucmo 18:29, 3. október 2008 (UTC)

Z hociktorého. Ale veď toto je základná vec, by si mal päťku z diktátu za takúto chybu. Bronto 10:42, 4. október 2008 (UTC)

Bronto Tvoja reakcia je zbytocne povysenecka a hlupa. Staci si pozriet nas clanok Pravidlá slovenského pravopisu (napr. o tych z 1991 piseme zmenilo sa písanie veľkého písmena v názvoch ulíc, mostov a podobne (ulica Osloboditeľov – dnes: Ulica Osloboditeľov) a vidis, ze na niektore veci ohladom velkych pismen by boli znamky v diktatoch rozne v zavislosti od roku... (a to ani nehovorim, ze si proste len chce pozriet ten PSP, kde je tvoj citat na 72. strane) _Liso^@_disk^prís 15:40, 4. október 2008 (UTC)

Moja reakcia je normálna a nie povýšenecká, po prvé, za nevedomosť takejto základnej veci je na základnej škole päťka z diktátu; po druhé, problematiku nájde na rôznych miestach v PSP tak povediac od nepamäti. A to, čo si chce niekto pozrieť a ako niečo chápe ho nechaj vysvetliť sám, už má dosť rokov. Bronto 19:16, 4. október 2008 (UTC)

Tam, kde sa pise v slovencine ciarka informaciu o tom ako pisat pridavne mena asi nenajdem. Ale ked mi nechces napisat konkretnu citaciu, kde si to v PSP a z ktoreho roku nasiel, tak si to mozem najst sam. Az taky blby zase nie som.--Xpucmo 07:26, 5. október 2008 (UTC)

V slovencine piseme velkym pismenom okrem ineho aj nazvy spravnych oblasti statov (vratane historickych a starsich)! To znamena: Je Voronež mesto? Je. Preto sa historicky nazov gubernie Voronezska gubernia pise s velkym pismenom, nakolko gubernia dostala nazov podla mesta, ktoreho nazov sa v slovencine pise s velkym zaciatocnym pismenom.

To iste plati v pripade mesta Ivanovo-Voznesensk. Je, resp. bolo to mesto? Bolo. Do roku 1932 malo nazov Ivanovo-Voznesensk. A nazov gubernie bol odvodeny z vtedajsieho nazvu mesta Ivanovo-Voznesensk, NIE Ivanovsko-Voznesensk, to znamena Ivanovo-Voznesenská gubernia, NIE Ivanovsko-voznesenská guernia.

Iny pripad nastava v situacii Nižnonovgorodskej gubernie, a to po prve: mesto sa vola Nižný Novgorod, po druhe: pise sa bez spojovnika, to znamena, ze to treba rozlisovat (t. j. bude to Nižnonovgorodska gubernia). Dufam, ze som sa dostatocne jasne vyjadril a ze to uz konecne pochopis.--Xpucmo 08:16, 5. október 2008 (UTC)

Pokial sa v PSP jasne uvadza priklad Cesko-Slovensko a Cesko-slovenska akademia vied, myslim si, ze to dava dost silny argument pre pisanie Ivanovo-voznesenska gubernia. Este by mohla byt nejaka vynimka v zmysle preberanych zahranicnych nazvov, ale pokial takuto vynimku nenajdeme niekde explicitne uvedenu, navrhoval by som riadit sa dovtedy tym prikladom Cesko-slovenskej akademie vied. _Liso^@_disk^prís 08:58, 5. október 2008 (UTC)

Hore máš uvedených niekoľko príkladov, ako sa tvoria prídavné mená od dvojčlenných názvov miest. Na teba sa čaká, kým to konečne pochopíš. Nie je jediný dôvod, prečo by to malo byť inak ako pri Cabaj-Čápor apod. Mz 09:28, 5. október 2008 (UTC)

Ja si vsak osobne myslim, ze tu plati uplne ine pravidlo, ktore je uvedene na strane 54 v PSP z roku 2000, a to znie: „V cudzích názvoch píšeme podľa zaužívaného pôvodného pravopisu všetky plnovýznamové slová s veľkými začiatočnými písmenami (zachovávame pôvodné písanie), aj keď nejde o názvy miest a obcí.“ Pokial viem, tak pridavne mena su plnovyznamove slovne druhy, t. j. su nositelmi plnovyznamovych slov. Z toho vyplyva, usudzujem z citacie, ze sa ma spravne pisat Ivanovo-Voznesenská gubernia. --Xpucmo 09:36, 5. október 2008 (UTC)

Vôbec nie. Nebavíme sa tu totiž o cudzom názve, ale o normálnom slovenskom názve, lebo je to po slovensky, nie po rusky. Ak nevidíš rozdiel medzi Ivanovsko-voznesenská gubernia a Süddeutsche Zeitung, tak to je ďalší argument, prečo by sme sa s tebou o pravopise vôbec nemali baviť. Mz 10:32, 5. október 2008 (UTC)

Existuju pravidla preberania cudzojazycnych nazvov do slovenciny, tak mi povedz na zaklade akeho pravidla takto usudzujes. Vopred dakujem.--Xpucmo 11:48, 5. október 2008 (UTC)

PSP z roku 2000 uvadza na strane 38 nasledovne: „Nezodmácnené su predovšetkým vlastné mená, a to: a) Osobné mená, b) zemepisné názvy a c) iné názvy“. K iným názvom patrí to tvoje Süddeutsche Zeitung napriklad. A pokial Ivanovo-Voznesenská gubernia nie je zemepistny nazov, tak ja asi zjem kefu. Ten sa podla tohto pravidla pise s velkym pismenom. Je to to iste ako Downing Street, Mont Blanc alebo Rio Grande --Xpucmo 12:16, 5. október 2008 (UTC)

Nie, nie je to zemepisný názov (ako Mont Blanc), ale od zemepisného názvu odvodený slovenský názov gubernie. Sústreď sa. Každá gubernia sa volá podľa nejakého mesta. Na začiatku máme teda zemepisný názov, môže byť domáci (Kokšov-Bakša, Svätý Jur) zdomácnelý (Moskva, Petrohrad), alebo nezdomácnelý (New York, Antananarivo, Ivanovo-Voznesensk). Najprv utvoríme od zemepisného názvu prídavné meno v ženskom rode, podľa Pravidiel slovenského pravopisu (čiže normálnych pravidiel slovenčiny) - kokšovsko-bakšianska (NIE: kokšov-bakšianska, Kokšov-Bakšianska apod.), svätojurská (NIE: svätýjurská, Svätý Jurská apod.), moskovská (NIE: Moskvaská, Moskovskaja apod.), petrohradská (NIE: petrohradskaja apod.), newyorská (NIE: New Yorkská, Newyorkská apod.), antananarivská (NIE: Antananarivoská apod.), ivanovsko-voznesenská (NIE: Ivanovo-voznesenská, Ivanovo-Voznesenská apod.). K týmto prídavným menám potom pridáme slovo gubernia. A nakoniec, pretože je to názov administratívneho celku, dáme podľa slovenských pravidiel celému názvu prvé veľké písmeno, takže dostaneme: Kokšovsko-bakšianska gubernia, Svätojurská gubernia, Moskovská gubernia, Petrohradská gubernia, Newyorská gubernia, Antananarivská gubernia, Ivanovsko-voznesenská gubernia. Je to maximálne triviálne, no ale samozrejme o tých najtriviálnejších veciach sa tu klasicky musíme tri dni handrkovať... Mz 12:35, 5. október 2008 (UTC)

Ty si si vsimol co si napisal? „Nie, nie je to zemepisný názov (ako Mont Blanc), ale od zemepisného názvu odvodený slovenský názov gubernie.“ Ked ta gubernia nie je zemepisny nazov, tak aky druh zemepisnych nazvov v slovencine este mame??? Zemepisny nazov je len jeden (cudzi alebo domaci), a ked ho nevymysleli Slovaci, tak bol automaticky prebraty do slovenskeho jazyka z jazyka cudzieho - ruskeho, mongolskeho, madarskeho a „cojaviemesteakeho“. To znamena, ze sa nanho vztahuju pravidla preberania nazvov z cudzieho jazyka, ktore su v PSP z roku 2000 uvedene na strane 38. Vymysleli snad nazov Mont Blanc Slovaci? Nie! Je to prebraty nazov do slovenciny, v ktorej sa pise tak ako ho Slovaci prebrali. Mimochom prebraty a odvodeny je velky rozdiel. Najprv musel byt prebraty a az potom odvodeny (t.j. prisposobeny potrebam daneho jazyka) (to sa vsak tyka iba slov prebratych z cudzich jazykov a nasledne prisposobenych potrebam slovenciny). Stale vsak musime mat na pamati ze Ivanovo-Voznesensk bol oficialny nazov mesta. Ked chces argumentaciu mudrejsej osoby ako som ja, tak ti ju tu zajtra napisem, aby si konecne zistil, ze kto ma pravdu.

Mimochodom este stale som sa nedozvedel tvoju odpoved na moju otazku na zaklade akeho pravidla takto usudzujes. Od inych vyzadujes, aby svoje tvrdenie, za ktorym si stoja, niecim argumentovali, ale ty sam sa bojis argumentovat, ked pride na lamanie chleba. Tak do toho, pan kolega redaktor.--Xpucmo 13:10, 5. október 2008 (UTC)

Len sa spýtaj niekoho múdrejšieho. Napíš do poradne jazykovedného ústavu alebo sa spýtaj na fakulte, aspoň bude zábava. Uviedli sme ti príklady z PSP, Česko-slovenskú akadémiu vied, na s. 60 máš napr. Krakovsko-čenstochovskú vrchovinu, to som zvedavý ako vyargumentuješ, že to nie je Krakovsko-Čenstochovská vrchovina, keď sú to oba "oficiálne názvy" s. 62 detto Marnsko-rýnsky prieplav, podľa tvojej logiky by to mal byť Marnsko-Rýnsky prieplav, podobne Arabsko-indický chrbát. To, čo uvádzaš ty, sa vzťahuje na názvy, nie na adjektíva z nich odvodené, pochop to už konečne. A na veci nič nemení fakt, že názov mesta bol Ivanovo-Voznesensk. Keď som ti dokázal, že ten príklad s Cabajom-Čáporom si uviedol zle, hneď si ho nechal tak, ale to je presne rovnaký prípad. Čo je na tom nepochopiteľné? Mz 14:14, 5. október 2008 (UTC)

Tomu ver, ze sa opytam. Ale stale si mi neodpovedal na moju otazku. Je to smutne, ze nemas argumenty.--Xpucmo 14:23, 5. október 2008 (UTC)

Robíš si zo mňa srandu? Ty sa vyjadri k citátom z PSP, ktoré som napísal hore. Mz 14:27, 5. október 2008 (UTC)

Ale tato gubernia nie je nazov vodnej plochy sveta alebo vodneho toku!!!--Xpucmo 14:40, 5. október 2008 (UTC)

Mimochodom tu ide o mesto a nie o Marnsko-rýnsky prieplav (co mesto nie je a dokonca mesto nie je ani Krakovsko-čenstochovská vrchovina). Cabaj-Čápor je slovenska dedina a Ivanovo-Voznesensk ruske mesto (tu sa treba na to pozerat trocha inak). A inak si mi nic nedokazal zatial, lebo si neuviedol argumenty, t. j. konkretne otcitovanu cast alebo referenciu, kde a podla akeho kluca si postupoval. Mam na mysli pravidla preberania cudzojazycnych nazvov do slovenciny.--Xpucmo 14:35, 5. október 2008 (UTC)

Ja sa nemam k comu vyjadrit, vsetko co som chcel povedat, som povedal. Tak si to este raz pozorne precitaj. A ak by si to aj napriek pozornemu citaniu nevedel najst, tak ti poradim: je to prispevok napisany dnes o 8:15. --Xpucmo 14:35, 5. október 2008 (UTC)

Aha, teraz som to konečne pochopil, tvrdíš, že názvy odvodené od riek sa tvoria podľa iných pravidiel ako názvy odvodené od miest a pre slovenské alebo poľské mestá platia ešte iné pravidlá ako pre ruské, tie tvoria samostatnú výnimočnú skupinu. Smiem vedieť, kde si sa to dočítal? Ja vo svojich PSP nič také nevidím. Mz 15:01, 5. október 2008 (UTC)

Neviem, ale ja pozeram do pravidiel z roku 2000. Ide mi iba o to, ze Ivanovo-Voznesensk ako celok (cely nazov) je nazov mesta, ktore bolo do slovenciny na sto percent prevzate, nakolko ho nevymysleli Slovaci. Postupom casu sa vsak trocha prisposobilo poziadavkam slovenskeho jazyka. Avsak, nakolko je to mesto a mesta sa aj v slovenskom pravopise pisu z velkym pismenom (je jedno, kde sa nachadzaju), pisu sa s velkym zaciatocnym pismenom. Preto by sa malo pisat aj Ivanovo-Voznesenská gubernia; už vobec nie Ivanovsko-voznesenská gubernia a ani Ivanovo-voznesenská gubernia. Chapeme sa, kolega redaktor?--Xpucmo 15:10, 5. október 2008 (UTC)

Mz? Obdivujem tvoju vytrvalosť. Bol by s teba dobrý učiteľ. Mne by už dávno praskli nervy a takému žiakovi by som dal za trest opísať celé PSP. Možno by ho to prinútilo viac sa sústrediť, na to čo mu vysvetľuješ. :D Myslím, že z čisto psychologického hľadiska bude naozaj najlepšie, ak mu to vysvetlí niekto iný. —Kandy Talbot 16:01, 5. október 2008 (UTC)

Ale presne argumentovat, to by si sa mal este pan kolega naucit. Neargumentuje sa tak, ze si pozri tam a tam na tej a tej strane! A co keby nahodou dotycny tu knihu nemal?

Este stale nemam odpoved na moju otazku, ktora znie: Existuju pravidla preberania cudzojazycnych nazvov do slovenciny, tak mi povedz na zaklade akeho pravidla takto usudzujes? Poprosim PRESNU CITACIU z PSP z roku 2000, a to citaciu v takej forme ako som ti tu ja doslova odcitoval niektore ustanovenia z PSP. Potom sa mozeme dalej bavit. Ja si za svojim slovom stojim, ak je nespravne, presvedci ma o tom SPRAVNYMI A PRESNYMI ARGUMENTACIAMI. Ak mi to vysvetlis, tak sa samozrejme necham ovplyvnit. Ale zatial to nehrozi.--Xpucmo 16:30, 5. október 2008 (UTC)

• Xpucmo, prosim skus uvazovat so mnou. Ak mame instituciu, ktora sa v rustine vola (obrazne) Sankt-Peterburskij universitet, pokial by sme ho prevzali cakumpak, ostali by velke pismena, to asi vsetci suhlasia. Pokial vsak napiseme po slovensky Sankpeterburska univerzita, alebo Sankt-peterburska univerzita, domnievas sa ze by sme mali uplatnovat to pravidlo zo strany 38? Ja sa domnievam, ze nie, pretoze ten nazov uz podomacnujeme, uz to nie je (podla mna) analogicke prevzatemu nazvu ako Suddeutsche Zeitung. Ale pokial si stale presvedceny, ze je to inak, spytaj sa jazykovedcov a uvidime. _Liso^@_disk^prís 17:33, 5. október 2008 (UTC)
• Pan kolega, ja by som rovno napisal, ze Petrohradska univerzita a hotovo. Ale co tak napriklad Ulan-Ude? Po rusky to je Улан-Уде a pridavne meno Улан-Уденский/ -ая /-ое. --Xpucmo 18:05, 5. október 2008 (UTC)
• Pozri si napríklad toto [37] a porovnaj si oficiálny slovenský dlhý názov (je urobený podľa stránok geodézie, pracoval na tom kolektív lingvistov) s oficiálnym ruským dlhým názvom tak pokiaľ ide písanie veľkých písmen, ako aj pokiaľ ide o koncovku prvej časti prídavného mena. Takých príkladov by si našiel desiatky. A myslím, že tých príkladov si už dostal viac než dosť. Mimochodom, aby som zhrnul/zopakoval celkový argument (keď už nemáš pre ten jazyk cit, ktorý si mal získať ako dieťa čítaním), v slovenčine (samozrejme pre slovenské a poslovenčené a nie takpovediac len z cudzieho jazyka odcitované) slová píšeme vždy malým písmenom, iba v prípadoch výslovne uvedených v PSP píšeme veľké písmená. Ďalej: (a) buď pojmeš prídavné meno diskutovaného typu s pomlčkou ako JEDNO prídavné meno (lebo je odvodené od jedného názvu), potom je samozrejmé, že sa všade píše malé písmeno, lebo v PSP pre také prídavné mená nie je výnimka; (b) alebo aj keby si to pojal - z formálneho hľadiska kvôli koncovkám - ako príslovka-prídavné meno, aj tak sa to píše malým na oboch miestach, a to preto, že spojenie napr. chantyjsko-mansijský NIE JE vlastné meno (teda to čoho sa týka písanie veľkých písmen v PSP) ale LEN prvá ČASŤ vlastného mena (PRÍPADNÉ celé vlastné meno tu musí mať ešte podstatné meno), preto platí, že patrí "default" pre slovenčinu, čiže to, že ak nie je v PSP uvedené inak píšeme všade malé písmená. Ďalší krok: chantyjsko-mansijská sa nám ale NAVYŠE vyskytuje ako prvá časť vlastného mena, a to "chantijsko-mantijský autonómny okruh", tu už potom pre vlastné meno ako CELOK platí výnimka v PSP hovoriaca, že ZAČIATOČNÉ písmeno (žiadne iné) vlastného mena píšeme veľkým, preto je to prvé Ch veľkým a to druhé m malým. Dúfam, že týmto sme to už uzavreli, už bolo povedané všetko. Bronto 23:39, 5. október 2008 (UTC)
• Len tak mimochodom v JULS maju na to este niekolko verzii, ale teta pri telofone mi povedala, ze teda Ivanovo-voznesenská gubernia (na zaklade Sastin-Straze). Avsak poniektori profesori na UK, tvrdia, ze Ivanovo-Voznesenská gubernia, nakolko je to odvodene od nazvu mesta. Ale dnes uz clovek nikdy nevie co je spravne a ani to, kto ma pravdu.
• Slovencina, aj ked to podla mena ani priezviska nevyzera, nie je mojim rodnym jazykom!--Xpucmo 06:20, 7. október 2008 (UTC)
• Ak to ktokoľvek povedal, že je správne písať tam veľké V, tak sa mýli. Vec vôbec nie je sporná. To druhé: Tak potom je jasné, prečo ti veľké V "nekole" oči. Bronto 20:25, 8. október 2008 (UTC)

Olympique lyonnais

Čau, Bronto! Je Olympique lyonnais správny názov ? Nemalo by to byť náhodou Olympique Lyonnais Dik --MARIÁN ^{(NAPÍŠ MU)} 10:55, 4. október 2008 (UTC)

No podľa francúzskeho pravopisu by malo byť malé l, ale keď je to kvázi ich značka, tak teoreticky môže byť hocičo, čo si oni zvolia a oni to píšu na svojej stránke s veľkým L. Ale prišiel som na to, že to vôbec nie je oficiálny názov toho podniku, tak som to celé presunul. Bronto 11:35, 4. október 2008 (UTC)

Označovanie domov

Priateľu, myslím, že názov článku Označovanie domov má svoj význam - predovšetkým je to tradičné ustálené spojenie (porov. číslo domu). Nie náhodou je článok pod týmto menom aj na ďalších wikipédiách. Navrhujem, aby sa článok vrátil na svoje pôvodné miesto. Navyše, nie každá stavba podlieha označeniu číslom, ale naozaj len budove (tj. domu). Stavbou je totiž aj každá šopa... Nesúhlasím tiež s tým, aby malo číslo súpisné a orientačné vlastné stránky, už len kvôli tomu, že nejde o univerzálne kategorie, ale slovenské technické termíny, ktorých ekvivalenty sa hľadajú ťažko (a možno ich logicky vysvetliť v kontexte článku Označovanie domov). Prosím Ťa, vyjadri sa k tomuto, mlčanie beriem ako súhlas s vrátením do pôvodného stavu:-) --Rudoleska 09:00, 6. október 2008 (UTC)

Už samotný článok ako taký je problematický, pretože to nie je nejaký ustálený termín - tá definícia je nevyhnutne umelá a existuje len preto, lebo ho niektor napísal do anglickej wiki. Ak od toho odhliadneme, slovo dom nie je nikde definované a tvrdenie že "číslovanie domov" je nejako zaužívané ako termín je nepodložené, takže ak už chceme mať nadpis podobného druhu, tak je vhodné ho mať čo najsprávnejší - na to použijeme vyhlášku, kde sa v nadpise používa "číslovanie stavieb" ale v texte sa používa legislatívna skratka "číslovanie budov" a pri bližšom pohľade sa tým myslí "číslovanie pozemných stavieb". Pozemná stavba je opak inžinierskej stavby a z textu Stavebného zákona vyplýva, je to synomymum pre budova (Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.) Okrem toho na zohľadnenie toho, že vo svete nemusí ísť o čísla nahradíme slovo číslovanie slovom označovanie. Takže ak to zhrniem, správny (rozumej aspoň niečím ) a aj veľmi dobre všeobecne zrozumietľný názov je "označovanie pozemných stavieb" alebo "označovanie budov", o domoch sa v stavebnom práve nikde nehovorí. To, že existuje ľudové spojeneie "číslo domu" (alebo aj číslovanie domu) ešte neznamená, že názov nejakého článku bude menej správny ako je možné. A to som ale odignoroval, že názov je nesprávny ešte v ďalšom bode, že totiž označovanie budovy/domu je názov príliš široký, pretože to môže byť aj označovanie na iné účely a akéhokoľvek druhu. Takže ja by som bol vlastne aspoň za presun pod "číslovanie budov" alebo "pozemných stavieb", ale zas také dôležité to nie je. Pokiaľ ide samostatné články pre tie dva druhy čísiel, tak sú to jasné a úplne normálne termíny, ktoré preto samozrejme svoj článok mať budú, tak ako všetky ostatné termíny (tu proste nemáš s čím nesúhlasiť). Okrem toho samozrejme majú ekvivalenty (tak obsahovo ako aj názvovo) vo krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, rozdiely v detailoch nie sú podstatné. Čiže ak je tu nejaký článok problematický, tak je to práve naopak článok označovanie budov a nie tie dva články o termínoch. Posledný bod: Ultimáta toho typu, aké si tu dal do poslednej vety sa tu - ak to poviem slušne - nepoužívajú. Ak to zhrniem: Navrhujem presun na označovanie budov/pozemných stavieb alebo číslovanie budov/pozemných stavieb. Bronto 12:17, 6. október 2008 (UTC)

• Aké ultimáta preboha? Myslíš tým napr. výraz ktoré preto samozrejme svoj článok mať budú? Nemôžeme sa baviť vecne? Dal som si kus práce s článkom, tak na mňa nemusíš útočiť. Tvoje argumenty beriem, napokon máš asi pravdu - možno by bolo naozaj najvhodnejšie číslovanie budov. Stále si ale myslím, že by oba články o súpisnom a orientačnom čísle mali byť pod číslovaním budov. (Inak ešte pre zaujímavosť, na dotaz "číslo domu" ti v googli vyjde 103000 odkazov, na dotaz "číslo budovy" 13000, takže je zjavné, čo je bežnejšie. Opakujem ale, že uznávam, že máš pravdu a že vecne si ma o názve článku presvedčil.) --Rudoleska 18:07, 6. október 2008 (UTC)
  • Nie, pod ultimátom myslí "mlčanie beriem ako súhlas...". Viac ho tu nepouži a dá sa baviť naďalej vecne. —Kandy Talbot 22:05, 6. október 2008 (UTC)
    • at Rudoleska: Áno myslel som to presne tak ako Kandy povedal....A teda to presuniem. at Liso: Tým je snáď akákoľvek ďalšia diskusia bezpredmetná. Bronto 20:27, 8. október 2008 (UTC)
    • Mne to ako ultimatum v ziadnom pripade nepripada. Naopak odporucanie o smelom editovani mu davalo pravo zmenit clanok hned ako zaargumentoval svoj postoj. Jeho pristup naopak vnimam ako celkom vzorovy. _Liso^@_disk^prís 06:54, 7. október 2008 (UTC)
      • Vzorový prístup v následkoch: Prvý redaktor nesúhlasí s netriviálnou úpravou a v diskusii vyjadrí názor ako to vníma on a udá podmienku revertu "mlčanie beriem ako súhlas". Druhý redaktor príde o pár hodín na wiki, ale medzitým prešla premlčacia doba a došlo k revertu, s ktorým ale druhý redaktor nesúhlasí, tak použije obdobný postup, keďže to niekto označil za vzorový prístup. Vôbec to nevnímam ako vzorové riešenie. Ak už totiž došlo úpravou nejakej zmeny či nového textu k prvej nezhode, ďalšiu treba najprv prediskutovať bez nejakých premlčacích podmienok a až po dohode zmeny aplikovať. PS: predošlé usmernenie neslúžilo ako výzva k diskusii. Rovnako to platí aj pre tento komentár. —Kandy Talbot 10:14, 7. október 2008 (UTC)
        • Tvoj postoj predpoklada zly umysel. Pritom tu redaktor nemusel (!) cakat na reakciu a predsa sa zaviazal pockat nejaky cas. Vymyslat negativne scenare je lahke. Skus napr. rozobrat tento vzorovy scenar - redaktor vytvori clanok. Iny redaktor mu tam urobi nejake zmeny a potom clanok bez konzultacii, bez vysvetlenia, bez cakania premiestni na iny nazov. (pritom vsimni si, tentokrat nikto (ani ja) nerozobera a nenapada tento druhy (Brontov) scenar! Ale ze je obvineny redaktor, ktory sa sprava maximalne slusne a ustretovo, to je uz nehnevaj sa trosku silna kava!) _Liso^@_disk^prís 11:14, 7. október 2008 (UTC)
          • Môj postoj nepredpokladá žiadny úmysel, len hovorí ako to správne riešiť, aby nedošlo k scenáru na základe vzorového prístupu ktorý preferuješ. Mimochodom je to na wiki veľmi častý scenár (revertovacie vojny). Jediný upgrade je podmienka "mlčanie beriem ako súhlas". Preto treba v takých prípadoch najprv diskutovať. Brontov zásah som zohľadnil v poslednej vete, keďže pri prvom zásahu ešte nemôžeme vedieť či dôjde k nesúhlasu. Ak po mojej úprave niekto niečo opraví a ja stým súhlasím, nechám to tak. Ak nie, vydiskutujem si to sním a počkám na odpoveď bez udania spomenutých podmienok. Keďže je potom už evidentné, že naše názory sa rozchádzajú, nebudem to revertovať, ale diskutujem. Redaktor postupoval správne - diskutoval. Chybičkou krásy bola tá podmienka, na ktorú dostal odozvu, aby ju nepoužíval a všetko je v poriadku. Redaktor teda postupoval správne, ak čakal na reakciu, lebo predišiel revertovacej vojne, hoci ako vravíš nemusel. Takže aj do budúcna odporúčam nech sa zachová rovnako. —Kandy Talbot 13:00, 7. október 2008 (UTC)
            • Díky Liso, som rád, že to niekto pochopil tak ako som to myslel. Nemal som totiž pocit, že by Brontov postup bol nejako korektnejší než ten môj... --Rudoleska 13:00, 14. október 2008 (UTC)

Generálny guvernér

Pan kolega, prosim, len sa nerozculuj, mal som mensi problem s tym, ako nazvat clanok. Dakujem, ze si to dal do poriadku.--Xpucmo 18:44, 11. október 2008 (UTC)

To bol zúfalý povzdych, nie rozculenie, pán kolega :) Bronto 23:07, 11. október 2008 (UTC)

Aha, uz som sa zlakol. Este raz dakujem za opravu.--Xpucmo 08:03, 12. október 2008 (UTC)

Premiestnenie One na One_(Metallica)

Ahoj, nebolo by lepšie, keby One bola premiestnená skôr na One_(skladba) alebo One_(skladba_Metallicy) ako na One_(Metallica)? --Michal Stankoviansky 08:22, 31. október 2008 (UTC)

To prvé nie (lebo skladieb One je plno) a to druhé: načo? Bronto 11:27, 31. október 2008 (UTC)

• Neviem, zdá sa mi to prirodzenejšie, asi preto, že často čítam Wikipédiu v angličtine, a tam sa článok volá One_(Metallica_song) --Michal Stankoviansky 20:49, 31. október 2008 (UTC)
  • Atribút v zátvorke má byť čo najkratší (tak to tu robíme), obyčajne je to jedno slovo, ak sa to nemá s čím popliesť, a to sa v tomto prípada nemá. Riešenia nadpisov a aj mnohé iné veci v anglickej wiki sú v zásade irelevantné, a pre nejaké zátvorky v nadpise už duplom. Bronto 12:24, 1. november 2008 (UTC)

Malá doba ľadová

Milý Bronto, "malá doba ľadová" je odborný termín, je definovaný vo vysokoškolskej učebnici Všeobecná a regionálna klimatológia, ktorú vydala Fakulta matematiky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a je tiež používaný v zahraničnej odbornej tlači. Rovnako sa to týka aj časového vymedzenia - začiatok 13. storočia a koniec v 19. storočí. Pracujem práve na stránke, pozerám si aj zahraničné stránky, postupne budem na stránku umiestňovať aj ďalšie odkazy a materiály, prosím neopravovať až do skončenia celej práce. --pam 00:09, 5. november 2008 (UTC)

Ad odborný termín: No a? Ad časové vymedzeni: Časové vymedzenie je sporné, stačí si trocha pozrieť literatúru alebo na rýchlo aj článok v angl. wikipédii. Je to (ak to zjednoduším) čisto otázka, kde si na klesajúcej krivke teploty povieme, tak toto už považujeme za relatívne nízku teplotu. Ad pracujem: V poriadku. Bronto 00:29, 5. november 2008 (UTC)

Odporúčam do pozornosti knihu od Briana Fagana: Malá doba ledová, ktorú vydala Academia, Praha 2007. On rovnako začiatok malej doby ľadovej umiestňuje do 13. storočia. V poznámke môžem uviesť, že sú aj iné názory, ale mali by sme rešpektovať odbornú terminológiu, v opačnom prípade nemá význam robiť žiadne heslá. --pam 00:53, 5. november 2008 (UTC)

Miešaš dve veci: obsah a formu. Forma: Odborná terminológia je názov priradený k nejakej skutočnosti, ktorá môže byť v istých medziach (alebo niekedy aj úplne) definovaná rôzne - to je tento prípad. Všetky definície od odborníkov sú pritom "odborné", takže v tom problém nie je. Obsah: Už to tak býva, že názory aj definície sa na väčšinu vecí rôznia. V tebou citovanej knihe zvolili taký prístup, inde zvolili iný. Pokiaľ nie je dôvod domievať sa, že ostatné prístupy sú nejakým spôsobom čiastočne chybné alebo podobne (rád sa nechám poučiť), tak sú tie názory pre naše účely rovnocenné. Bronto 01:00, 5. november 2008 (UTC)

Nejde tu o nejaké žabomyšie vojny, ale mali by sme sa vrátiť k podstate. Wikipédia nie je odborná encyklopédia, to však neznamená, že sa v nej môžu používať odborné termíny podľa osobného gusta. Pre mňa osobne je relevantejšia odborná terminológia z odborných publikácií a učebníc. Uviedol som dva pramene. Ak ide o odlišné pohľady na vec, potom mi z toho vyplýva, že naše rôzne pohľady nie sú rovnocenné, pretože si mi môj text opravil. V takom prípade to musím rešpektovať a prácu ukončiť. --pam 01:16, 5. november 2008 (UTC)

Po prvé si nepochopil, že problém nie je v terminológii, asi ti nie je jasné, čo to terminológia vôbec je. Bez ohľadu na to: (a) Tvoja verzia je tam obsiahnutá, tak kde je problém, (b) Pozrieť si jednu alebo dve učebnice a myslieť si, že to je celá múdrosť sveta a jediná správna definícia je mierne povedané nevedecké, (c) S vyhrážkami ďaleko nezájdeš, to tu máme pravidelne. Bronto 01:34, 5. november 2008 (UTC)

Nemá význam, aby sme smerovali k nejakým osobným urážkam, Určite si svoju redaktorskú prácu vykonávaš svedomito.Ja osobne sa klimatológiou zaoberám profesionálne. Mám aj vlastnú internetovú stránku, kde sa zaoberám aj týmto problémom (je na nej asi 100 stranová štúdia s desiatkami bibliografických odkazov, grafov, máp a tabuliek, niektoré časti vyšli aj v odborných časopisoch.) Preto som chcel zo svojich odborných výskumov niečo ponúknuť aj wikipédii, pretože wikipédia je dosť sledovaná a tento projekt sa mi páči. Nebránim sa odborným pripomienkam, ale až po osobnom prekonzultovaní. Nemám záujem sa niekomu vyhrážať, skôr naopak, wikipédiu treba rozvíjať. Ale určite nevychádzam zo štúdia dvoch publikácií, je toho podstatne viac. Čo navhuješ?

Ja som sa ľadovými dobami zaoberal tiež, takže sa vyznám v tom, ako sa časovo ohraničujú...Zadaj si napríklad do google book search Little Ice Age, dostaneš námatkovo napríklad toto http://books.google.com/books?id=hro8AAAAIAAJ&pg=PA99&dq=little+ice+age&hl=sk#PPA99,M1 http://books.google.com/books?id=ySR-YMZsPl8C&pg=RA1-PA225&dq=little+ice+age&lr=&hl=sk#PRA1-PA216,M1 http://books.google.com/books?id=Wha4DwRa2wgC&pg=PA114&dq=little+ice+age&lr=&as_brr=3&hl=sk#PPA113,M1 http://books.google.com/books?id=IgU5ACTKhysC&pg=PA167&dq=little+ice+age&lr=&hl=sk#PPA167,M1. Okrem toho, ak sa v tom vyznáš, tak by si mal vedieť, že napríklad aj pre ostatné typy ľadových dôb je problém v tom, ktorú časť krivky si zvolíš ako začiatok (špičku kopca, stred svahu, spodok kopca alebo nejaké iné kritérium napríklad veľkosť zaľadnenia) - kým pri tých ozajstných ľadových dobách sa tieto problémy "stratia" pri tých miliónoch rokov, pri Malej ľadovej dobe to je už väčší problém. Ďalej máš problém, že existuje viacero rekonštruovaných teplôt pre minulosť a trocha sa odlišujú a práve pre obdobie od 1200 sa odlišujú dosť. Ďalší problém je, že niekedy je vývoj odlišný pre rôzne geografické oblasti. Z toho celého proste vyplýva, že všetky začiatky od 1150 do 1650 alebo aj dokonca 1750 sú legitímne začiatky pre Malú ľadovú dobu, proste je to čisto vec názoru, čo je už z historického hľadiska "relatívne veľký" chlad a čo ešte nie je "relatívne veľký chlad". Takže ja navrhujem uviesť tam alternatívne datovania, najlepšie štýlom ako je to v anglickej wiki (nemyslím nevyhnutne prebrať práve konktrétne čísla) a tým myslím toto: For this reason, any of several dates ranging over 400 years may indicate the beginning of the Little Ice Age:

• 1250 for when Atlantic pack ice began to grow
• 1300 for when warm summers stopped being dependable in Northern Europe
• 1315 for the rains and Great Famine of 1315-1317
• 1550 for theorized beginning of worldwide glacial expansion
• 1650 for the first climatic minimum

a potom napíš, že podľa toho a toho je to tak a tak. Podstatné je nezavádzať a neprezentovať pre veci sporné len jeden názor. Bronto 02:43, 5. november 2008 (UTC)

Myslím, že problematická je forma. Nepozdáva sa mi takáto formulácia: "...ktoré sa (podľa rôznych uhlov pohľadu) začalo v 13./14./15./16./17. storočí a skončilo v polovici/druhej polovici 19. storočia." Navrhol by som napr. formuláciu: "Nástup malej doby ľadovej sa datuje približne do prvej polovice 13. storočia, no niektorí vedci jej začiatok posúvajú do neskoršieho obdobia (14., 15., 16., resp. až 18. storočie)." Mohol by som potom vysvetliť, prečo je tomu tak. Všetko ostatné je vecou akademickej diskusie. Napr. na anglickej stránke sa rovnako píše: "There is no agreed beginning year to the Little Ice Age, although there is a frequently referenced series of events preceding the known climatic minima. Starting in the 13th century, pack ice began advancing southwards in the North Atlantic, as did glaciers in Greenland. The three years of torrential rains beginning in 1315 ushered in an era of unpredictable weather in Northern Europe which did not lift until the 19th century. There is anecdotal evidence of expanding glaciers almost worldwide. In contrast, a climate reconstruction based on glacial length[6] shows no great variation from 1600 to 1850, though it shows strong retreat thereafter." Anglickú stránku by som bral ako určitý vzor. Či toto obdobie nazveme ako "malá doba ľadová", resp. "malá ľadová doba" už nechajme tak, pretože aj tak ide o nepresné pomenovanie (nemá nič spoločné s "klasickou" ľadovou dobou). Mojím zámerom je urobiť precízne heslo (použiť ako vzor anglickú stránku) a rozšíriť ho o vlastné poznámky a odkazy, ktoré vychádzajú z aktuálnych vedeckých výskumov. Potrebujem však na to určitý čas (približne mesiac), no ak mi do toho bude stále niekto zasahovať a meniť to, potom to nemá význam robiť. Samozrejme budem rád, ak mi niekto v diskusii napíše vlastné pripomienky. Mám aj iné projekty z dvoch oblastí, ktorými sa zaoberám a mohol by som ich postupne realizovať vo wikipédii. Ale nechcem tam nasilu niečo pretláčať, mám vlastnú stránku, ktorá je navštevovaná. Pekný deň. --pam 12:00, 5. november 2008 (UTC)

Nedal si tam šablónu "pracuje sa", tak som nemohol vedieť, že sa pracuje. Pokiaľ ide o anglickú wikipédiu, odporúčam ju bez ďalšieho overenia pokiaľ možno nepoužívať, ale konkrétne tento článok som bližšie neoveroval a nevylučujem, že možno patrí práve medzi vynikajúce. Bronto 03:37, 6. november 2008 (UTC)

Protestantský patent

Drahý Bronto, Protestantský patent je obsahovo jeden predpis, hoci vyšiel ako mnoho iných dobových predpisov (napr. tolerančný patent) osobitne pre Predlitavsko a Zalitavsko. Možno by bolo dobré, keby si svoje obľúbené a často dosť drastické zásahy do článkov, skor než ich urobíš konzultoval na diskusii. --Rudoleska 21:46, 13. november 2008 (UTC)

Drahý Rudoleska, vyjadril som sa k tomu v diskusii. Dodávam, že si stačí tie predpisy prečítať a nemusel by si tu ani písať. Takže by bolo dobré, keby si jednoducho pracoval dôsledne (keď už píšeš tak málo článkov, tak by to nemal byť problém sa aj sústrediť) a neboli by treba drastické zásahy. Bronto 19:25, 14. november 2008 (UTC)

Právny predpis

Ahoj, článok právny predpis, ktorý si po vzore českej wiki upravil je mylný. Právny predpis nie je nadradená kategória "vnútorným predpisom" a "všeobecne záväzným predpisom", ale je to synonymum "všeobecne záväzného predpisu". Je to odvodené od slova právo ako súboru právnych noriem (tj. všeobecne záväzných pravidiel správania sa), ktorých nositeľom je práve právny predpis. Vnútorný predpis je paraprávny akt, ktorým si určuje pravidlá akýkoľvek subjekt (spolok, spoločnosť, prísp. organizácia atď.). Okrem literatúry viď napr. aj tu či tu. --Rudoleska 09:06, 14. november 2008 (UTC)

Môže byť, prevzal som to jednoducho z českej wiki. Ale z tých dvoch linkov to pre mňa nevyplýva jednodznačne (ten druhý je mimochodom kópia wikipédie), môžeš teda odcitovať niečo, z čoho by jasne vyplývalo, že slová "všeobecne záväzný" sú teda v spojení "všeobecne záväzný právny predpis" nadbytočné, inými slovami sa bežne niečo oficiálne označuje "zbytočne" o polovicu dlhšie než je striktne podľa teba potrebné? Ďakujem. Bronto 19:29, 14. november 2008 (UTC)

JÚĽŠ

Ahoj, ako sme hovorili, deň otvorených dverí bude 27. 11. 2008 od 14:00, najprv budú dve prednášky (14:00 a 15:00), a potom sa dá voľne pobehovať po ústave a diskutovať. Rgrg 09:26, 23. november 2008 (UTC)

Sociálna sieť (internet)

Zdravím, myslím, že tu si to mal riešiť presunom a nie zmazaním obsahu. Izmaelt^@✉+ 19:39, 27. november 2008 (UTC)

Reagoval si predčasne :). A ten článok tam je ešte raz, práve o to ide. Bronto 19:43, 27. november 2008 (UTC)

Aha, tak potom nič. Ospravedlňujem sa za predčasnú reakciu, ale ten článok bol dosť bombardovaný:). Izmaelt^@✉+ 19:51, 27. november 2008 (UTC)

Farbenie_vrcholov

Prosim ta pan brontoadmin, uz som si upravil tento clanok a este ho potrebujem mat v kategorii Teoria grafov, napis mi prosim na com by som mal popracovat aby to mohlo vysiet na internete Diki Sivyvlk

Nie som síce admin, ale napriek tomu odpoviem: Nerozumiem otázke. :)....Popracovat kde v článku, iných článkoch či ako? Bronto 01:53, 16. december 2008 (UTC)

Nadpisy

Čau, Bronto! Chcem sa Ťa spýtať, či napríklad tento článok mám presmerovať na Atletika na Letných olympijských hrách 2008 - Beh na 10 000 metrov mužov - zmena z pôvodného by bola v tom, že medzi 10000 m dám medzeru (10 000) a skratku m prepíšem na slovko metrov. Mám tak spraviť? Ď --MARIÁN ^{(NAPÍŠ MU)} 20:21, 16. december 2008 (UTC)

Máš. Bronto 18:39, 17. december 2008 (UTC)

Jednorožec

Prečo si ten text vymazal ?Veď to trebalo iba štylisticky upraviř,ináč bolo všetko ok. ------Vesmir 19:55, 17. december 2008 (UTC)

Pozri si históriu, ja som nič nevymazal. Bronto 20:22, 17. december 2008 (UTC)

ale zmenil.------Vesmir 20:27, 17. december 2008 (UTC)

Nebudem tu 10x opakovať 5-slovnú vetu, čítaj a pozeraj poriadne, tým som skončil. Bronto 20:30, 17. december 2008 (UTC)

Ale je to aj tak veta.------Vesmir 21:13, 17. december 2008 (UTC)

Rumunská republika

Zase si si poplietol dve rozdielne veci a stale si hudies svoje, pan kolega. Ako moze byt stat z rokov 1859 - 1878 to iste ako stat po roku 1989 - t. j. sucasne Rumunsko. Co si myslis, preco by potom Rumuni oznacovali svoj sucasny stat ako Rumunsko a nie Rumunska republika? Pre nich su to dva pojmy. Je to to iste ako so Slovenskom. Dnes tomu vsetci hovoria ako Slovensko alebo Slovenska republika, pritom je to v skutocnosti druha slovenska republika. Prva bola 1939 - 1945 - vojnovy stat. Len dnes si uz malokto toto pamata, ze sme sa to tak v skole ucili.

Sa nad tym zamysli a potom premiestnuj. Anglicke a dokonca aj ruske zdroje idu proti tebe. Rusi tomu hovoria Rusky stat, len tak mimochodom.

Len tak na okraj, aby si zase nieco zbytocne nepresuval, v rokoch 1947 - 1948 to bola Rumunská ľudová republika a potom 1948 - 1989 Rumunská socialistická republika.

Po prvé si sa nepodpísal. Po druhé trepeš také nebetyčné sprostosti a to opakovane, že odpoveď radšej skrátim, aby som nenadával (lebo toto sme tu fakt ešte nemali, aby niekto každý druhý článok mal totálne zle od začiatku do konca a ešte mu aj týždeň trvalo vždy, kým vôbec pochopí v čom je problém): Žiadna Rumunská REPUBLIKA v 19. storočí neexistovala a žiaden zdroj to ani netvrdí. Rozumieš tejto vete alebo nerozumieš? Bronto 21:15, 22. december 2008 (UTC)

Po tretie, a to ostatné, čo si tu napísal, to je do Kabinetu kuriozít, ale našťastie to nie je to, o čo tu vlastne ide. Bronto 21:16, 22. december 2008 (UTC) Hrubý text