Štátny znak Slovenska

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.
Obsah
Podoba[upraviť | upraviť zdroj]
Podobu štátneho znaku Slovenskej republiky určuje Ústava Slovenskej republiky a ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, v ktorých sa uvádza:
„ | Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. | “ |
– čl. 9 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992) |
„ | (1) Štátny znak Slovenskej republiky (ďalej len „štátny znak“) tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. (2) Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustiť. (3) Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení nahradiť i bielou farbou. (4) Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku. |
“ |
– § 2 ods. 1 až 4 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní |
Blazón erbu je uvedený v Heraldickom registri Slovenskej republiky nasledovne:
„ | Na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. | “ |
– Heraldický register Slovenskej republiky, sign. W-1/1990 |
Ranogotický (trojuhlý) štít je charakteristický tým, že je dolu zahrotený a jeho bočné okraje sa nepripájajú k hornej strane štítu v pravom uhle, tzn. štít sa v hornej časti mierne zužuje.[1]
Použitie štátneho znaku[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa ústavného zákona používajú štátny znak stanoveným spôsobom:
- Národná rada Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
- prezident Slovenskej republiky a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky,
- vláda Slovenskej republiky,
- ministerstvá a iné orgány štátnej správy Slovenskej republiky,
- Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
- prokuratúra, súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky,
- štátom určené osoby podľa osobitných predpisov,
- diplomatické misie, stále misie a konzulárne úrady Slovenskej republiky,
- ozbrojené sily, bezpečnostné zbory a Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky,
- štátne školy a štátne školské zariadenia,
- orgány územnej samosprávy,
- Slovenská akadémia vied a jej orgány a ďalšie štátne vedecké organizácie, štátne múzeá a galérie a ďalšie štátom zriadené organizácie z oblasti kultúry,
- Národná banka Slovenska a štátne banky.
Výklad[upraviť | upraviť zdroj]



Strieborný dvojkríž symbolizuje tradíciu Cyrila a Metoda, ktorí ho priniesli na územie Veľkej Moravy počas svojej misie. Je starší kresťanský symbol pre vzkriesenie Ježiša, ktorý sa používal od 9. storočia v Byzantskej ríši, ako symbol náboženský a politický (patriarchálny kríž) sa rozšíril v 10. a 11. storočí.[2]
Trojvršie v povedomí obyvateľstva znázorňuje tri pohoria – Matra, Tatra a Fatra[3], má však starší heraldický pôvod. Pôvodným erbom uhorského kráľa Bela III. (1173 – 1196) bol strieborný dvojkríž na červenom poli, bez iných znakov. Neskôr býva dvojkríž na erboch vztýčený na pažiti alebo hline (1291), alebo má v spodnej časti tri či štyri korene. V erboch neskorších kráľov a kráľovien sa už objavuje v podobe trojitej skaly, napríklad na pečati Ladislava V. (1305). Od 14. storočia sa už ustaľuje dnešná podoba trojvršia, pôvodne zlatého alebo strieborného, neskôr zeleného, až od roku 1848 modrého.
Červený štít bol farbou mnohých heraldických znakov koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Nie je to teda krvavá obloha značiaca utrpenie Slovákov počas maďarizácie, ako udávajú niektorí autori[chýba zdroj].
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V Uhorsku sa v stredoveku používal byzantský dvojkríž jednak ako znak naddunajských území Uhorska (pôvodne Nitrianskeho kniežatstva), a jednak – ako najstarší známy uhorský znak – ako symbol kráľovstva (teda nie osoby kráľa). Po roku 1300, v čase keď českého kráľa Václava III. uznali za uhorského vládcu prakticky len na Slovensku (čiže Matúš Čák a Omodejovci), pribudli tri vŕšky.
Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral Štefan I. zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva. Po smrti Uhorského veľkokniežaťa Gejzu v roku 997 vzniesol podľa platného práva nárok na trón jeho brat Kopáň, ako najstarší člen arpádovskej dynastie. Gejzov syn Vajk, medzičasom obrátený na kresťanstvo a pokrstený ako Štefan, sa však postavil proti nemu s tvrdením, že ako kresťan má z vôle Božej nárok na nástupníctvo. V ozbrojenej zrážke v roku 998 porazil Kopáňa s pomocou bavorských rytierov. Niektoré pramene[4] sa prikláňajú ku tvrdeniu, že územie Nitrianskeho kniežatstva bolo ku Štefanovmu Uhorsku pripojené, až v závere jeho vlády. Druhá alternatíva je, že Štefan I. bol pred “korunováciou“ (Vatikán uvádza že Štefana nekorunoval pápež) Nitrianskym kniežaťom. Od 15. storočia sa už dvojkríž čiastočne považoval aj za znak hornouhorských (slovenských) území a rodov. Mnohým mestám na Slovensku boli udeľované erby s motívom dvojkríža už od vpádu Mongolov v rokoch 1241 – 1242.
Znak s dnešnými farbami vznikol počas revolúcie v roku 1848 nahradením zelenej farby vrchov v uhorskom znaku modrou farbou, ktorá doplnila farby znaku na všeslovanské.[5] Odstránila sa z neho tiež uhorská koruna.[6] Prvýkrát ho oficiálne použila v auguste 1848 Slovenská národná rada, novo založená vo Viedni. Od roku 1992 je slovenský znak súčasťou slovenskej vlajky.
Symbol Slovenskej socialistickej republiky bol vytvorený ako pripomienka Slovenského národného povstania z roku 1944. Na červenom, zlato orámovanom štíte španielskeho typu vystupuje modrý vrch Kriváň, pod ktorým žiari zlatý plameň symbolizujúci povstanie. Symbol bol umiestnený ako štítok na štátnom znaku ČSSR v rokoch 1960 – 1990.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Štátny znak Slovenskej republiky (1939 – 1945)
Symbol Slovenskej socialistickej republiky bol súčasťou štátneho znaku ČSSR v rokoch 1960 – 1990
Galéria (Slovenský znak v štátnom znaku Česko-Slovenska)[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenský znak v štátnom znaku Česko-Slovenska, ktorý bol používaný do roku 1960
Slovenský symbol (používaný v rokoch 1960 – 1990) v štátnom znaku Česko-Slovenska v rokoch 1960 – 1990
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Vrtel 2010, s. 36
- ↑ http://www.heraldica.szm.com/stranky/NNNew/Ndvojkriz.htm
- ↑ Peter ZORIČÁK: Slovenský znak na medailových razbách. Pamiatky a múzeá 3/1997
- ↑ Ján TIBENSKÝ a kol.: SLOVENSKO Dejiny 1, Bratislava Obzor s.p. 1971, VH 131,54. 293/I-1971
- ↑ Dušan Škvarna: Začiatky moderných Slovenských symbolov. K vytváraniu národnej identity od konca 18. do polovice 19. storočia. FHV UMB Banská Bystrica 2004, s. 95
- ↑ Ivan Krasko: Štátne symboly Slovenskej republiky
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štátny znak Slovenska