Štátny znak Slovenska

Štátny znak Slovenskej republiky má podobu erbu

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

Obsah

1 Podoba
2 Použitie štátneho znaku
3 Výklad
4 Dejiny
5 Galéria
6 Galéria (Slovenský znak v štátnom znaku Česko-Slovenska)
7 Referencie
8 Pozri aj
9 Iné projekty
10 Externé odkazy

Podoba[upraviť | upraviť zdroj]

Podobu štátneho znaku Slovenskej republiky určuje Ústava Slovenskej republiky a ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, v ktorých sa uvádza:

„	Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.	“
– čl. 9 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992)

„	(1) Štátny znak Slovenskej republiky (ďalej len „štátny znak“) tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. (2) Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustiť. (3) Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení nahradiť i bielou farbou. (4) Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku.	“
– § 2 ods. 1 až 4 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

Blazón erbu je uvedený v Heraldickom registri Slovenskej republiky nasledovne:

„	Na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.	“
– Heraldický register Slovenskej republiky, sign. W-1/1990

Ranogotický (trojuhlý) štít je charakteristický tým, že je dolu zahrotený a jeho bočné okraje sa nepripájajú k hornej strane štítu v pravom uhle, tzn. štít sa v hornej časti mierne zužuje.^[1]

Použitie štátneho znaku[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa ústavného zákona používajú štátny znak stanoveným spôsobom:

Národná rada Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
prezident Slovenskej republiky a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky,
vláda Slovenskej republiky,
ministerstvá a iné orgány štátnej správy Slovenskej republiky,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
prokuratúra, súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky,
štátom určené osoby podľa osobitných predpisov,
diplomatické misie, stále misie a konzulárne úrady Slovenskej republiky,
ozbrojené sily, bezpečnostné zbory a Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky,
štátne školy a štátne školské zariadenia,
orgány územnej samosprávy,
Slovenská akadémia vied a jej orgány a ďalšie štátne vedecké organizácie, štátne múzeá a galérie a ďalšie štátom zriadené organizácie z oblasti kultúry,
Národná banka Slovenska a štátne banky.

Výklad[upraviť | upraviť zdroj]

Michal III., Byzantský cisár, 840-867

Svätý Cyril a Metod, ikona

Byzantský dvojkríž zobrazený na prsteňoch z Veľkej Moravy.

Erb Bela III. (okolo roku 1190),syn Eufrozíny, dcéry kyjevskoruského veľkokniežaťa. Prevzal Veľkomoravskú symboliku.

Stredoveké vyobrazenie na Bratislavskom hrade. Dvojkríž je na spodku ukončený šípovitým tvarom

Novoveký znak Uhorska používaný v rokoch 1896 – 1915

Strieborný dvojkríž symbolizuje tradíciu Cyrila a Metoda, ktorí ho priniesli na územie Veľkej Moravy počas svojej misie. Je starší kresťanský symbol pre vzkriesenie Ježiša, ktorý sa používal od 9. storočia v Byzantskej ríši, ako symbol náboženský a politický (patriarchálny kríž) sa rozšíril v 10. a 11. storočí.^[2]

Trojvršie v povedomí obyvateľstva znázorňuje tri pohoria – Matra, Tatra a Fatra^[3], má však starší heraldický pôvod. Pôvodným erbom uhorského kráľa Bela III. (1173 – 1196) bol strieborný dvojkríž na červenom poli, bez iných znakov. Neskôr býva dvojkríž na erboch vztýčený na pažiti alebo hline (1291), alebo má v spodnej časti tri či štyri korene. V erboch neskorších kráľov a kráľovien sa už objavuje v podobe trojitej skaly, napríklad na pečati Ladislava V. (1305). Od 14. storočia sa už ustaľuje dnešná podoba trojvršia, pôvodne zlatého alebo strieborného, neskôr zeleného, až od roku 1848 modrého.

Červený štít bol farbou mnohých heraldických znakov koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Nie je to teda krvavá obloha značiaca utrpenie Slovákov počas maďarizácie, ako udávajú niektorí autori^{[chýba zdroj]}.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na erbe a štandarde Štefana I. († 1038) z Obrázkovej kroniky (1360) je dvojkríž umiestnený na trojvrší. Je to však dobový anachronizmus, ktorý Štefanovi pripísal ilustrátor žijúci 300 rokov po ňom

V Uhorsku sa v stredoveku používal byzantský dvojkríž jednak ako znak naddunajských území Uhorska (pôvodne Nitrianskeho kniežatstva), a jednak – ako najstarší známy uhorský znak – ako symbol kráľovstva (teda nie osoby kráľa). Po roku 1300, v čase keď českého kráľa Václava III. uznali za uhorského vládcu prakticky len na Slovensku (čiže Matúš Čák a Omodejovci), pribudli tri vŕšky.

Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral Štefan I. zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva. Po smrti Uhorského veľkokniežaťa Gejzu v roku 997 vzniesol podľa platného práva nárok na trón jeho brat Kopáň, ako najstarší člen arpádovskej dynastie. Gejzov syn Vajk, medzičasom obrátený na kresťanstvo a pokrstený ako Štefan, sa však postavil proti nemu s tvrdením, že ako kresťan má z vôle Božej nárok na nástupníctvo. V ozbrojenej zrážke v roku 998 porazil Kopáňa s pomocou bavorských rytierov. Niektoré pramene^[4] sa prikláňajú ku tvrdeniu, že územie Nitrianskeho kniežatstva bolo ku Štefanovmu Uhorsku pripojené, až v závere jeho vlády. Druhá alternatíva je, že Štefan I. bol pred “korunováciou“ (Vatikán uvádza že Štefana nekorunoval pápež) Nitrianskym kniežaťom. Od 15. storočia sa už dvojkríž čiastočne považoval aj za znak hornouhorských (slovenských) území a rodov. Mnohým mestám na Slovensku boli udeľované erby s motívom dvojkríža už od vpádu Mongolov v rokoch 1241 – 1242.

Znak s dnešnými farbami vznikol počas revolúcie v roku 1848 nahradením zelenej farby vrchov v uhorskom znaku modrou farbou, ktorá doplnila farby znaku na všeslovanské.^[5] Odstránila sa z neho tiež uhorská koruna.^[6] Prvýkrát ho oficiálne použila v auguste 1848 Slovenská národná rada, novo založená vo Viedni. Od roku 1992 je slovenský znak súčasťou slovenskej vlajky.

Symbol Slovenskej socialistickej republiky bol vytvorený ako pripomienka Slovenského národného povstania z roku 1944. Na červenom, zlato orámovanom štíte španielskeho typu vystupuje modrý vrch Kriváň, pod ktorým žiari zlatý plameň symbolizujúci povstanie. Symbol bol umiestnený ako štítok na štátnom znaku ČSSR v rokoch 1960 – 1990.