Redaktor:Lišiak/Zásobník

Paul L. Williams

MG Paul Langdon Williams, B.A. (* 16. apríl 1894, Detroit, Michigan – † 3. marec 1968) bol americký dôstojník vojenského letectva, príslušník Vzdušných síl Armády Spojených štátov, resp. neskôr Vzdušných síl Spojených štátov.

en

PSR B1919+21

PSR B1919+21 je pulzar v súhvezdí Líška. Pre silu a pravidelnosť signálu bol zdroj tohto signálu humorne pomenovaný LGM (Little Green Men).

en

Vojenský materiál

Vojenský materiál je označenie hmotných vecí, ktoré slúžia na zabezpečenie potrieb a úloh ozbrojených síl.

Logistika : Názvoslovná norma 50 0001, Trenčín: Ozbrojené sily Slovenskej republiky, 1997 . Zdroj: Vallo, Dušan; a kol. (2004), „VOJENSKÝ PRIESTOR“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 230, ISBN 80-89018-63-7, „hmotné veci, ktoré slúžia na zabezpečenie potrieb a úloh ozbrojených síl ako sú výzbroj a technika, munícia, muničné elementy, trhaviny, stroje, prístroje a zariadenia vrátane príslušenstva a náhradných dielov, agregáty, palivá, pohonné hmoty, mazivá a prevádzkové hmoty, výstroj, potraviny, liečivá, suroviny, kovový a nekovový odpad, obehové materiály, učebné a výcvikové pomôcky, inventár, knižné fondy odborných, vedeckých a osvetových knižníc, kancelárske stroje a potreby, vnútorné zariadenia vojenských budov, výpočtová technika, umelecké diela (pokiaľ nie sú pevnou súčasťou vecí v múzeách a pamiatkových objektoch), laboratórne a služobné zvieratá a pod. Medzi materiál patria tiež stroje a zariadenia, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu stavieb (investícií) a výpočtová technika pre výcvik, riadenie a velenie ozbrojeným silám.“ 

Vzdušný objekt

Vzdušný objekt je slovenský právny termín definovaný v § 4a písm. a) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorým sa rozumie lietadlo (zariadenie schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu) alebo iný neidentifikovaný vzdušný prostriedok.

Ján Aba

Ján Aba (maď. Aba János; do roku 1912 Ján Adamčo; * 29. jún 1875, Košice – † ?) bol úradník Abovsko-turnianskej župy.

Narodil sa v rodine slúžky Alžbety Adamčovej (* 1838 – † 1894). Od roku 1905 zastával funkciu predsedu Kresťanskosocialistickej strany v Košiciach a v rokoch 1910 – 1917 bol členom výboru a neskôr tajomníkom Spotrebného družstva košických kresťanských remeselníkov a robotníkov. Od roku 1914 pôsobil ako správca budovy Obecno-administratívneho kurzu (dnes Miestny úrad Košice-Staré Mesto).

Gašpar, Ján; Blašková, Eleonóra; Mihóková, Mária (2014), „ABA (do r. 1912 ADAMČO) Ján (János)“, Lexikón Košičanov : 1848 – 1938, I. diel, A – I, Košice: EQUILIBRIA, str. 28, ISBN 978-80-8143-156-2 

Július Aczél

Dr. Július Aczél, rod. Stahlberger (maď. Aczél Gyula; * 20. august 1867, Sečovce – † 30. november 1940, Košice) bol advokát.

Narodil sa v rodine obchodníka s koloniálnym tovarom Viliama Stahlbergera († 1909) a jeho manželky, Janky, rod. Weiszovej (* 1847 – † 1910). Od roku 1893 vykonával advokátsku prax. Bol členom mestského zastupiteľstva v Košiciach, virilistom. Pôsobil ako právny poradca a člen správy viacerých priemyselných podnikov a peňažných ústavov v Košiciach (člen dozornej rady účastinnej spoločnosti Košického umelého mlyna, predseda predstavenstva tlačiarne Felsőmagyarország Könyvnyomda Lapkiadó és Irodalmi r. t. a jej nástupkyne, tlačiarne Globus).

Gašpar, Ján; Blašková, Eleonóra; Mihóková, Mária (2014), „ACZÉL (pôv. STAHLBERGER) Július (Gyula) Dr.“, Lexikón Košičanov : 1848 – 1938, I. diel, A – I, Košice: EQUILIBRIA, str. 28, ISBN 978-80-8143-156-2 

Rímska kolonizácia

Rímska kolonizácia bola kolonizačná činnosť starovekého Ríma, ktorá prebiehala od konca 4 storočia pred Kr., pričom na rozdiel od fenickej a gréckej kolonizácie mala v prvom rade vojensko-strategický cieľ, t. j. upevniť rímsku vládu na dobytých územiach v Itálii a neskôr aj v provinciách.

Vlastnej rímskej kolonizácii predchádzala latinská kolonizácia, na ktorej sa Rím podieľal v rámci latinského spolku (od 5. storočia pred Kr. až do rozpadu spolku v roku 338 pred Kr.). Následne Rimania zakladali osady (lat. coloniae) plne vo vlastnej réžii, pričom išlo buď o kolónie rímskych občanov (coloniae civium Romanorum) alebo o kolónie s latinským právom (coloniae Latinae). Kolónia vznikala vždy podľa zákona (lex) prijatého plebejským snemom (plebiscitum) na základe uznesenia Senátu (senatus consultum), pričom zriadením kolónie boli poverené (spravidla trojčlenné) úradnícke komisie nazývané tresviri coloniae deducendae, ktoré sformulovali tiež prvý štatút osady (lex coloniae).

Kolónie rímskych občanov boli spočiatku veľmi malé, štandardne len s 300 rodinami, ktorým boli prideľované parcely s rozlohou dvoch jutár (0,5 ha) s možnosťou využívať aj verejnú pôdu (ager publicus). Prvé takéto kolónie vznikali na morskom pobreží (napr. Ostia, Antium, Tarracina, Minturnae či Sinuessa v Itálii, Sena Gallica v Galii atď.), pričom ich obyvatelia ostávali občanmi Ríma, spadajúc pod rímsky cenzus.

Naproti tomu boli kolónie s latinským právom omnoho väčšie a osadníkom boli prideľované väčšie pozemky (4 až 30 ha, podľa sociálneho postavenia). Takéto kolónie mali štatút samostatných, samosprávnych obcí (organizovaných podľa latinského práva), ktoré boli vo vzťahu k Rímu v postavení spojencov (socii), tzn. vykonávali vlastný cenzus a mali vlastné vojsko a niekedy aj vojnové námorníctvo, ktoré na základe zmlúv poskytovali rímskemu veleniu. Obyvatelia týchto kolónii teda prirodzene strácali rímske občianstvo, hoci ho opäť nadobúdali po návrate do Ríma.

https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0063:id=colonia-cn

Marek, Václav (2008), „kolonizace římská“, in Marek, Václav; Oliva, Pavel; Charvát, Petr, Encyklopedie dějin starověku (1. vyd.), Praha: Libri, str. 220-222, ISBN 978-80-7277-201-8 

Zemetrasenie v Banskej Bystrici

Zemetrasenie v Banskej Bystrici bolo veľké zemetrasenie, ktoré postihlo slobodné kráľovské banské mesto Banská Bystrica večer 31. októbra 1586.

LUKAČKA, Ján a kol. Chronológia starších slovenských dejín. Bratislava : PRODAMA, 2008. ISBN 978-80-969782-8-1, s. 134.