Redaktorka:Bubamara/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kuratórium na výchovu mládeže v Čechách a na Morave (KVMČM) bola masová mimoškolská organizácia na území Protektorátu Čechy a Morava zameraná na výchovu českej mládeže vo veku od 10 do 18 rokov v intenciách nacionálno-socialistických ideí. Formálne bola založená 28. mája 1942. Činnosť zahájila až po roku 13. marca 1943. Podobné organizácie existovali aj v ďalších európskych štátoch (Nórsko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a inde). Modelom Kuratória bola organizácia Hitlerjugend. Kuratórium v sebe koncentrovalo väčšinu mládežníckych záujmových a pohybových protektorátnych aktivít. Hlavným ideovým cieľom bola nielen prevýchova, ale aj podpora tzv. protektorátneho vlastenectva a spolupráca s nemeckou ríšou. Činnosť organizácie bola ukončená v roku 1945 po porážke nacistického Nemecka.

Znak Kuratória, svätováclavská orlica s českým a moravským znakom
Mládež KVMČM

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Protektorátu Čechy a Morava žilo v rokoch 1943-1945 zhruba jeden milión detí a dospievajúcej mládeže vo veku od 10 do 18 rokov. Reinhard Heydrich po nástupe do funkcie ríšskeho protektora vo svojom prejave z 4. februára 1942 naznačil cestu, ktorou sa mali nacistické snahy o „prevýchovu“ českej mládeže uberať.[1] Už okolo roku 1941 sústredil okolo seba Emanuel Moravec osobnosti, ktoré nielenže vedeli pracovať s mládežou, ale spĺňali aj súčasné protektorátne ideologické predstavy. Šlo o niekdajších funkcionárov Mládeže Vlajky - MUDr. Františka Teunera, Ing. Eduarda Chalupu, Mariu Pechovú, JUDr. Josefa Victorina, Karla Mihalíčka, Jana Málka, Jana Svobodu či bratov Jaroslava a Václava Krigarovcov. Karel Žalud patril medzi členov Národno socialistickej gardy slovanských aktivistov.[2] Na Heydrichov popud sa vedúcim prípravného výboru stal Emanuel Moravec a organizačné záležitosti zveril Františkovi Teunerovi.[3] Práce prípravného výboru vyvrcholili 28. mája 1942 (len deň po spáchaní atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha) vydaním vládneho nariadenia o Povinnej službe mládeže.[4] Nasledovalo založenie organizácie Kuratórium na výchovu mládeže v Čechách a na Morave ministrom školstva a ľudovej osvety Emanuelom Moravcom.[5]


„...podchytenie českej mládeže, ktorá doteraz bez vedenia a čiastočne v zaháľčivosti bola vydaná vplyvom deštruktívnej časti českej inteligencie, bolo takisto v záujme Ríše rovnako ako českého národa. Musela byť konečne usmernená v zmysle Ríše a včlenená do pracovného procesu, zvlášť keď nenastúpila proti nepriateľovi kontinentu so zbraňou v ruke ako mládež iných národov Európy...“
– K. H. Frank v liste Völkischer Beobachter dňa 9. júna 1942

Členstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Členmi Kuratória na výchovu mládeže v Čechách a na Morave sa mohla stať poriadna a rasovo spôsobilá protektorátna mládež vo veku od desať do osemnásť rokov. Vzhľadom na to, že šlo o povinné členstvo, oslobodení mohli byť len jedinci so závažnými zdravotnými problémami alebo osoby, ktoré uviedli iné prijateľné ospravedlnenie. Členstvo mali automaticky zakázané jedinci, ktorých konanie bolo „nečestné, vzbudzujúce verejné pohoršenie“, osoby v úradnom zaistení ako aj Židia a židovskí miešanci. Účasť židovských miešancov druhého stupňa na činnosti Kuratória bola dobrovoľná na základe vlastnej žiadosti.[7]

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Školenie prvých 45 inštruktorov sa uskutočnilo na tzv. vodcovskej škole na zámku v Slapoch v dňoch 11. – 18. júla 1942
Zámok Habrovany - v roku 1943 slúžil ako školiace výcvikové stredisko Kuratória.

Do 1. septembra 1942 mali všetky protektorátne spolky na mimoškolskú výchovu mládeže požiadať ústredie Kuratória o povolenie na ďalšiu činnosť - pod hlavičkou Kuratória. Spolky, ktoré nehodlali v takej práci pokračovať alebo žiadosť nepodali, mali do 1. novembra 1942 svoju činnosť ukončiť. Lehota bola nakoniec v septembri predlžená do 1. apríla 1943.[8] Z pôvodných 3 277 spolkov sa na práci Kuratória nakoniec podieľalo 2 260. Tieto vybrané vlastivedné, kultúrne, turistické, športové a telovýchovné spolky tvorili najnižšiu úroveň organizačnej štruktúry. [9] Kuratórium so sídlom v Prahe bolo centrálnym protektorátnym úradom[10] a na jeho čelo menoval prezident štátu predsedu - ministra školstva a ľudovej (národnej) osvety Emanuela Moravca.[11] Ten menoval predsedníctvo s generálnym referentom Dr. Františkom Teunerom. Ústredné vedenie okrem generálneho referenta a hlavných poverencov tvorili štyri pracovné skupiny:

  • I. pracovná skupina - pre školenie vedúcich mládeže, styk so stranami, korešpondenciu, finančné záležitosti, zmluvy, subvencie, správu
  • II. pracovná skupina - pre jednotlivé odvetvia športu, pretekérsky šport a školenia
  • III. pracovná skupina - pre duchovnú výchovu mládeže – propagandu, kultúru, výchovu vedúcich
  • IV. pracovná skupina - pre sociálne záležitosti, zotavovacie akcie s domovmi mládeže a so samostatnou skupinou dievčenského referátu[12]

Kuratórium zastrešovalo 11 oblastí obsadených jedenástimi hlavnými poverencami. Pod každú oblasť spadalo osemdesiat okresov, na čele ktorých pracoval okresný poverenec. Okresní poverenci usporadúvali raz mesačne celodenné (metodické, organizačné a ideologické) školenia pre okresných cvičiteľov. Platený okresný poverenec mal k dispozícii štáb referentov (telovýchovný referent, referent pre duchovnú výchovu, sociálny referent ai.). Na úrovni okresov trvalo budovanie štruktúry najpomalšie - až do konca roku 1943. Na okresoch fungovali oddiely pre deti od desať do štrnásť rokov a mládež od pätnásť do osemnásť rokov. Vo veľmi početných oddieloch sa deti delili do skupín, ktoré mali tridsať až osemdesiat členov. Skupiny sa mohli ďalej členiť na družstva s počtom desať až dvadsať členov.[13]

V prvej polovici roku 1944 sa upravila organizačná štruktúra. Oblasti a okresy zostali zachované, novinkou boli tzv. pospoly. Aj preto sa organizácia začala nazývať Kuratoria pospolová. Pospoly v sebe združovali niekoľko spolkov. Najmenšiu jednotku tvoril roj, ktorý mal desať až pätnásť členov, na čele s rojným. Štyri roje po štyridsať až osemdesiat členov tvorili družinu na čele s družinárom. Štyri družiny (v počte od 160 do 240 osôb) utvárali oddiel na čele s oddielným. Celú štruktúru završoval pospol zložený zo štyroch oddielov (od 600 do 940 osôb) na čele s pospolným. Rojným sa v podstate mohol stať najschopnejší člen roja, ale funkcie družinárov, oddielných a pospolných zastávali starší cvičitelia.[14] Bolo zrejmé, že Kuratórium sa inšpirovalo Hitlerovou mládežou. Napokon, príslušníci SS aj nemeckí poradcovia sa podieľali na výstavbe Kuratória. Len postup pri výstavbe organizácie bol odlišný.[15]

Školenie kádrov[upraviť | upraviť zdroj]

Kuratórium vybralo v júni 1942 45 frekventantov na prácu inštruktorov (iný zdroj uvádza počet 42 frekventantov. V tzv. vodcovskej škole na slapskom zámku prebiehal v dňoch 11. – 18. júla 1942 ich fyzický výcvik a ideová príprava.[16] Po ukončení vzdelávacieho kurzu dostali za odmenu trojtýždenný študijný pobyt v Ríši. V júli 1942 sa konal aj výcvikový tábor pre vedúcich povinnej služby z Moravského Slovácka. Ďalšie školenia už prebiehali v novom výcvikovom stredisku v hoteli „Čeperka” v Nouzove pri Unhošti, v Protivíne a Prachove. Do konca roku 1942 sa podarilo vyškoliť takmer 400 inštruktorov z celkového počtu 700 zájemcov .[17]

V troch výcvikových strediskách - na Čeperke pri Unhošti, v Protivíne a v Prachovských skalách pokračovali v roku 1943 štrnásťdenné výcvikové kurzy pre inštruktorov. Ďalšie výcvikové strediská vznikli v obci Stříbrná Skalice, vo Světlej nad Sázavou a v Habrovanoch. Dievčenské inštruktorky sa pripravovali napríklad v Dobrošove pri Náchode.[18] Z 27 organizovaných kurzov pracovalo v táboroch okolo 2000 inštruktorov. Vyššie inštruktorské kurzy boli zamerané na zamestnancov Kuratória, okresných poverencov a cvičiteľov inštruktorských škôl.[19] Až do konca vojny však malo Kuratórium nedostatok vhodných vychovávateľov a cvičiteľov. Jednak mnohí z nich boli odvedení na prácu do Ríše alebo na iné ku koncu vojny preferované akcie, faktom je aj, že cvičitelia zakázaného Sokola, Orla a za vojny fungujúcej RTJ nemali záujem spolupracovať.[20]

Znak, uniforma, pozdrav a reč[upraviť | upraviť zdroj]

Znak Kuratória bol prvý raz predstavený na slávnostnom zhromaždení v Slanom. Pod ľavým krídlom svätováclavskej orlice bol umiestnený znak Moravy (šachovaná orlica) a pod pravým krídlom znak Čiech (dvojchvostý lev). Znak mal symbolizovať ochranu českých krajín Ríšou a rešpekt českej mládeže k ideám nacionálneho socializmu. Svätováclavská orlica odkazovala na v tom čase často skloňovanú svätováclavskú tradíciu.[21] Uniforma Kuratória sa strihom, farbou i označením vzoru zhodovala s uniformou nemeckej organizácie Hitlerjugend. Radový člen mal oblečenú bielu košeľu s čiernou kravatou a tmavými nohavicami. Vedúci funkcionári a absolventi kurátorných výcvikových táborov mali rovnošatu honosnejšiu - čierne jazdecké topánky a nohavice, zelená blúza leteckého strihu s červenou páskou so znakom organizácie. Uniformovaní členovia sa zdravili zdvihnutou pravicou a pozdravom: K úcte vlasti! Za rokovaciu reč Kuratória bola ustanovená nemčina.

Propaganda a časopisy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi tlačoviny na vnútornú potrebu organizácie možno zaradiť didakticko-metodickú príručku pre inštruktorov povinnej služby mládeže „Náš směr“ (od marca 1943 do apríla 1945).[22], mesačné rozpisy povinnej služby v učňovských internátoch tzv. Domovinách mládeže „Služba domoviny“ či program schôdzok „Vzorný roj[23] pre vedúcich vzorných rojov alebo program schôdzok „oddielov zvláštneho nasadenia“ „Výcvikové smernice ZZ“.[24] Pre potreby kancelárie okresného poverenca vychádzal v dvoch verziách (dievčenskej a chlapčenskej) časopis „Cvičitel“ a nakoniec tam patrili aj letáky „Tisková služba české mládeže“. Z filmovej propagandy stihlo Kuratórium dokončiť programy Viděli jsme Německo, Nová mládež – nové cíle a Mládeži česká, voláme tě!.

Zteč[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé číslo ústredného listu Kuratória „Zteč“ vyšlo 1. októbra 1942. Časopis vychádzal v prvých rokoch ako dvojtýždenník vo formáte A3. Úroveň časopisu zodpovedala hospodárskej situácii v protektoráte. Najprv vychádzal bohato ilustrovaný a plný fotografií, ktoré zobrazovali usmievavú mládež, vojakov na fronte, vojnový priemysel alebo stretnutie mládeže s Hitlerom, Ducem, Moravcom a ďalšími protektorátnymi aj európskymi politikmi. Titulná strana sa snažila zakaždým osloviť čitateľov nejakým „budovateľským“ heslom: „„V současném světovém zápase nesmí býti neutrálů“ či „Kdo chce vést, musí umět poslouchat“ alebo aj „Říše musí vyhrát, aby malé národy žily!“. Výročné číslo 13/1944 bolo tlačené hĺbkotlačou so zábermi z politických zhromaždení, športových akcií a z kultúry. Od polovice roku 1944 v časopise výrazne ubudol obrazový materiál a pribudol text. Vo februári 1945 priniesol list Kuratória reportáž zo spojeneckého bombardovania Prahy. Od čísla 4/1945 vychádzal v polovičnej veľkosti ako týždenník orientovaný predovšetkým na vieru vo víťazstvo Tretej ríše.[25] Hneď v prvom roku 1942 sa časopis ideologicky identifikoval:

„...také u mladého Čecha musí se dnes probudit jeho zdravý rasový instinkt. (…) Česká rasová podstata obsahuje

dnes mnoho nordických rasových prvků, takže jsme jedním z evropských národů nejbližších národu německému. Z tohoto poznatku také musí vyplývat postoj českého mladého člověka, který musí vidět svého nejbližšího kamaráda právě v mladých lidech národa německého...“

– Zteč, roč. I, č. 5 (1942), s. 2

Správný kluk a Dívčí svět[upraviť | upraviť zdroj]

Pre najmladšiu vekovú kategóriu chlapcov (cca 10-14 rokov) vychádzal štrnásťdenný časopis pod názvom „Správný kluk“ a pre rovnako staré dievčatá „Dívčí svět“. Redakcia sídlila v budove ústredia Kuratória na Senovážnom námestí čp. 24 a post vedúceho redaktora zastával dvadsaťročný František Smrček. „Správný kluk” vychádzal každú druhú stredu v náklade 150 000 výtlačkov v brnianskych závodoch Globus.[26] Týždenník pre mládež Mladý hlasatel vychádzal od roku 1935 a v rokoch 1938-1941 v ňom ako redaktor pracoval Jaroslav Foglar. Jeho príbehy Rýchle šípy časopis preslávili natoľko, že v máji 1941 vychádzal v náklade presahujúcom 200 000 výtlačkov.[27]Po zákaze časopisu nadviazala redakcia Správného kluka externú spoluprácu s Jaroslavom Foglarom, ktorý viedol rubriku „Kroužky Správného kluka“. V roku 1944 redakcia pripravila „vzorné krúžky Správného kluka” a k tomu aj „čitateľské skúšky”. Krúžky, ktoré mali minimálne 12 členov, museli skúšky absolvovať povinne (pre ostatných boli dobrovoľné) a konali sa pod dohľadom okresných poverencov. „Vzorný kluk” musel preukázať zdatnosť z jednoduchého poradového cvičenia (vľavo v bok, vpravo v bok a pod.), zo športu (kotúľ vpred, kotúľ vzad, skok do diaľky z miesta a s rozbehom, skok do výšky, beh a spoločná pohybová hra) a znalosti z nenáročných otázok z oblasti duchovnej výchovy a zo školského učiva. Raz mesačne podávali vzorné krúžky hlásenie o počte schôdzok, akcií a výletov. Všetky mali jednotný odznak s príslušným číslom a menom ich obce alebo mesta.[28][29]

Knihovna pro mládež[upraviť | upraviť zdroj]

Kuratórium v spolupráci s nakladateľstvom Orbis odpovedalo v januári 1943 na rodokapsy projektom ilustrovaných zošitov Knihovna pro mládež vychádzajúcich dvakrát do mesiaca. Šlo o o príbehy nemeckých vojakov, ktorí zvádzali hrdinské boje na frontách prvej i druhej svetovej vojny. Zošity vychádzali v dvojtýždenných odstupoch a za veľmi nízku cenu. Po určitom čase vydávalo nakladateľstvo Orbis 10 dohromady zviazaných čísel v poloplátenej podobe. [30]

Činnosť Kuratória[upraviť | upraviť zdroj]

  • výchova mládeže v miestnych organizáciách a spolkoch
  • organizácia športových majstrovstiev (Plavecké majstrovstvá mládeže (1943), Basketbalové majstrovstvá mládeže (1943), Deň mládeže (1943), Týždeň zimného športu (1944), Letné hry mládeže (1944))
  • telovýchovné kampane (Každý chlapec a dievča plavcom)
  • kultúrne kampane (Umenie mládeži, Kultúrna starostlivosť o českú mládež, Knižnica pre mládež)
  • umelecké súťaže (Ukáž čo vieš)
  • rekreačné pobyty pre učňov (Odkaz Reinharda Heydricha)
  • sociálne kampane (Šijeme bábiky, Šijeme pre najmenších, Pomáhame mamičkám)
  • organizácia brigád a zberové akcie (napr. vlakové vykládky zemiakov staršej školskej mládeže, prázdninová výpomoc na vidieku)
  • politické - propagandistické manifestácie
  • vydávanie časopisov pre mládež (Zteč, Správný kluk, Dívčí svět)
  • pomoc pri budovaní zákopov, odpratávanie snehu, trosiek po bombardovaní

Povinná služba[upraviť | upraviť zdroj]

Základným stavebným kameňom Kuratória pre výchovu protektorátnej mládeže sa stala povinná služba podľa nariadenia z 28. 5. 1942.[31] Vzhľadom na to, že šlo o povinnú službu, vystavovali sa rodičia alebo iní zákonní zástupcovia právnemu postihu, ak mladistvého neprihlásili do spolku povereného Kuratóriom.[pozn. 1][pozn. 2] V prvom roku pôsobenia šlo o jednu hodinu a až od polovice roku 1944 o dve hodiny výchovnej práce týždenne. Práca s mládežou sa riadila „Smernicami pre službu mládeže“, ktoré vydalo Kuratórium v roku 1943 [32] a mesačníkom „Náš směr“.[pozn. 3] Povinná služba pozostávala z telesnej a duchovnej výchovy.

Telesná výchova[upraviť | upraviť zdroj]

  1. rozcvičenie
  2. poradové cvičenie
  3. „výkon“ v podobe zápasu, ľahkej atletiky, boxu, gymnastiky, cvičenia na náradí, plávanie, korčuľovanie, atď.
  4. „bojová hra“, teda futbal, hádzaná, ragby, prípadne ľadový hokej.

Duchovná výchova[upraviť | upraviť zdroj]

Na duchovnú výchovu bolo spočiatku vyčlenených 35 minút z každej dvojhodinovej „služby“ a jej súčasťou bolo i prevolávanie hesla, ktorým sa služba zahajovala, napríklad: „Rovnaká krv patrí do spoločnej Ríše. Emanuel Moravec“ [33] alebo „Malý národ môže svoju existenciu zachovať jedine tak, ak sa zverí do ochrany národa veľkého, s ktorým zdieľa spoločný priestor. Boli sme prvým nenemeckým národom, ktorý tuto prírodnú pravdu pochopil a ktorý pred celým svetom prejavil svoje čestné odhodlanie, založiť svoj ďalší osud na tomto princípe. Dr. Emil Hácha“ [34][35] Mladšej generácii sa mali témy duchovnej výchovy približovať zábavnou formou. Pri staršej kategórii sa stočila orientácia na tréning vôle, odloženie ukojenia potrieb a zvládanie obtiažnych úloh a pod. Začala sa aj povinná služba dievčat a školenie inštruktoriek. V regiónoch sa rozbiehala dievčenská výchova rozdielne. Napríklad v okrese Moravské Budějovice sa dá o povinnej výchove dievčat hovoriť až od novembra 1943. Nová okresná dievčenská referentka zvolala 30. novembra 1943 prvú pracovnú poradu všetkých inštruktoriek a predstavila im smernice výchovy dievčenskej mládeže.[36]

Verejné akcie Kuratória[upraviť | upraviť zdroj]

V sobotu 13. marca 1943 sa uskutočnilo v budove mestského divadla v Slanom slávnostné založenie Kuratória, ktoré síce vzniklo na konci mája 1942, ale jeho činnosť odštartovala prakticky až po ukončení prípravnej fázy.[37] Prvoradou úlohou Kuratória bola výchova mládeže. Okrem výchovnej práce zaisťovalo aj sociálnu starostlivosť o pracujúcich, usporadúvalo masové športové akcie, ale angažovalo sa i v kultúre:

Každý chlapec a dievča plavcom (polovica júla – polovica augusta 1943), Plavecké majstrovstvá mládeže (leto 1943), Zotavovacia akcia „Odkaz Reinharda Heydricha“ (leto 1943 a 1944, zima 1944), Deň mládeže (september 1943), Umenie mládeži (25. september 1943–júl 1944), Šijeme bábiky (október–december 1943), Basketbalové majstrovstvá mládeže (december 1943), Týždeň zimného športu (1.–6. 2. 1944), Pomáhame mamičkám (jaro 1944), Ukáž čo vieš (marec-júl 1944), Jarný deň mládeže (7. mája 1944), Týždeň mládeže 1944 (1.–9. júla 1944), Každý chlapec a dievča plavcom (druhé kolo v auguste 1944), Šijeme pre najmenších (september–december 1944), Kultúrna starostlivosť o českú mládež (október 1944–45).[38]

Odkaz Reinharda Heydricha[upraviť | upraviť zdroj]

Prví účastníci „Odkazu Reinharda Heydricha” smerovali aj do oblasti Vsetínskych vrchov k priehrade Bystřička, kde malo Kuratórium sedem hotelov.
Horská turistická chata Vsacký Cáb vo Vsackých Beskydoch

V rokoch 1943-1944 sa venovalo Kuratórium rekreačným pobytom učňovskej mládeže, ktoré mali táborový charakter. Akcia mala názov „Odkaz Reinharda Heydricha“. Zotavovacie pobyty pre protektorátnych robotníkov usporadúvala Národní odborová ústředna zaměstnanecká (NOÚZ) pod rovnakým označením.[39] 18. mája 1943 NOÚZ zahájila zotavovaciu akciu Odkaz Reinharda Heydricha pre viac než 32 000 českých robotníkov a zamestnancov. Prvých 800 účastníkov z rôznych podnikov v Prahe a z českého vidieka smerovalo zvláštnym vlakom do moravských kúpeľov a letovísk: Kúpele Luhačovice (hlavné stredisko zotavovacej akcie), Bystřička pri priehrade (sedem hotelov), Vsacké Beskydy na Vsetínsku, Kúpele Rožnov pod Radhoštěm (zotavovne) a Prostřední Bečva (Pustevny). V roku 1943 bol „Odkaz Reinharda Heydricha“ prvý raz rozšírený aj pre pracujúcu mládež - učňovský dorast a mladých robotníkov a robotníčky zamestnaných v ťažkom a zbrojárskom priemysle.[40]

Na jar roku 1943 sa uskutočnila príprava jednotlivých zotavovacích stredísk (napr. v južných Čechách šlo o letné tábory Semenec pri Týne nad Vltavou (táborová osada), tábor Kalich (rekreačná oblasť pri rybníku Kalich) pri Kamenici nad Lipou, Máslenku pri Velešíne (Jarošova táborová osada), vilu Jílek v Holkove, alebo pri Pacove). Zotavovacie tábory sa organizovali na deviatich miestach Čiech a Moravy (sedem sa nachádzalo v Čechách a dva na Morave, z toho štyri tábory boli určené len pre dievčatá). O rekreantov sa počas štrnásťdenného turnusu starali školení inštruktori z výcvikových táborov Kuratória. Denný režim začínal a končil podľa vzoru Hitlerjugend nástupom a vztýčením či sňatím vlajky (ríšskej a protektorátnej) a zvolaním hesla „Bojovať môžem len za to, čo milujem!“ a za spevu piesne - v Čechách sa spievala pieseň „Čechy krásné, Čechy mé[1] a na Morave „Moravo, Moravo[2]. Nasledovalo „heslo dňa” podľa vzoru Hitlerjugend, napríklad: „Život je práca, práca je šťastie.“ (Ley). Súčasťou zotavovacej akcie boli aj politické prednášky a pochod v útvare na verejnosti.[41]

Deň spravidla vypĺňalo cvičenie, vychádzky do lesa a pohybové hry. Chlapci vykonávali v tábore a v jeho okolí pravidelné denné a nočné hliadky. Skoro každý deň do tábora prichádzali umelci. Podľa pokynov Františka Teunera sa turnus zakončoval záverečnou slávnosťou, ktorá mala napomôcť zblíženiu s miestnym obyvateľstvom. Mládež spievala české ľudové piesne, hrala športové hry alebo predvádzala scénky z táborového života.[40] Zotavovacie akcie pracujúcej mládeže absolvovalo celkom 10 480 dievčat a chlapcov. Výchovná práca sa zameriavala na disciplínu, dodržiavanie programu dňa a udržiavanie kamarátskej atmosféry na tábore. Ďalším výchovným prostriedkom bol silný kult národnej piesne, bojové hry, disciplína a udržiavanie čistoty (vzorne čisté chatky obdržali „vlajku čistoty“).[42]

„...jistě není maličkostí podrobit 10 000 mladých učňů lékařským prohlídkám, povolat je na tábory, připravit pro ně cestovní plánky, volné jízdenky, cestou jim poskytnouti různá občerstvení a možnost zhlédnouti památnosti měst a konečně zařídit zotavovací tábory tak, aby se pracující mládež cítila dokonale spokojena. V táborech se už vystřídalo přes 10 200 účastníků – 7 490 mladých mužů a 2 739 dívek. Zamýšlený rozsah akce tím byl překročen. Dosáhla plného úspěchu. Poskytla mládeži skutečné zotavení a možnost podívat se do jiného kraje, poznat památky, cestou se zastavit v Praze a zhlédnout její krásy, v táborech se pak věnovati sportu, četbě, zpěvu. Táborové knihovny, promítání filmů, veselé kamarádské večírky, návštěvy uměleckých skupin a známých sportovců, to vše jsou zážitky, na které pracující mládež bude dlouho vzpomínati, jak svědčí stovky radostných dopisů, jež Kuratorium od účastníků dostává. Na celé akci pracuje 25 zaměstnanců ústředí Kuratoria. 42 instruktorů a 22 instruktorek. V každém táboře je školený zdravotník, stálý lékař Kuratoria objíždí všechny tábory a vyšetřuje zdravotní stav účastníků. Přímo závratné vysoké číslo bychom dostali, kdybychom zkoumali, kolik kilometrů ujeli účastníci na tábory vlakem, kolik po dobu zotavené snědli chleba, mouky, masa a brambor. Učňům, kteří převážně těžce pracují, byly i po dobu dovolené ponechány všechny přídavkové lístky, takže stravování v táborech je více než dobré. Program na táborech je pečlivě promyslen, sport, odpočinek, jídlo a zábava se vzájemně střídají a tak osvěženi tělesně i duševně se účastníci vracejí po 14 dnech opět domů, v mnoha případech se značným příbytkem na váze. O každém účastníkovi je veden sociální list, který se stane základem další činnosti Kuratoria pro dobro naší pracující mládeže, až bude zotavovací akce z fondu Reinharda Heydricha skončena...“
– Odměna a uznání českým dělníkům, Lidové noviny 19. 5. 1943, str. 2

Ďalšia táborová zotavovacia akcia učňovskej mládeže pod heslom „Zotavenie 10 000 mladistvých“ sa uskutočnila v termíne od 15. mája do 21. októbra 1943. V nasledujúcom roku 1944 sa akcia v podobnom termíne opakovala.[43] Vidiecka mládež sa zúčastnila zimnej zotavovacej akcie.[44] V rámci odkazu Reinharda Hendricha organizovalo Kuratórium pre poľnohospodársku mládež od 4. januára do 18. marca roku 1944 zimnú zotavovaciu akciu „Mladý vidiek“. Štrnásťdenné kurzy zakončené trojdňovým zájazdom do Prahy alebo do Brna umiestnilo Kuratórium do turistickej chaty v Prachove, Hornychovej búdy v Tábore, zotavovacích domovov pri rybníku na Medlove pri Novom Meste na Morave a v Blansku. Kuratórium vybavilo tábory lyžami a korčuľami a zaistilo kultúrne rozptýlenie.[45]

Každý chlapec a dievča plavcom[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalý plavecký bazén pod Barrandovom - stav v roku 2011. V roku 1943 tu prebiehali majstrovstvá v plávaní „Každý chlapec a dievča plavcom”, ktoré organizovalo Kuratórium.

Okrem organizovaných masových verejných politických manifestácií a športovaní „na zelených ihriskách“ sa miestne organizácie Kuratória v Čechách a na Morave venovali programu športovej a telesnej výchovy. V lete 1943 prebiehali plavecké kurzy inštruktorov v rámci protektorátnej akcie „každý chlapec a dievča plavcom“ (28. júla 1943 zahájilo Kuratórium plavecké kurzy pre 10–14 ročných na všetkých plavárňach). Kuratórium v spolupráci s plaveckým zväzom pripravilo prvý raz v histórii českého plavectva majstrovstvá dorastencov Čiech a Moravy. Najprv prebiehali okresné preteky, nasledovali zemské kolá a počas víkendu 3.- 4. júla 1943 sa na barrandovskom plaveckom štadióne konali záverečné majstrovstvá protektorátu.

Slávnostné otvorenie sledovalo okolo 6& 000 divákov. Generálny referent Kuratória dr. Teuner po krátkom prejave uvítal viacero významných hostí, medzi ktorými boli okrem iného zástupca úradu ríšskeho protektora SS-Obersturmbannführer Franz Fischer, pražský viceprezident Zemského úradu Horst Naudé, námestník pražského primátora dr. Josef Pfitzner, z českej strany predseda Kuratória Emanuel Moravec, zástupca kancelárie štátneho prezidenta doc. dr. Josef Kliment, pražský primátor dr. Alois Říha, prednosta telovýchovného odboru ministerstva vnútra, odborový rada dr. František Widimský, predseda Kultúrnej rady pri Národním souručenství dr. Miloslav Hýsek, vedúci športového oddelenia Kuratória Josef Maleček, predseda plaveckého zväzu ing. Rudolf Kroc a ďalší. Mladí Česi boli rozdelení do vekových kategórií 14–16 rokov a 16–18 rokov. Športové kluby z Moravy obsadili tri prvé miesta. E. Moravec ukončil plavecké zápolenie prejavom.[46]

Usporadúvať športové majstrovstvá pomáhali Kuratóriu športové zväzy a asociácie aj ich funkcionári. Kuratórium využívalo okrem iného aj materiálne zázemie zhabaného majetku rozpusteného Sokola a Orla. Obdržalo 1 163 ihrísk, sedem štadiónov, 23 kúpalísk a 210 ďalších objektov. Aj keď masové športové aktivity prebiehali uprostred vojny a za stále sa zhoršujúcich hospodárskych podmienok, napriek tomu šlo o veľmi úspešné športové akcie.[47]

Dni mládeže[upraviť | upraviť zdroj]

V mnohých okresoch Čiech a Moravy odštartovali v nedeľu 15. 8. 1943 okresné ľahkoatletické preteky mladých športovcov v rámci „Dní mládeže“. Obvodové preteky sa konali 28. a 29. augusta 1943 v ôsmich väčších mestách. Na okresných a obvodových Dňoch mládeže pred viac než 150 000 divákmi súťažilo skoro 17 000 mladých pretekárov vo veku od 10 do 18 rokov. Celé športové zápolenie vyvrcholilo 11. - 12. septembra 1943 na Strahovskom štadióne v Prahe.[48] Pri príležitosti športových dní Kuratórium zriadilo, opravilo a sprístupnilo 200 ihrísk, vybudovalo sieť ľahkoatletických rozhodcov a zaviedlo zdravotnú kartotéku 4 000 mladých pretekárov a pretekárok.[49] Do finále sa prebojovalo 1 500 chlapcov a dievčat z Čiech a Moravy. 19. augusta 1943 sa konal vo veľkej sále Lucerny slávnostný zraz pražskej mládeže, kde dr. Teuner v mene predsedu Kuratória, ministra Emanuela Moravca, menoval nových funkcionárov: hlavného poverenca mládeže Veľkej Prahy Eduarda Chalupu, okresných poverencov pre pražské okresy Kopala, Langhammera, Šindlara a Valchara (dr. Teunerovi pri jeho príchode ohlásili 2 569 prítomných chlapcov a 469 dievčat).[50] Budúci rok organizovalo Kuratórium rozšírený „Týždeň mládeže“ v období od 1. do 9. 7. 1944.

Umenie mládeži[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavenia vo dvorane Besedného domu v Brne sa konali pod hlavičkou „České divadlo na Veveří”.

Akciu s názvom „Umenie mládeži“ slávnostne zahájili v sobotu 25. septembra 1943 v Prahe a v 28 českých a moravských mestách súčasne skladbami Smetanu, Dvořáka, Stroupežnického a iných českých hudobných a dramatických klasikov. Predseda Kuratória na výchovu mládeže minister Emanuel Moravec uviedol „Umenie mládeži“ v Národnom divadle v Prahe. Jeho prejav do ostatných miest prenášal rozhlas. Generálny referent Kuratória František Teuner privítal medzi hosťami už tradične SS-Obersturmbannführera Fischera, ktorý sa dostavil ako zástupca nemeckého štátneho ministra pre Čechy a Moravu. V Národnom divadle akciu zahajovalo predstavenie opery Predaná nevesta. V Brne sa uskutočnilo slávnostné zahájenie v dvoch divadlách zároveň - v Českom ľudovom divadle na ulici Veveří a na Novej scéne v Žabovřeskách.[51]

Školy akciu propagovali, prijímali prihlášky, rozdávali vstupenky, ale aj zabezpečovali dozor pri predstaveniach.[52] Za päť korún zápisného obdržali účastníci legitimáciu na desať hudobných, filmových alebo divadelných predstavení s úvodným výkladom, po jej obdržaní platili minimálne vstupné. Predstavenia boli preto rozdelené na dve vekové skupiny - od 10 do 14 a od 14 do 18 rokov.

„...Akcia bola organizovaná tak, že rodičia (alebo firma) obdržali v zvláštnom liste prihlášku. Na jej základe vydali prihlásenému členovi Kuratória legitimáciu, ktorá obsahovala 10 políčok, z ktorých každé oprávňovalo získať zlacnené vstupenky na jeden kultúrny program. Každý člen akcie tak mohol vidieť všetky predstavenia. Pre mládež hrali najpoprednejšie české divadlá - Národné, Prozatímní, Divadlo na Vinohradoch - a najlepšie divadlá všetkých protektorátnych miest. Koncerty sa uskutočňovali okrem iného v Smetanovej sieni a účinkovala na nich Česká filharmonie...“
– Živný, Vladimír: Cesta mládeže k umění, In: Zteč, 17.9.1943, str. 4

Šijeme bábiky[upraviť | upraviť zdroj]

Dievčenská práca v Kuratóriu sa rozbehla až na jeseň roku 1943. Na príprave sa podieľal hlavný poradca HJ pre Kuratórium Oberbannführer Eduard Schaschek s BDM Hauptmädelführerin Traude Scholz. Tak ako pri chlapcoch, aj pri dievčatách záležalo najprv na výbere a vyškolení českých spolupracovníčok. Na konci roku 1943 mohli odštartovať prvú akciu v rámci dievčenskej povinnej služby „Šijeme bábiky“. Podobne ako dievčatá v BDM, vyrábali aj dievčatá v Kuratóriu hračky pre deti českých robotníkov pracujúcich v Ríši, tretinu zasielali deťom nemeckých vojakov na fronte a časť rozdelili aj sociálnym útulkom. Okresné výstavky prebiehali od 12. do 19. decembra 1943. Hlavná referentka Kuratória Valášková, na čele delegovanej skupiny, sa stretla vo štvrtok 16. decembra 1943 v Berlíne s ríšskou referentkou Zväzu nemeckých dievčat dr. Juttou Rüdiger a odovzdala jej slávnostne časť ušitých bábik. V Prahe Na Příkopech v paláci U Černé růže zahájil 18. decembra dopoludnia minister ľudovej osvety Emanuel Moravec so zástupcami protektorátnych úradov výstavu 500 najkrajších výrobkov. Celkom dievčatá našili 59 000 bábik a iných hračiek. Nasledujúci rok sa zúčastnili ešte na dvoch podobných sociálnych projektoch - „Šijeme pre najmenších” a „Pomáhame mamičkám”.[53][54]

Ukáž, čo vieš[upraviť | upraviť zdroj]

Súťaž pre chlapcov a dievčatá vo veku 10-18 rokov „Ukáž, čo vieš“ odštartovalo Kuratórium 15. marca 1944. Detské práce sa prihlasovali v dňoch 5. a 9. mája u okresných poverencoch. Každý záujemca sa dostavil osobne s vyplneným formulárom, aby sa zaevidoval. Očíslované práce potom putovali do Prahy. Hudobníci skladali skúšku u okresných poverencov 10. mája a vybraní súťažiaci zabojovali o víťazstvo v Prahe. Celkom sa zúčastnilo 6 733 súťažiacich s 8 701 prácami či inou prezentáciou. Na začiatku júla 1944 sa konalo v Prahe slávnostné vyhlásenie výsledkov. Udelili 120 cien a desať najlepších výhercov mohlo absolvovať trojročné štúdium na umeleckých školách s mesačným štipendiom vo výške tisíc korún. Výsledky súťaže Kuratórium oznámilo v tlači, ale aj v rozhlase počas najväčšej kuratórnej akcie „Týždni mládeže“ 2.-9. júla 1944.[55]

Basketbalové majstrovstvá mládeže[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšou ľahkoatletickou akciou Kuratória v spolupráci s volejbalovým a basketbalovým zväzom boli prvé majstrovstvá českej mládeže v basketbale v dňoch 10.-12. decembra 1943 v pražskej Lucerne. Okrskové preteky prebiehali od 30. októbra 1943, oblastné boli v dňoch 27. a 28. novembra. Za stredočeskú oblasť v Hnidousiach pri Kladne, západočeskú v Strakoniciach, juhočeskú v Budejoviciach, polabskú v Kolíne, východočeskú v Hradci Králové, brnianskú v Brne, stredomoravskú v Přerove a horácku v Moravských Budějoviciach. Majstrovské zápasy desiatich družstiev dievčat a desiatich družstiev chlapcov sledovalo v Lucerne počas troch dní 20 tisíc divákov.[56]

Týždeň ľadových športov[upraviť | upraviť zdroj]

Praha - Zimný štadión Na Štvanici.

Na Zimnom štadióne v Prahe na Štvanici vrcholili v prvý februárový týždeň roku 1944 zimné športové aktivity Kuratória. „Zimný deň mládeže” a „Týždeň ľadových športov“ spojený s majstrovstvom v ľadovom hokeji a krasokorčuľovaní organizovalo Kuratórium v spolupráci s hokejovým a krasokorčuliarskym zväzom. Vyraďovacie turnaje prebiehali najprv na okrskoch a v dvanástich oblastiach. Na hokejových pretekoch sa zúčastnilo v Čechách a na Morave 1 169 družstiev. Na Zimný štadión na Štvanici sa prebojovalo 12 oblastných víťazov. Nedeľné finále 6. februára 1944 bolo od rána do večera bohaté na zápasy hokejových mužstiev a krasokorčuliarske vystúpenia. Pre návštevníkov Prahy Kuratórium pripravilo aj predstavenia v divadlách a kinách či telovýchovnú prednášku. V januári a februári prebiehal aj týždeň hokejových pretekov nemeckej mládeže, na ktorý nadväzovala ďalšia zimná aktivita Kuratória „Týždeň zimných športov pre mládež“. Popularitu hokeja v českých krajinách aj za protektorátu potvrdzujú údaje z roku 1943. Zväz ľadového hokeja mal na 800 klubov, približne 14 000 hráčov a 6 000 dorastencov.[57]

Sociální výchovou mládeže byl na ústředí Kuratoria pověřen vedoucí čtvrté skupiny Karel Žalud. Ten do čela „Díla domovů mládeže” povolal Josefa Očadlíka (okresního pověřence ze Sušice). Sociální práce se naplno rozjela až počátkem roku 1944. Pro pracovníky ze sociální péče o mládež, Sociální pomoci a ostatních sociálních organizací otevřelo Kuratorium 10. ledna 1944 dva speciální tábory ve škole na Čeperce. První čtrnáctidenní tábor pro vyškolení 45 sociálních referentů do okresů a druhý tříměsíční pro vedoucí a výchovný personál. První výuka nových kádrů byla ukončena 31. března 1944. Studium sestávající z teoretické části (nauka o výchově v domově, právo mládeže, zdravotnictví, psychologie, pedagogika, etika povolání, výchova k povolání a politické školení), praxe v dílnách či na pokračovacích školách a z návštěv ve vzorných domovinách bylo ukončeno zkouškami s vysvědčením vychovatele.[58]

Spolupráca s HJ[upraviť | upraviť zdroj]

V období druhé světové války probíhaly na území protektorátu dva velké výchovné projekty. Pro německé děti KLV - Kinderlandverschickung a pro české děti „Kuratorium pro výchovu mládeže”. Radka Šustrová svojí sondou do táborového prostředí ukázala, že i na nejnižší úrovni docházelo k čilé spolupráci mezi zřizovateli KLV táborů a českými živnostníky.[59] V listopadu 1943 přesídlila berlínská říšská školní zařízení pro KLV vedoucí (KLV-Schule für Lagermannschaftsführer, KLV-Schule für Lagerleiter/Lagerleiterinnen) ze slezské Ścinawy do Poděbrad. Nad oběma projekty držel ochranou ruku K. H. Frank a o úspěšnost obou NS-výchovných instrumentů se neustále zasazoval. Je tedy nasnadě, že nejen vysocí funkcionáři HJ, BDM a Kuratoria vzájemně kooperovali.[59]

Rakouské Alpy - nádraží Krimml, kam v prosinci roku 1943 dorazilo 40 českých účastníků lyžařského výcvikového kurzu Kuratoria.
Zámek v Klecanech u Prahy - místo oblastní vyšší vůdcovské školy Hitlerovy mládeže v roce 1944.

V prosinci 1943 poskytlo Kuratoriu vedení pražské HJ pro desetidenní lyžařský výcvikový kurz horskou chatu „Filzsteinhütte”[60] v Alpách u Zell am See v nadmořské výšce 1 700 metrů. Svaz lyžařů vybral schopné lyžaře z Pošumaví, Novoměstska, Krkonoš a Beskyd z řad okresních pověřenců, tělovýchovných referentů a instruktorů. Vlak vyjížděl z Prahy a čtyřicet instruktorů na své cestě do Alp absolvovalo přestupy v Linci, Salzburgu a Rosenheimu. V cílové stanici v rakouském Krimmlu je přivítal cvičitel lyžařství u HJ Franze China. Mimo lyžařského výcviku pod jeho vedením vystoupali také na Königsleiten ve výši 3 000 metrů n. m. a při zpáteční cestě navštívili město Vídeň.[61]

V týdnu od 14. do 19. února 1944 proběhl v Praze praktický výcvik účastníků školy pro vedoucí domovů mládeže na Čeperce. Nejprve navštívili německé učňovské dílny, odpoledne si prohlédli domov Hitler-Jugend a večer proběhl spřátelený večírek. První březnový týden roku 1944 se konal brněnský pracovní sjezd Kuratoria a všichni okresní pověřenci si mohli projít „Německý učňovský domov” v Brně na ulici Údolní. Budoucí vedoucí českých domovin učňů zde po několik dní absolvovali praxi.[62]

Na zámku v Klecanoch u Prahy byla zřízena oblastní vyšší vůdcovská škola Hitlerovy mládeže pro třínedělní vzdělávací kurzy, po kterých vzdělávání pokračovalo na Říšské akademii pro vedení mládeže HJ. Vedení Kuratoria v čele s jeho předsedou ministrem Moravcem a generálním referentem Teunerem navštívilo Klecany 27. března 1944. Hosty na škole přijali HJ-Gebietsführer Fritz Knoop a BDM-Gebietsmädelführerin Erika Ebel. Návštěva se konala u příležitosti profesního závodu povolání německé mládeže, jehož župní zahájení proběhlo koncem března 1944 v malém sále Rudolfina. Župním pověřencem DAF pro „válečný závod v povolání“ byl jmenován HJ-Oberbannführer Gladrow. V regionech česká mládež pomáhala například při budování KLV-Heimu na Křivoklátsku, kde chlapci ve věku 12-16 let nacpávali slamníky, sestavovali postele, uklízeli místnosti a upravovali prostory budoucí KLV ubytovny.[63]

Európsky zväz mládeže[upraviť | upraviť zdroj]

Ve dnech 14.–18. září 1942 se konal zakládací sjezd „Evropského svazu mládeže“ ve Vídni. Setkání národních mládežnických organizací ze 13 evropských zemí (Německa, Itálie, Španělska, Dánska, Finska, Belgie, Nizozemska, Norska, Rumunska, Maďarska, Bulharska, Chorvatska a Slovenska) a Japonska se uskutečnilo pod patronátem říšského vedoucího mládeže NSDAP a župního vedoucího a místodržitele Vídně Baldura von Schiracha (funkci říšského vedoucího mládeže převzal v roce 1940 Arthur Axmann). Česká delegace Kuratoria nepatřila vzhledem k jejímu krátkému působení k zakládajícím členům a přijela do Vídně s říšskou delegací. S členstvím Kuratoria se počítalo až následujícího roku. Během sjezdu přistoupilo (15. zakládající člen) Portugalsko. Založení evropské svazu se odehrávalo ve vídeňském župním domě na Ringstrasse. Vedoucími předsednictva nově založeného evropského svazu mládeže se stali Arthur Axmann a Gilo Vidussoni (generální tajemník fašistické strany). V rámci svazu fungovalo i pracovní společenství „Ženská mládež“, v jehož čele stály Jutta Rüdigerová za německý Bund deutscher Mädel (BDM), Pilar Primo de Rivera ze Španělska a Penelope Testa z Itálie.[64]

Likvidácia a vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Kuratórium fungovalo až do májových dní roku 1945. Bezprostredne po vojne sa podujalo ministerstvo školstva na jeho likvidáciu a v niektorých otázkach spolupracovalo s ministerstvom vnútra. Vyšetrovacia komisia na likvidáciu Kuratória ukončila činnosť odovzdaním spisového materiálu ministerstvu vnútra 28. augusta 1945. Právnym základom na likvidáciu Kuratória sa stalo až vládne nariadenie č. 110 Zb. a nariadenie z 30. apríla 1946, ktoré rušilo alebo menilo rozhodnutie o správnych úradoch z obdobia existencie protektorátu a o úradoch zriadených v tom čase. Z celkového počtu asi 1 500 osôb, ktoré boli v zamestnaneckom pomere bývalého Kuratória, si podalo približne 800 osôb žiadosť o vydanie „očistného listu“, pričom asi v 500 prípadoch k dátumu 27. august 1945 boli žiadosti vybavené kladne. Okrem toho sa skúmali previnenia tzv. čestných (tzn. neplatených) spolupracovníkov Kuratória. Na Miestne národné výbory sa odoslalo asi 9 000 dotazníkov a koncom leta 1945 sa vrátila viac než polovica vyplnená späť so správami o 25 000 inštruktoroch.[65]

V rámci povojnovej „národnej očisty” boli pred Národné ľudové súdy postavení význační činovníci Kuratória na výchovu mládeže: František Teuner, Karel Mihalíček, Eduard Chalupa, Josef Viktorin, Karel Žalud, Jiří Málek, Jan Svoboda, Václav Krigar a Jaroslav Krigar. Na trest smrti boli odsúdení: dr. František Teuner (odsúdený v neprítomnosti), Karel Mihalíček (odsúdený v neprítomnosti), Eduard Chalupa a Jan Svoboda. Josef Viktorin dostal doživotie v ťažkom žalári. Karel Žalud bol odsúdený na 25 rokov, Jiří Málek na 10 rokov, Jaroslav Krigar na 6 rokov a Václav Krigar na 4 roky. Emanuel Moravec spáchal samovraždu.[66]

Jan Svoboda (1921-2011) podnikol na konci vojny 28. apríla 1945 spoločne s Jiřím Málkom, Vladimírom Kauckým, Jozefom Belanom, Ladislavom Deptom a istým Danihelom pokus o atentát na Eduarda Beneša, ktorý sa už v tom čase nachádzal na Slovensku v Košiciach. Na jar 1947 bol odsúdený na trest smrti. O pár mesiacov neskôr zmiernil prezident Beneš Svobodovi trest na doživotie a po 17 rokoch v roku 1963 bol prepustený. Svoboda zomrel 6. decembra 2011 celkom v ústraní a ani so svojou ženou nikdy o okolnostiach jeho „úniku pred popravou” nehovoril. Beneš zmiernil trest smrti na doživotie aj Eduardovi Chalupovi.[67] Chalupa, ktorý mal byť v roku 1970 prepustený, zomrel 17. 9. 1960 vo väzení. Rodina sa nesmela zúčastniť na kremácii a nesmela obdržať ani urnu.

Historiografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pro přežití nacismu a ideologie národního socialismu bylo bezpodmínečně nutné, aby si nacistický režim vychoval další nástupce propagované ideologie, ať už se jednalo o vojáky nebo podporovatele v jakékoliv formě, kteří by jeho další životaschopnost garantovali. I když se Kuratorium věnovalo mimoškolní zájmové činnosti mládeže, se kterou byla neoddělitelně spojena i jeho národně socialistická výchovná a vzdělávací činnost českého kolaburujícího obyvatelstva, diktát nad převýchovou mládeže drželi němečtí poradci z Hitlerjugend.[68]

Právne nariadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Výnimku tvorili jedinci, ktorí byli na základe lekárskeho osvedčenia uznaní ako neschopní služby alebo osoby, ktorým sa podarilo nájsť nejakú inú, patrične odôvodnenú výhovorku. Židia a židovskí miešanci mali naopak vstup automaticky zakázaný. Vylúčení mali byť tiež jedinci konajúci nečestne a tí, ktorí svojim mravným alebo iným správaním vzbudzovali verejné pohoršenie. (Nariadenie predsedu Kuratória na výchovu mládeže v Čechách a na Morave zo dňa 30. mája 1942 o rozsahu povinnej služby mládeže. In.: Sbírka zákonů a nařízení 1942 I. Praha 1942, s. 911)
  2. V takom prípade im hrozila buď pokuta do 5. 000 K alebo väzenie do 14 dní alebo oboje. Kto by navyše mladistvému bránil alebo ho od povinnej služby odradzoval, mohol dostať dokonca pokutu až 100. 000 K a hrozilo mu väzenie v dĺžke do 6 mesiacov. Ak by mladí ľudia odmietali službu navštevovať, mohla ich donútiť miestna polícia. (Nariadenie predsedu Kuratória na výchovu mládeže v Čechách a na Morave zo dňa 30. mája 1942 o rozsahu povinnej služby mládeže. In.: Sbírka zákonů a nařízení 1942 I. Praha 1942, s. 912)
  3. Didakticko-metodická príručka formou časopisu pre vnútornú potrebu organizácie s podrobným rozpisom činností každej dvojhodinovej služby mládeže, ktoré sa mali daný mesiac konať. Náš směr vychádzal od októbra 1943 v dvoch verziách – dievčenskej a chlapčenskej. Zodpovedným redaktorom chlapčenského časopisu bol až do októbra 1944 Jan Nepomunk Pipota, ktorého následne vystriedal Jiří Benda. Zodpovednou redaktorkou dievčenskej verzie sa stala Ludmila Valášková. (Náš směr pro chlapce 1943–1945, Náš směr pro dívky od roku 1943), 198 Směrnice pro službu mládeže. Praha 1943.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PASÁK, T.: Organizační a správní změny v českém školství v období nacistické okupace. In.: In Memoriam Zdeňka Fialy z pomocných věd historických. Praha 1978, s. 242
  2. Pejčoch, Ivo: Fašismus v českých zemích. Fašistické a nacionálněsocialistické strany a hnutí v Čechách a na Moravě 1922-1945, Academia Praha, 2011, str. 404-405
  3. TEUNER, F.: Nové cesty naší mládeže. In.: Den mládeže 1943. Praha 1943, s. 7 n.
  4. Říšská politika v Čechách a na Moravě, In: České Slovo, 11. 6. 1942
  5. KÖSSL, Jiří; KRÁTKÝ, František; MAREK, Jaroslav. Dějiny tělesné výchovy II.. Praha : Olympia, 1986. Kapitola Dětské a mládežnické hnutí, s. 175. (po česky)
  6. Völkischer Beobachter, čís. 9. júna 1942. (po nemecky)
  7. Špringl, Jan: Protektorátní vzor mladého člověka. Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě (1942-1945), In: Soudobé dějiny, č. 1-2/2004, Praha 2004, str. 154.
  8. Špringl, Jan: Protektorátní vzor mladého člověka. Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě (1942-1945), In: Soudobé dějiny, č. 1-2/2004, Praha 2004, str. 158
  9. ŠPRINGL, J.: Protektorátní vzor mladého člověka, in: Soudobé dějiny, roč. XI, č. 1–2 (2004), s. 156
  10. Za sídlo Kuratoria byla třetím prováděcím nařízením stanovena Praha - Nařízení předsedy Kuratoria pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě ze dne 3. srpna 1942 o výstavbě Kuratoria pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě. In.: Sbírka zákonů a nařízení 1942 II. Praha 1942, s. 1332
  11. Vládní nařízení ze dne 28. května 1942 o povinné službě mládeže. In.: Sbírka zákonů a nařízení 1942 I. Praha 1942, s. 915
  12. ŠPRINGL, J.: Protektorátní vzor mladého člověka, in: Soudobé dějiny, roč. XI, č. 1–2 (2004), s. 156
  13. ŠPRINGL, J.: Protektorátní vzor mladého člověka, in: Soudobé dějiny, roč. XI, č. 1–2 (2004), s. 156
  14. Špringl, Jan: Protektorátní vzor mladého člověka. Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě (1942-1945), In: Soudobé dějiny, č. 1-2/2004, Praha 2004, str. 157-158
  15. ŠPRINGL, J.: Protektorátní vzor mladého člověka, in: Soudobé dějiny, roč. XI, č. 1–2 (2004), s. 156
  16. Nikrmajer, Leoš: Činnost a úkoly Kuratoria pro výchovu mládeže v jižních Čechách v letech 1942-1945 In Výběr – Časopis pro historii a vlastivědu jižních Čech, 4/2006, České Budějovice 2006, str. 267
  17. Uhlíř, Jan B.: Protektorát Čechy a Morava v obrazech, Ottovo nakladatelství, Praha 2008, str. 518
  18. GEBHART, J. – KUKLÍK, J.: Velké dějiny zemí koruny české XV. b. Praha-Litomyšl 2007, s. 72
  19. Výchova nové generace, Lidové noviny, 19.6.1943, str. 2
  20. KÖSEL, J.: Dějiny tělesné výchovy II. Praha 1986, s. 176
  21. annefrankguide.net
  22. ŠPRINGL, J.: Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě. Diplomová práce, Praha 2003, Ústav českých dějin, vedoucí Prof. PhDr. Jan Kuklík, CsC. , s. 33
  23. „Vzorný roj“ vychádzal od novembra 1944 do apríla 1945. Okrem didakticko-metodickej časti, ktorá obsahovala záväzný program schôdzok, informoval svojich čitateľov aj o činnosti Vzorných rojov. Zodpovedným redaktorom bol Jaroslav Šindlar. (Vzorný roj. 1944–1945)
  24. „Výcvikové smernice ZZ“ vychádzali od októbra 1944 do apríla 1945. Zodpovedným redaktorom bol hlavný vedúci oddielov-ZZ Eduard Chalupa. ( Výcvikové směrnice ZZ. 1944–1945)
  25. Vilgus, Petr: Fotografie v období protektorátu Čechy a Morava, Slezská univerzita, Opava 1997, str. 12
  26. Čvančara, Jaroslav: Někomu život, někomu smrt. Československý odboj a nacistická okupační moc 1943-1945, Laguna, Praha 2008, str. 97
  27. Uhlíř Jan B.: Protektorát Čechy a Morava v obrazech, Ottovo nakladatelství, Praha 2008, str. 277
  28. Náprstek, V.: Kroužky Správného kluka, in: Správný kluk, čís. 9/1944, 3.5.1944, str. 11
  29. Rudl, Franz: Tschechische „Bücherei für die Jugend“. Gesamtbericht über das Preisauschreiben, Praha, červen 1943
  30. LITERATURA: Válečná produkce Kuratoria pro výchovu mládeže
  31. Vládne nariadenie zo dňa 28. 5. 1942 o povinnej službe mládeže. In.: Sbírka zákonů a nařízení 1942 I. Praha 1942, s. 905
  32. Směrnice pro službu mládeže. Praha 1943.
  33. Náš směr (pro chlapce). roč. I, č. 4 (1943), s. 42
  34. Náš směr (pro chlapce). roč. I, č. 1 (1943), s. 3
  35. Popri speve na schôdzkach preberali deti témy z oblastí - 1. Dejiny, 2. Ríša a jej zriadenie, 3. Kultúra, a 4. Nový spôsob života. Duchovno výchovné stretnutie je (alebo lepšie povedané má byť) členené týmto spôsobom: Nástup s prevolávaním prikázaného hesla a spevom piesní (25 minút), po ktorom nasleduje samotné preberanie tém duchovnej výchovy (30 minút). Súčasťou dvojhodinovky je aj hranie spoločenských hier (60 minút), pričom celé stretnutie uzatvára opäť spev (5 minút). (ŠPRINGL, J.: Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě. Diplomová práce, Praha 2003, Ústav českých dějin, vedoucí Prof. PhDr. Jan Kuklík, CsC. , s. 41–42)
  36. Ze života a práce mladých, In: Zteč, 1.11.1943, str. 5
  37. Ve věrnosti Vůdci a Říši je naše síla a budoucnost, Lidové noviny 14.3.1943, str. 1
  38. ŠPRINGL, J.: Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě. Diplomová práce, Praha 2003, Ústav českých dějin, vedoucí Prof. PhDr. Jan Kuklík, CsC. , s. 113–137
  39. Špringl, Jan: Protektorátní vzor mladého člověka. Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě (1942-1945), In: Soudobé dějiny, č. 1-2/2004, Praha 2004, str. 156
  40. a b Nikrmajer, Leoš: Činnost a úkoly Kuratoria pro výchovu mládeže v jižních Čechách v letech 1942 – 1945, In: Výběr – časopis pro historii a vlastivědu jižních Čech, čís. 4/2006, str. 272
  41. Špringl, Jan: Protektorátní vzor mladého člověka. Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě (1942-1945), In: Soudobé dějiny, č. 1-2/2004, Praha 2004, str. 175
  42. Dělníci v táboře mládeže, Lidové noviny, 1.9.1943, str. 2; taktéž: Přes deset tisíc mladých lidí v zotavovacích táborech, Lidové noviny, 29. 8. 1943, str. 2
  43. 10 000 pracující mládeže na zotavené. In.: Tisková služba české mládeže, roč. I, č. 42 (1944), s. 2 n.
  44. POTUŽNÍK, M.: Radostný socialismus. In.: Zteč, roč. II, č. 7 (1944), s. 2
  45. Náprstek, V.: Poprvé v Praze, In: Zteč, 3. 2. 1944, str. 5; Zimní zotavovací tábory zemědělské mládeže, In: Lidové noviny, 16. 1.1944, str. 2, Boskovická mládež na zotavenou, In: Lidové noviny, 23. 2. 1944, str. 4
  46. Plavecká mistrovství mládeže, Lidové noviny 5.7.1943, str. 4
  47. Uhlíř, Jan B.: Protektorát Čechy a Morava v obrazech, Ottovo nakladatelství, Praha 2008, str. 502
  48. Dny mládeže zahájeny, Lidové noviny, 17. 8. 1943, str. 2
  49. Smrček, František: Den mládeže v Praze, in: Pestrý týden, čís. 38/1943, 18.9.1943, str. 4
  50. Kuratórium na výchovu mládeže Čiech a Moravy Zábery zo Strahovského štadióna
  51. Akce „Umění mládeži“ zahájena, In: Lidové Noviny, 27.9.1943, str. 2
  52. Špringl, Jan: Berounská okresní organizace Kuratoria pro výchovu mládeže (1.část), In: Minulostí Berounska, č. 9/2006, str. 181-183
  53. Bericht über die Tätigkeit des Kuratoriums für tschechische Jugenderziehung im Jahre 1943, zpráva Fritze Knoopa zaslaná 11. 4. 1944 K. H. Frankovi, NA, f. 1446 Deutsches Staatsministerium für Böhmen und Mähren, sg. 110-4/22
  54. Lidové noviny, 5.12.1943, str. 8; Lidové noviny, 8.12.1943, str. 4; Lidové noviny, 17.12.1943, str. 4; České dívky dětem, In: Lidové noviny, 19.12.1943, str. 3
  55. Nikrmajer Leoš: Činnost a úkoly Kuratoria pro výchovu mládeže v Jižních Čechách v letech 1942-1945, In: Výběr (časopis pro historii a vlastivědu Jižních Čech), č. 4/2006, České Budějovice 2006, str. 275
  56. Dnes zahájení přeborů mládeže v košíkové, In: Lidové noviny, 30. 10. 1943, str. 5; Zdraví mládeže především, In: Lidové noviny, 18. 11. 1943, str. 3; O přebor mládeže v košíkové, In: Lidové noviny, 24. 11. 1943, str. 5; Lidové noviny, 4. 12. 1943, str. 5; Tři dny košíkové v Lucerně, In: Lidové noviny, 9. 12. 1943, str. 3; Lidové noviny, 16. 12. 1943, str. 3; Zteč, 22. 12. 1943, str. 8
  57. Starost o to, aby si deset tisíc kluků zahrálo, In: Pestrý týden, 21. 1. 1944, str. 5, Mládež na nové cestě, In: Lidové noviny, 5. 2. 1944, str. 2; Nadšené boje mládeže, In: Zteč, 17. 2. 1944, str.8, Závěr Týdne mládeže, In: Lidové noviny, 7. 2. 1944, str. 4; Nadšené boje mládeže, In: Zteč, 17.2.1944, str.8; Toroň, Jindra: Úspěch zimních dnů, In: Správný kluk, 23. 2. 1944, str. 6-7
  58. Škola pro vychovatele domovů, In: Zteč, 19. 4. 1944, str. 5
  59. a b Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom ŠUSTROVÁ
  60. Alpengasthof Filzstein na www.filzstein.at
  61. Krigar Jaroslav: Jedeme do Alp, In: Zteč, 6. 1. 1944
  62. Mladým to nejlepší, In: Zteč, 17. 3. 1944, str. 5
  63. Zteč, 8. 4. 1944, str. 7
  64. Česká mládež na evropském kongresu mládeže, Lidové noviny 17. 9. 1943, str. 2, Most k budoucnosti nové Evropy, Lidové noviny, 21. 9. 1942, Trvalá pojítka evropské mládeže, Lidové noviny 20. 9. 1942, str. 2, Most k budoucnosti nové Evropy, Lidové noviny 21. 9. 1942, Politická manifestace mladé Evropy, Lidové noviny 18. 9. 1942, str.1
  65. Archív bezpečnostných zložiek, dočasný inventár k archívnemu fondu č. 59 Kuratórium na výchovu mládeže v Čechách a na Morave, Praha 2008, na stiahnutie na www.abscr.cz
  66. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, zápis z rokovania 29. mája 1947.
  67. Gröger Chocholatý Franz:Národní soud (15. 1. 1946 - 4. 5. 1947), Pardubice 2010, In: Český a slovenský zahraniční časopis CS Magazín.
  68. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom ŠUSTROVÁ 2

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠPRINGL, Jan: diplomová práce, Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě, FF UK, Praha 2003
  • ŠPRINGL, Jan: zkrácená verze Protektorátní vzor mladého člověka. Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě (1942–1945), publikovaná v časopise Soudobé dějiny, č. 1–2, 2004, s. 154–177
  • NEZDAŘIL, Petr Mgr.: Propaganda a mládež za protektorátu: Kuratorium a strategie působení na mládež prostřednictvím časopisů, Rigorózní práce, Ústav hospodářských a sociálních dějin, Praha 2010
  • Kuratorium pro výchovu mládeže a antisemitský aspekt jeho snažení. In: Terezínské listy, č. 34, Praha 2006, s. 125–133;
  • Berounská okresní organizace Kuratoria pro výchovu mládeže I. In: Minulostí Berounska, sv. 9, 2006, s. 166–207
  • Berounská okresní organizace Kuratoria pro výchovu mládeže II. In: Minulostí Berounska, sv. 11, 2008, s. 156–204
  • ŠUSTROVÁ, Radka České a německé děti v Protektorátu Čechy a Morava
  • ZAHRA, Tara: Kidnapped souls. National Indifference and the Battle for Children in the Bohemian Lands 1900–1948, New York 2008
  • BUDDRUS, Michael: Totale Erziehung für den totalen Krieg, Hitlerjugend und nationalsozialistische Jugendpolitik, München 2003
  • FRITZSCHE, Peter: Life and Death in the Third Reich, Cambridge–London 2008, s. 98
  • HES, Milan: Založení Kuratoria pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě, In: Slánský obzor, ročník 13, Slaný 2006, s. 50-57.
  • POKORNÝ Jiří: Dovolená s Heydrichem. In: Časopis Soudobé dějiny, Ročník XXI. (2014), III./2014, Zotavovací akce – Odkaz Reinharda Heydricha (Erholungsaktion – Vermächtnis Reinhard Heydrich), Šablóna:Cs

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Kategorie:Spolky v Protektorátu Čechy a Morava Kategorie:Totalitní mládežnické organizace Kategorie:Česko-německé vztahy Kategorie:Vzniklo 1942 Kategorie:Zaniklo 1945