Vírniky (taxón)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rotatoria)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vírniky
Rotifer.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Rotatoria
Cuvier, 1798
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vírniky (lat. Rotifera, Syndermata, Rotatoria) sú kmeň prvoústovcov.

Systém vírnikov je v každom ohľade sporný. Napríklad:

  • v niektorých systémoch kmeň vírniky zahŕňa len jedinú triedu vírniky (lat. Rotatoria), t.j. bez háčikohlavcov;
  • v iných systémoch zahŕňa triedu vírniky (Rotatoria) a triedu háčikohlavce (Acanthocephala), t.j. je rozšírený o taxón háčikohlavce;
  • v iných systémoch je rozdelený na dve alebo viac inak pomenovaných a koncipovaných tried, pričom buď zahŕňa alebo nezahŕňa háčikohlavce;
  • v niektorých systémoch sa rozlišuje medzi taxónom Syndermata a kmeňom Rotifera (kmeň Rotifera v takom prípade nezahŕňa buď Acanthocephala alebo ani Seisonida).

Podrobnosti o systéme pozri nižšie.

Charakteristika (bez háčikohlavcov-Acanthocephala) [1][upraviť | upraviť kód]

Sú to drobné, väčšinou len mikroskopom viditeľné živočíchy. Na povrchu tela je kutikula s redukovaným obrvením – zostali z neho len dva vence bŕv v prednej časti.

Telo sa skladá z hlavy, krčka (často býva redukovaný), trupu a nohy. Prisadnuté druhy majú na konci nohy cementózne žľazy, ktoré produkujú tuhnúci sekrét. Napriek mikroskopickým rozmerom sú orgánové sústavy dosť zložito stavané. Za ústami je trojhranný hltan so špecializovaným žuvacím aparátom mastax, tvoria ho pevné kutikulárne doštičky. Nervová sústava je pásová, zo zmyslov pozorujeme receptorické brvy a výrastky v prednej časti tela, niekedy primitívne ploché očká. Vylučovacími orgánmi sú protonefrídie, spájajú sa do močového mechúra, ktorý ústi do kloaky – je to spoločný vývod vylučovacej, tráviacej a rozmnožovacej sústavy. Mezenchým je syncytiálny a tvorí sa v ňom nevýrazný schizocoel.

Vírniky sú gonochoristy, samce sú menšie ako samičky, u mnohých druhov chýbajú. U mnohých druhov pozorujeme heterogóniu – striedanie niekoľkých partenogenetických generácií samíc s pohlavnou generáciou na jeseň, podobne ako u vošiek. Vývin je priamy. Je to kmeň charakteristický eutéliou – stálym (a pomerne nízkym) počtom buniek jednotlivých druhov. Žijú v moriach i v sladkých vodách, často aj vo vlhkom machu. Za východiskovú skupinu pre fylogenézu vírnikov sa považuje čeľaď Notonemmatidae – podobajú sa na maličké ploskule a ešte viac na brušnobrvky – ich telo je ešte nezreteľne diferencované na hlavu, trup a nohu. Lezú po dne pomocou obrveného políčka v prednej časti tela (kontinuita s Turbellaria), z ktorého vznikol obrvený aparát vyšších vírnikov.

Systematika[upraviť | upraviť kód]

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť kód]

V starých systémoch sa taxón, ktorý je predmetom tohto článku, zaraďoval (bez Acanthocephala):

V súčasných systémoch sa (vrátane alebo bez Acanthocephala) obyčajne zaraďuje ako kmeň Rotifera (Syndermata) do (prípadnej skupiny Gnathifera a tá do) nadkmeňa špirálovce (Spiralia). [5][6]

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť kód]

Systém podľa Grzimek et al. 1971: [3]
trieda Rotatoria:


Systém podľa Nogrady et al. 1993, Segers 2002 a pod.: [7]
kmeň Rotifera:


Systém podľa Markevich (1990):[7]
Rotifera:


Systém podľa Ruppert et al. 2004: [8]
Syndermata:


Systém podľa rôznych autorov: [5][9]
Syndermata:


Systém podľa Franc 2005 (v tejto wikipédii to je primárny systém): [1]
kmeň vírniky (Rotifera) - jediná trieda vírniky (Rotatoria):


Systém podľa Ruggiero et al. 2015 :[6]
kmeň Rotifera:


Systém podľa Tirjaková 2015: [5]
kmeň vírniky (Rotifera):


Systém podľa Sielaff 2016: [10]
a) jedna možnosť (Fig. 2):
Syndermata (Rotifera):

b) druhá možnosť (Fig. 4) [takmer rovnaký systém má Sørensen & Giribet (2006)]:
Syndermata (Rotifera):

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  2. KREJČA, J. (ed.) et al. Z našej prírody - živočíchy. Bratislava: Príroda, 1980. S. 21
  3. a b GRZIMEK (ed.) et al. Grzimeks Tierleben - Band I. -Niedere Tiere, 1971 (holandský preklad), citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [1]. prístup: 10. 01. 2019
  4. Pozri červy (taxón).
  5. a b c TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. Bratislava: UK, 2015 [2]
  6. a b RUGGIERO, M. A. et al. Correction: A Higher Level Classification of All Living Organisms. In: PlosOne June 11, 2015 [3]
  7. a b Stránky o vířnících se zaměřením na Českou republiku - Systematika a taxonomie [4]
  8. Ruppert, E.E. et al. Invertebrate Zoology: A Functional Evolutionary Approach. Seventh Edition. Thomson, Brooks/Cole. 2004, S. 788 (citované aj in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [5]. prístup: 10. 01. 2019)
  9. HAARAMO, M. Mikko's Phylogeny Archive: Protostoma – protostomes [6]
  10. SIELAFF, M. et al. Phylogeny of Syndermata (syn. Rotifera): Mitochondrial gene order verifies epizoic Seisonidea as sister to endoparasitic Acanthocephala within monophyletic Hemirotifera. In. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2016 [7]