Siegfried Theiss

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Siegfried Theiss
rakúsky architekt slovenského pôvodu
Dielo
Osobné informácie
Narodenie17. november 1882
 Bratislava
Úmrtie24. január 1963 (80 rokov)
 Viedeň
Alma materTechnická Univerzita vo Viedni
Odkazy
Spolupracuj na Commons Siegfried Theiss
(multimediálne súbory na commons)

Siegfried Theiss (* 17. november 1882, Bratislava – † 24. január 1963, Viedeň) bol rakúsky architekt slovenského pôvodu, člen Bund Deutscher Architekten. Študoval na Technickej Univerzite vo Viedni spolu s Friedrichom Ohmannom, kde sa neskôr stal profesorom.

Prax[upraviť | upraviť kód]

Pracoval s Maxom Ferstelom.

V rokoch 19071961 bol jeho partnerom Hans Jaksch v ich architektonickej kancelárii Theiss & Jaksch vo Viedni. Theiss & Jaksch často vyhrávali súťaže a stali sa známymi cez veľkú škálu zákaziek pre kancelárske a sakrálne stavby ešte pred 1. svetovou vojnou. V medzivojnovom období navrhovali hlavne obytné sídla pre Viedenskú mestskú samosprávu. Koncom 20. rokov sa obrátili k modernejšiemu štýlu s výškovými budovami v prvej obytnej štvrti Viedne (Herrengasse, 1931-1933). Počas Národno sociálneho obdobia postavili niekoľko mliekární, po roku 1945 navrhli typické výklady a interiérový nábytok obchodov Palmers group.

Diela na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Strohý, súmerný jednoloďový kostol pozostáva z masívnych objemov bez akýchkoľvek ozdôb. Vrchol hrubej veže nad vstupom tvorí strmý ihlan na pilieroch. Vnútri je valená klenba s priečnymi kalenúrami. Bočnú galériu osvetľujú prevýšené hlavné okná so šikmými parapetmi, priestor pod galériou zasa menšie okná, interiér však ostáva v tlmenom prítmí. Smerom k stupňovitému oltáru podlaha mierne klesá.
  • Areál bývalej továrne Coburg, Trnava, Coburgova ulica, 1920-1921
Je prvým dielom od Theiss & Jaksch na Slovensku. Patrí medzi prvé diela bezozdobnej modernej architektúry na Slovensku. Komplex sa skladá zo vstupných priestorov a troch prevádzkových budov: nástrojáreň, drôtovňa a zlievareň. Pred areálom je architektonicky striedma skupina bytových domov pre robotníkov a úradníkov. V továrni sa neskôr montovali automobily.
Jednoduché tvary sú skôr výsledkom odkazu na stredovekú architektúru, ako dôsledok prichádzajúcej modernej redukcie. Svedčí o tom aj trochu pevnostný, gotický charakter, ktorý budove dodáva veža s malými priezormi a špicatou ihlanovou strechou vsadenou do vytiahnutých múrov nároží. Jednoduchý interiér s vyrezávaným dreveným trámovým stropom s stĺpmi empory dopĺňa už moderná abstraktná geometrická výmaľba pravouhlej apsidy.

Diela v zahraničí[upraviť | upraviť kód]

Reichsbrücke v roku 1973

Zdroje[upraviť | upraviť kód]