Sihelniansky hrádok
| Sihelniansky hrádok | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obec | Sihelné |
| Pohorie | Podbeskydská brázda |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 993,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°31′25″S 19°24′26″V / 49,5236°S 19,4073°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Sihelné |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sihelniansky hrádok[1] (993,4 m n. m.[2]) je najvyšší vrch Podbeskydskej brázdy, krajinného celku Stredných Beskýd.[3] Leží nad obcou Sihelné, približne 13 km severne od Námestova.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severe východnej časti Podbeskydskej brázdy.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a na katastrálnom území obce Sihelné.[1] Najbližšími sídlami je na juhozápadnom úpätí situované Sihelné a východne ležiaca Oravská Polhora.[4] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sihelniansky hrádok leží na severnom okraji brázdy, v spoločnom masíve so severne ležiacim Polhorským hrádkom (905 m n. m.).[5] Východným smerom sa nachádza Vysoká (966 m n. m.), Babia hora (1 723 m n. m.), Turňa (891 m n. m.), Bandíkovka (906 m n. m.) a Gluchová (882 m n. m.), južným Kopanica (922 m n. m.), Grebáčovka (933 m n. m.), Vráta (1 051 m n. m.) a Mišovka (834 m n. m.), západným Magura (1 018 m n. m.), Dudová (1 095 m n. m.), Mechy (1 479 m n. m.), Pilsko (1 557 m n. m.) a Kôň (998 m n. m.) a severným Klobásová (945 m n. m.), Poľany (881 m n. m.) a Ostrý vrch (990 m n. m.).[2][4] Oblasť patrí do povodia Oravy, kde vodu odvádza riečka Polhoranka a jej prítoky - zo severu Dlhá voda a z juhozápadu Sihelniansky potok.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť blízke Oravské Beskydy, no tiež Tatry, Nízke Tatry, Skorušinské vrchy, Oravskú Maguru a Malú Fatru.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi z Oravskej Polhory a Sihelného.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 4 5 6 7 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
- 1 2 Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ TM 102 Orava – Beskid Żywiecki (7. vydanie, 2024) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2024, [cit. 2025-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.