Magura (vrch v Oravských Beskydách)
| Magura | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obce | Oravské Veselé, Námestovo |
| Pohorie | Oravské Beskydy |
| Podcelok | Polhoranská vrchovina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 018,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°30′22″S 19°22′10″V / 49,5061°S 19,3694°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Oravské Veselé |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Magura[1] (1 018,2 m n. m.[2][3]) je vrch v Oravských Beskydách, krajinnom celku Stredných Beskýd.[4] Leží nad obcou Oravské Veselé, približne 12 km severozápadne od Námestova.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Oravských Beskýd, v geomorfologickom podcelku Polhoranská vrchovina.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a zasahuje na katastrálne územie obce Oravské Veselé a mesta Námestovo.[1] Najbližšími sídlami sú na juhovýchodnom úpätí situované Oravské Veselé a na východnom obec Sihelné, severovýchodne sa nachádza Oravská Polhora a juhozápadne Mútne.[5] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Magura leží na juhozápadnom okraji podcelku Polhoranská vrchovina, v rázsoche vedúcej juhovýchodným smerom z masívu Pilska (1 557 m n. m.).[6] Východne sa nachádza Babia hora (1 723 m n. m.), Sihelniansky hrádok (993 m n. m.), Bandíkovka (906 m n. m.) a Gluchová (882 m n. m.), južne Kopanica (922 m n. m.), Grebáčovka (933 m n. m.), Vráta (1 051 m n. m.), Zraz (968 m n. m.), Náveterný vrch (954 m n. m.) a Kurčinka (920 m n. m.), západne Hoľa (1 019 m n. m.), Magurka (1 087 m n. m.), Dudová (1 095 m n. m.), Mechy (1 479 m n. m.) a Pilsko (1 557 m n. m.) a severne Kôň (998 m n. m.) a Klobásová (945 m n. m.).[2][5] Masív je súčasťou povodia Oravy; masív odvodňuje západne tečúca Veselianka a jej prítoky do Bielej Oravy.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník a na severnom úbočí je lyžiarske stredisko.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Oravských Beskýd, no tiež Tatry, Nízke Tatry a Oravskú Maguru.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi z Oravského Veselého a Sihelného. Západným úpätím vedie 
zeleno značený turistický chodník z Oravského Veselého na Dudovú a Pilsko.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 4 5 6 7 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.
- 1 2 Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ TM 102 Orava – Beskid Żywiecki (7. vydanie, 2024) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2024, [cit. 2025-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.