Tarbucka (geomorfologická časť)
| Tarbucka | |
| geomorfologická časť Východoslovenskej roviny | |
 Juhovýchodný okraj Tarbucky
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Časť | Východoslovenskej roviny |
| Hranice | Medzibodrocké pláňavy, Bodrocká rovina |
| Mestá | Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec, Veľký Kamenec |
| Rieka | Malokamenský kanál |
| Súradnice | 48°21′54″S 21°47′17″V / 48,365°S 21,788°V |
| Najvyšší bod | Tarbucka |
| - výška | 277,5 m n. m. |
| Najnižší bod | severný okraj územia |
| - výška | cca 100 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
 Poloha územia v rámci nížiny
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tarbucka[1] je geomorfologická časť Medzibodrockých pláňav, podcelku Východoslovenskej roviny.[2] Je to výrazný krajinotvorný prvok vystupujúci v južnej časti roviny, na ľavom brehu rieky Bodrog.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nápadný, z diaľky viditeľný masív sa nachádza v juhozápadnej časti Východoslovenskej roviny, na západnom okraji podcelku Medzibodrocké pláňavy. Severne a západne sa vinie rieka Bodrog, lemovaná podcelkom Bodrocká rovina, južne a východne pokračujú Medzibodrocké pláňavy.[2] Územie je odvodňované sieťou kanálov, ktoré vedú úpätím Tarbucky a smerujú do Malej Krčavy.[3] Najvyšším vrchom je Tarbucka, vysoká 277,5 m n. m.[3]
Lokalita leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a zasahuje na katastrálne územie obcí Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec, Veľký Kamenec a Somotor.[4] Oblasť je bez významnejších ciest, pretože komunikácie vedú úpätím, kde spájajú tunajšie obce.[4] Dopravnú tepnu regiónu plní severne vedúca cesta I/79 zo Slovenského Nového Mesta do Kráľovského Chlmca, na ktorú sa pripájajú všetky cesty nižších tried. Rovnako severným okrajom vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.[5]
Geologická štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Tarbucka je súčasťou georeliéfu sopečných extruzívnych telies. Jadro vrchov vytvára vypreparovaný sopečný útvar, extruzívny dóm (kopa). Severné svahy sú pokryté pieskom. Pahorkatina je produktom vulkanickej činnosti v období treťohôr. Skladá sa najmä z ryolitov, ryodacitov, tmavosivých andezitov a červených a žltých tufov. Na ťažbu spomínaných hornín bolo do 50. rokov 20. storočia v prevádzke niekoľko kameňolomov.
Charakteristickou črtou pahorkatiny sú okrem vrcholcov aj naviate piesky a pieskové duny. Jemný piesok pochádza zo svahov Karpát a často sa ťaží na stavebné účely. V starom kameňolome je možné nájsť aj obsidián[6].
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Zloženie pôdy vytvára optimálne podmienky pre niektoré rastliny. Pahorkatinu pokrývajú oblasti lesa, lúk a viníc. Osemdesiat percent lesov tvorí v 19. storočí vysadený agát biely (Robinia pseudoacacia), zvyšok predstavujú druhy rodu dub. Vrcholce kopcov pokrývajú lúky a kroviny. Miestami v tenkých vrstvách pôdy sa rozšírili suchomilné skalničky. Okrajové polohy sú porastené vinohradmi. Andezitový kopec Tarbucka je jedinou lokalitou klinčeka neskorého (Dianthus serotinus) v oblasti Východoslovenskej nížiny.
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
V priľahlej mokradi, národnej prírodnej rezervácii Tajba, žije Korytnačka močiarna (Emys orbicularis), ktorá znáša svoje vajíčka v okolitých pieskoch.
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Celá Tarbucka je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Latorica a časť územia patrí do prírodnej rezervácie Tarbucka a severný okraj do rezervácie Tajba.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Vulkanická pahorkatina vystupuje výrazne nad okolitú krajinu a z najvyšších častí tak poskytuje zaujímavý výhľad. Na východnom okraji stojí na pahorku ruina hradu Veľký Kamenec. V lokalite nie sú značené turistické chodníky.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c TM 148 Zemplínske vrchy – Latorická rovina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.
- ↑ Eurasian Obsidian Sources [online]. [Cit. 2006-02-07]. Dostupné online. Archivované 2016-03-07 z originálu.