Tokijská veža
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Tókjó tawá. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
| Tókjó tawá (東京タワー) | |
| Tókjó tawá | |
| Telekomunikačná veža s rozhľadňou | |
 Tokijská veža v noci
| |
| Štát |  Japonsko
|
|---|---|
| Mesto | Tokio |
| Zvláštny obvod | Minato |
| Dištrikt | Šiba |
| Poloha | 4-2-8 Šiba-Koen, Minato, Tokio 105-0011 |
| - súradnice | 35°39′31″S 139°44′44″V / 35,65861°S 139,74556°V |
| Výška po vrchol antény | 332,5 m |
| Architekt | Tačú Naitó
|
| Materiál | Oceľ |
| Začiatok výstavby | jún 1957 |
| Otvorenie | 23. decembra 1958 |
| Vlastník | Nihon Denpató (Nippon Television City Corp.)
|
| Cena | 2.8 miliárd JPY |
| Wikimedia Commons: Tokyo Tower | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tókjó tawá (jap. 東京タワー – Tókjó tawá) je telekomunikačná veža v Tokiu. S výškou 332.5 m bola medzi rokmi 1957 až 2010 najvyššou stavbou Japonska (v marci 2010 ju predbehla veža Tokyo Skytree, ktorá má výšku 634 metrov). Je známym symbolom Tokia. Tokijská veža je členom World Federation of Great Towers.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1953, keď začala vysielať japonská verejnoprávna televízia NHK, vznikla potreba výstavby veľkej telekomunikačnej veže na šírenie signálu v regióne Kantó. Súkromné televízie začali vysielať pár mesiacov potom, čo si NHK začala stavať vlastnú televíznu vežu. Tento telekomunikačný boom viedol k tomu, že by čoskoro celé Tokio bolo posiate anténami a tak japonská vláda predostrela návrh výstavby jednej veľkej veže, ktorá by vysielaním pokryla celý región. Navyše povojnové rýchlo rozvíjajúce sa Japonsko hľadalo symbol svojho ekonomického rastu.
Hisakiči Maeda, zakladateľ firmy Nippon Denpató, operátora a vlastníka veže, pôvodne plánoval vežu vyššiu ako Empire State Building, ktorá vtedy s 381 metrami bola najvyššou stavbou na svete. Napriek tomu sa tento plán neuskutočnil kvôli nedostatku peňazí a materiálu. Výšku veže tak určila potrebná vzdialenosť na vysielanie v celom regióne Kantó, čo je asi 150 km. Architektom veže bol vybraný Tačú Naitó, renomovaný dizajnér vysokých budov v Japonsku. Naitó, hľadajúc inšpiráciu na západe, založil dizajn veže na Eiffelovej veži v Paríži. S pomocou stavebnej firmy Nikken Sekkei Naitó tvrdil, že jeho dizajn môže vydržať zemetrasenie s dvojnásobnou intenzitou zemetrasenia v Kantó z roku 1923, či tajfúny s rýchlosťou vetra do 220 km/h.
Nový stavebný projekt pritiahol stovky tradičných japonských stavbárov tobi, ktorí sa špecializovali na konštrukcie vysokých stavieb. Každý deň sa ich na stavbe nachádzalo najmenej 400. Stavba bola postavená z ocele, z ktorej tretina pochádzala z poškodených amerických tankov z Kórejskej vojny. Keď bola 90-metrová anténa vyvŕšená 14. októbra 1958, Tokijská veža sa stala najvyššou samostatne stojacou vežou na svete, pričom zobrala tento titul Eiffelovej veži. Aj keď je Tokijská veža o 13 metrov vyššia, Tokijská veža váži len okolo 4000 ton, čo je o 3300 ton menej ako Eiffelova veža. Aj dnes, keď sú mnohé veže vyššie, Tokijská veža je stále najvyššou voľne stojacou oceľovou stavbou na svete a najvyššou stavbou v Japonsku do marca 2010, keď ju predbehla veža Tokijský nebeský strom (Tókjó Sukai Curí). Veža bola otvorená pre verejnosť 23. decembra 1958 za celkovú cenu 2,8 miliardy jenov. V roku 2000 bola veža založená za 10 miliónov jenov.
Počas zemetrasenia v roku 2011 v Tóhoku bol vrchol antény poškodený.
Význam[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným zdrojom príjmov veže plynie z prenájmu antény a z turizmu. Na veži sa nachádzajú dve vyhliadkové terasy a mnoho iných atrakcií. Od jej otvorenia v roku 1958 ju navštívilo vyše 150 miliónov ľudí. Návštevnosť však klesala, až dosiahla len 2,3 milióna ľudí ročne v roku 2000. Odvtedy návštevnosť stúpa a ročne vežu navštívi okolo 3 miliónov ľudí. Prvé miesto, ktoré návštevníci navštívia, je FootTown, štvorposchodová budova umiestnená priamo pod vežou. Tu môžu turisti jesť, nakupovať a navštíviť niekoľko múzeí a galérií. Z FootTownu vedú výťahy na prvú z dvoch vyhliadkových terás, na dvojposchodové Hlavné observatórium. Za cenu ďalšieho lístka môžu návštevníci nastúpiť na ďalšie výťahy, vedúce na Špeciálne observatórium, ktoré sa nachádza priamo pod anténou.
Vysielanie[upraviť | upraviť zdroj]
Tokijská veža je používaná viacerými spoločnosťami na rôzne druhy vysielania. Aj keď bola pôvodne zmýšľaná ako veža pre televízne vysielanie, v roku 1961 na ňu boli primontované rádiové antény. Dnes veža vysiela analógovú aj digitálnu televíziu a analógové aj digitálne rádio. Medzi spoločnosti vysielajúce z veže patria:
|
Japonsko v súčasnosti používa oba typy vysielania, digitálne aj analógové, no do júla 2011 musia všetky televízie vysielať digitálne. Tokijská veža nie je spoľahlivá anténa pre digitálne vysielanie, pretože nie je dostatočne vysoká pre vysielanie vysokofrekvenčných vĺn do oblastí obklopených lesmi alebo výškovými budovami. Z tohto dôvodu sa postavila v meste nová veža, Tókjó Sukai Curí (doslova: Tokijský nebeský strom), vysoká 634 metrov.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokio Tower na anglickej Wikipédii.
| Rekordy | ||
|---|---|---|
| Predchodca Eiffelova veža 312 m |
Najvyššia veža sveta Tokijská veža 1958-1967 333 m |
Nástupca Ostankinská televízna veža 540 m |