Tri chotáre (vrch v Stolických vrchoch)
| Tri chotáre | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Revúca, Rimavská Sobota |
| Obce | Tisovec, Muráň, Ratkovské Bystré |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Tŕstie |
| Povodia | Slaná, Rimava |
| Nadmorská výška | 963,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°41′26″S 20°00′16″V / 48,6906°S 20,0044°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke zo sedla Dielik
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tri chotáre[1] (963,3 m n. m.[2]) je názov vrchu v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Tisovcom, približne 7 km západne od Revúcej.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Tŕstie.[3] Leží na území Banskobystrického kraja, na hranici okresov Revúca a Rimavská Sobota a zasahuje na katastrálne územie mesta Tisovec a obcí Muráň a Ratkovské Bystré.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaný Tisovec, severne sa nachádza Muráň a Muránska Lehota, východne Muránska Dlhá Lúka a Revúca a juhovýchodne Ratkovské Bystré.[4] Hrebeňom vedie hranica ochranného pásma Národného parku Muránska planina.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch leží v strednej časti pohoria, v hrebeni, vedúcom z vrchu Tŕstie (1 121 m n. m.) na Krížnu poľanu (1 018 m n. m.). Severne sa nachádza Ostrica (1 223 m n. m.), Macov vrch (1 096 m n. m.), Pavelková (1 144 m n. m.) a Cigánka (935 m n. m.), východne Radzim (970 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.), Krížna poľana (1 018 m n. m.) a Šrámová (906 m n. m.), južne Dutková (904 m n. m.), Salašiská (1 132 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.) a Ostrá (1 011 m n. m.) a západne Hradová (887 m n. m.) a Šarkanica (1 151 m n. m.).[2][4] Severné svahy odvodňuje Lehotský potok do Muráňa, voda z východných odteká riečkou Turiec, obe v povodí Slanej a zo západnej časti ju odvádza potok Skalička do Rimavy. Vrcholom vedie značený turistický Chodník Márie Széchy.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť najmä okolité vrchy Stolických vrchov, Revúcku vrchovinu, Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Nízke Tatry.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenom Chodníku Márie Széchy:
- po
žlto značenej turistickej trase od západu zo sedla Dielik[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.