Tri chotáre (vrch vo Veporských vrchoch)
| Tri chotáre | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Brezno, Rimavská Sobota |
| Obce | Lom nad Rimavicou, Čierny Balog, Klenovec |
| Pohorie | Veporské vrchy |
| Podcelok | Balocké vrchy |
| Povodia | Hron, Rimava |
| Nadmorská výška | 1 140,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′37″S 19°43′40″V / 48,6604°S 19,7277°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej z Drábska-Kysuce
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tri chotáre[1] (1 140,6 m n. m.[2]) je názov vrchu vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Drábsko, približne 16 km južne od Brezna.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Balocké vrchy.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Brezno a Rimavská Sobota a zasahuje na katastrálne územie obcí Čierny Balog, Lom nad Rimavicou a Klenovec.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Sihla, Lom nad Rimavicou a Drábsko, južne sa nachádza Šoltýska, juhovýchodne Utekáč a Klenovec, východne Tisovec, severovýchodne Pohronská Polhora a Michalová a severozápadne Čierny Balog.[4][2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Tri chotáre ležia v centrálnej časti Veporských vrchov, v hlavnom hrebeni, medzi Klenovským Veprom (1 338 m n. m.) a Tlstým javorom (1 068 m n. m.). Severne sa nachádza Dlhý grúň (915 m n. m.), Poľana (834 m n. m.), Karašovo (936 m n. m.) a Šopisko (1 084 m n. m.), východne Klenovský Vepor (1 338 m n. m.), Rozsypok (1 128 m n. m.), Machnáčov grúň (1 097 m n. m.), Mikoňovo (834 m n. m.) a Oltárne (1 034 m n. m.), južne Čremoš (982 m n. m.), Železná brána (1 164 m n. m.) a Drahová (1 118 m n. m.) a západne Čierťaž (1 102 m n. m.), Sedmák (1 004 m n. m.), Nad Králičkou (1 037 m n. m.), Dlhý grúň (1 061 m n. m.) a Tlstý javor (1 068 m n. m.).[2] Severozápadné svahy hrebeňa odvodňuje potok Rakytovo do Čierneho Hrona v povodí rieky Hron, voda z východných odteká potokom Javorina do Klenovskej Rimavy a z južných Železným potokom do Rimavice v povodí Rimavy. Vrcholom vedie červeno značená turistická Rudná magistrála.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrchy Veporských vrchov, Nízke Tatry, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Poľanu.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej Rudnej magistrále:
- od severovýchodu zo Zbojskej cez sedlo Bánovo a Klenovský Vepor
- od západu zo sedla Tlstý javor cez osadu Kysuca
- po
modrej značke z Utekáča[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.