Turnianska župa
Turňa (lat. a maď. Torna, nem. Tornau) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorského kráľovstva.
Charakteristika
Turnianska župa ležala v juhovýchodnej časti dnešného Slovenska a severovýchodnej časti dnešného Maďarska. Turnianska župa bola jednou z najmenších v Uhorsku. V súčasnosti je to len názov príslušného regiónu.
Dejiny
Turňa bola jedným z prvých komitátov v Uhorsku, ale postupne sa zredukovala na malé územie okolo rovnomennej rieky Turňa. Pravdepodobne jej súčasťou v počiatkoch Uhorska boli aj časti Boršodskej, Spišskej a Gemerskej stolice. Najneskôr v 12. storočí však už všetky tvorili samostatné kráľovské komitáty.
V r. 1882 sa Turnianska župa spojila s Abovskou župou a vznikla Abovsko-Turnianska župa. Rozloha župy v r. 1806 bola 594 km².
Delila sa na dva slúžnovské okresy:
- horný (Processus primus), prevažne na Slovensku
- dolný (Processus superior), prevažne v Maďarsku
V súčasnosti je územie slovenskej časti bývalej Turnianskej župy súčasťou okresov Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji, maďarská časť je súčasťou župy Borsod-Abaúj-Zemplén,(slovensky:Boršód-Abov-Zemplín).
Centrum
Centrom Turnianskej župy bol Turniansky hrad, neskôr sa jej centrum presunulo do mesta Turňa nad Bodvou.
Zaujímavosti
Turniansky hrad (zrúcanina, 375 m n. m.), na krasovom vrchu, vybiehajúcom zo Zádielskej planiny na juh ponad Turniansku kotlinu. Hrad je nad mestom Turňa nad Bodvou, 5 km od hranice s Maďarskom. Vznikol asi v 13. storočí po tatárskych vpádoch, rodine Tornayovcov patril do r. 1406.
Po vymretí rodu Tornayovcov, hrad krátko vlastnil Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého hrad získali Bebekovci. Okolo r. 1448 ho obsadili Jiskrove vojská.
Imrich Zápoľský kúpil hrad v r. 1476, jeho rodina vlastnila hrad až do r. 1531. V r. 1540-50 bol hrad rekonštruovaný ako súčasť protitureckej obrany (vtedy pohraničný hrad na hraniciach s Osmanskou ríšou). R. 1652 obsadený Turkami.
Počas stavovského povstania, vedeného Thökölym ho dal generál Schultz r. 1685 zbúrať. V súčasnosti sú snahy na jeho obnovu. Dodnes sa zachovali len múry jednotlivých objektov a nohavicová strieľňa.
Národnosti
Obyvateľstvo Turnianskej stolice bolo prevažne maďarské, Slováci žili r. 1773 v Bódvaszilaši, Dvorníkoch, Hačave, Szine, Szögligete, Turni nad Bodvou, Turnianskom sv. Andrejovi a Žarnove. Aj v súčasnosti je toto územie prevažne maďarského rázu.
.png)