Umelecký súbor Lúčnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umelecký súbor Lúčnica
umelecký súbor
Založenie 1948
Vedúci Pavol Pilař (generálny riaditeľ)
Mikuláš Sivý (tanec)
Elena Matušová (spevácky zbor)
Martin Sleziak (primáš)
Kontakt Štúrova 6
811 02 Bratislava
Krajina Slovensko Slovensko
URL http://www.lucnica.sk/

Umelecký súbor Lúčnica, známy ako Lúčnica je umelecký súbor. Založený bol v roku 1948.[1] Má tri zložky: tanečný súbor, spevácky súbor a Orchester Zlaté husle.[2]

Vedenie[upraviť | upraviť zdroj]

Generálnym riaditeľom je Ing. Mgr. art. Pavol Pilař, ArtD.[3] Do funkcie ho k 13. aprílu 2022 vymenovala ministerka kultúry Natália Milanová.[4] Vedúcim tanečného súboru je Mgr. art. Mikuláš Sivý.[5] Umeleckou vedúcou speváckeho zboru je Mgr. Elena Matušová.[6] Primáš Orchestra a Ľudovej hudby je Martin Sleziak.[7]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladateľskou osobnosťou Lúčnice bola choreografka Oľga Chodáková. Lúčnica vznikla ako "skupina nadšených mladých ľudí, združená v Národopisnej skupine Živeny".[1] V roku 1948 sa predstavili na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe.[1] Počas 65 rokov existencie sa v súbore vystriedalo viac ako 2000 ľudí.[2] Pri príležitosti 60 výročia založenia bol v Bratislave od 21. novembra do 1. decembra 2008 predstavený slávnostný program.[1] Program bol uvedený aj v Janáčkovom divadle v Brne (súčasť Národního divadla Brno) a v Divadle Hybernia v Prahe.[1] Od roku 1951 súbor umelecky viedol Štefan Nosáľ, ktorý bol predtým v Lúčnici sólistom.[8]

K 75. výročiu založenia Lúčnica v roku 2023 pripravila galaprogram Svetozár Stračina - "Počuť vôňu živého" a vydanie knihy Fenomén Lúčnica.[9]

Kultúrna reprezentácia[upraviť | upraviť zdroj]

Lúčnica svojim špičkovým umením, krásou, mladosťou a výbušným temperamentom očarila divákov nielen doma, ale aj vo vyše 60-tich štátoch Európy, Ázie, Afriky, Ameriky a Austrálie.[10] Stala sa kultúrnym fenoménom a diplomatom vlastnej krajiny, reprezentujúc Slovensko (pred rokom 1993 aj Československo) tým najuniverzálnejším jazykom – vlastnou originálnou národnou kultúrou, ktorá nepotrebuje žiadneho tlmočníka.[11]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e TURNER, Marián. Jubilujúca Lúčnica oslavuje [online]. Bratislava: Janko Hraško, 21.11.2008, [cit. 2013-04-07]. Dostupné online. Archivované 2012-10-05 z originálu.
  2. a b Lúčnica [online]. Bratislava: Lúčnica, [cit. 2013-04-07]. Dostupné online.
  3. Kontakty [online]. Lúčnica, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
  4. Lúčnica má nového generálneho riaditeľa [online]. lucnica.sk, 2022-03-18, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
  5. Umelecké vedenie [online]. Lúčnica, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  6. Umelecké vedenie [online]. Lúčnica, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  7. Orchester [online]. Lúčnica, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  8. Prof. Štefan Nosáľ [online]. Bratislava: Lúčnica, [cit. 2013-04-07]. Dostupné online.
  9. TASR. Lúčnica oslavuje 75 rokov premiérovým galaprogramom aj knihou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-01. Dostupné online [cit. 2023-12-05].
  10. Reprezentácia [online]. Lúčnica, [cit. 2021-02-08]. Dostupné online.
  11. Poslanie [online]. Lúčnica, [cit. 2021-02-08]. Dostupné online.