Valaská Dubová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 00:20, 17. november 2014, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (Komunálne voľby 2014: starosta)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°08′31″S 19°17′33″V / 49,141944°S 19,292500°V / 49.141944; 19.292500
Valaská Dubová
obec
Oláhdubova látképe.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Vodný tok Likavka
Nadmorská výška 662 m n. m.
Súradnice 49°08′31″S 19°17′33″V / 49,141944°S 19,292500°V / 49.141944; 19.292500
Rozloha 12,79 km² (1 279 ha) [1]
Obyvateľstvo 776 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 60,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1323
Starosta Igor Tulinský[3] (KDH)
PSČ 034 96
ŠÚJ 511102
EČV RK
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Valaská Dubová
Webová stránka: valaskadubova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Valaská Dubová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Dejiny

Prvá písomná zmienka je z roku 1323 v Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis Jeszenova, silva inter Arva, et Dubova per M. Donch, famulo (procur.) suo donata.

Spomína sa ako „Dubora“, neskôr Dubova Walaska (Valachorum).

V roku 1474 kráľ Matej potvrdil obci valaské privilégiá s povinnosťou chrániť bezpečnosť nad dôležitou cestou z Liptova na Oravu a zamedzovať zbojníctvu. Valaská Dubová Patrila hradu Likava, no v roku 1556 prešla pod právomoc Oravského panstva. Za stavovských povstaní bola takmer celkom opustená. Roku 1933 obec vyhorela. Po 2. svetovej vojne bola však znovu vystavená.

Historické pamiatky

Rímskokatolícky neoromantický kostol z rokov 1866-1872 s nástennými maľbami Jozefa Hanulu z roku 1904.

V obci pôsobil básnik a kňaz Jozef Duraj - Slávičan v rokoch 1909-1975, je v obci pochovaný.

V obci je aj budova hostinca zo začiatku 19. storočia, ktorá je postavená na mieste starej drevenej budovy, ktorá sa spája s tradíciou, že v nej údajne chytili Juraja Jánošíka, čo však nie je historicky doložené.

Prírodné zaujímavosti

Veľký Choč (1 611 m n. m.), na ktorý sa každoročne koná tradičný silvestrovský výstup.

Na okolí sa nachádza viacero prieskumných baní na železnú rudu a niekoľko jaskýň, v ktorých sa ľudia ukrývali počas 2. svetovej vojny. Dolina je zaujímavá aj vysokými skalnými výbežkami, ktoré sa tiahnu celou dolinou.

Najznámejšia z tunajších jaskýň je Jaskyňa chladných očí. Jej dĺžka je 97,44 m, denivelácia: 8,04 m.

Západné svahy Choča v pohorí Chočské vrchy boli v rokoch 19681991 vojenským výcvikovým priestorom sovietskych vojsk. V polovici doliny sa nachádzajú vyvieračky s výdatnosťou niekoľkých litrov za sekundu, ktoré zásobujú vodou okolité obce.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty

Valaská Dubová GCh2.jpg