Veronika perzská
| Veronika perzská | |
 Veronika perzská – kvet a listy. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica persica Poir.[1], 1808[1] | |
| Synonymá | |
| Pocilla persica | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika perzská[2] (lat. Veronica persica)[3] je jednoročná alebo dvojročná bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej pôvodným areálom je Kaukaz až severný Irán.[3] Na Slovensku je to zdomácnený druh, ktorý sa vyskytuje na narušených stanovištiach.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika perzská je jednoročná alebo dvojročná bylina. Chlpatá byľ je na báze rozkonárená na početné poliehavé, koncom vystúpavé stonky, dlhé 10 až 50 cm. Stonky bývajú často červenkasté a príležitostne na uzloch zakoreňujú.[4][5]
Dolné listy sú protistojné, horné striedavé, krátko stopkaté, široko vajcovité až obličkovité, hrubo ostro pílkovité, na vrchole tupo končisté. Na oboch stranách čepele sú riedko chlpaté.[4][5][6]
Štvorpočetné kvety vyrastajú jednotlivo v pazuchách listeňov. Kvetné stopky sú dvakrát také dlhé ako listeň a štyrikrát dlhšie ako kalich. Sú pravidelne pokryté krátkymi chlpmi, bez žliazok. Koruna s priemerom 8 až 15 mm je svetlomodrá, s tmavomodrými žilkami, v ústi korunnej rúrky je žltkastá. Spodný lupienok je niekedy biely alebo belavý. Štyri kališné zuby sú vajcovito kopijovité, s tromi výraznými žilami a riedko chlpaté. Dve tyčinky s modrými peľnicami sú pripojené pred bázou korunnej rúrky. Čnelka je dlhá 2 až 3 mm a výrazne prevyšuje výkroj tobolky.[4][5][6]
Obličkovité tobolky sú zboku výrazne stlačené, na báze zaoblené, na vrchole široko vykrojené a roztrúsene žliazkato chlpaté. Semená sú v obryse elipsovité, dlhé do 2 mm a jemne vráskavé.[4][5]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika perzská je pôvodný druh v Iráne a na severnom Kaukaze.[3] Do Európy bola zavlečená začiatkom 19. storočia, kde rýchlo zdomácnela.[6] V súčasnosti je to už kozmopolitne rozšírený a zdomácnený druh, vyskytujúci sa takmer vo všetkých miernych klimatických oblastiach. Okrem Európy sa vyskytuje v Ázii, južnej Afrike, Austrálii, na Novom Zélande, Južnej a Severnej Amerike, Mexiku a na Jamajke. Na Slovensku je veronika perzská nepôvodný ale naturalizovaný druh, s vlastnosťami buriny.[4][5][7]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika perzská rastie v spoločenstvách burín obilných polí, na rumoviskách, medziach a popri cestách. Obľubuje výživné, zásadité až neutrálne, hlinitopiesočnaté pôdy. Vyskytuje sa od rovinného po podhorský stupeň. Na Slovensku bol najvyššie zaznamenaný výskyt vo výške 1 273 m n. m. v oblasti vrchu Chyžky, vo Veľkej Fatre. Kvitne od marca do októbra. Semená sa rozširujú vetrom a klíčia od jari do jesene.[4][5][7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Veronica persica Poir. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
- ↑ a b c Veronica persica Poir. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 200-206.
- ↑ a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 968-969.
- ↑ a b c Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
- ↑ a b Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 298.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika perzská
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika perzská
