Preskočiť na obsah

Vesna Vulovićová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vesna Vulovićová
srbská letuška, držiteľka rekordu
Narodenie3. január 1950
Belehrad, Juhoslávia
Úmrtie23. december 2016 (66 rokov)
Belehrad, Srbsko
Národnosťsrbská
Zamestnanieletuška

Vesna Vulovićová (srb. Весна Вуловић; * 3. január 1950, Belehrad, Juhoslávia – † 23. december 2016, Belehrad, Srbsko) bola srbská letuška, ktorá drží Guinnessov svetový rekord v prežití najväčšieho pádu bez padáku, a to 10 160 m. Ako jediná prežila 26. januára 1972 výbuch kufríkovej bomby v batožinovom priestore letu JAT 367, ktorý spôsobil jeho haváriu pri Srbskej Kamenici v Československu. Juhoslovanské úrady mali podozrenie, že na vine sú chorvátski nacionalisti, ale nikto nebol zatknutý.

Po havárii strávila viacero dní v kóme a niekoľko mesiacov bola hospitalizovaná. Utrpela zlomeniny lebky, troch stavcov, nohy, rebrá a panvy. Tieto zranenia spôsobili jej dočasné ochrnutie od pása nadol. Takmer úplne sa zotavila, no naďalej krívala. Vulovićová si na incident nepamätala a nemala žiadne obavy z lietania po havárii. Napriek jej ochote pokračovať v práci letušky ju spoločnosť Jat Airways (JAT) zamestnala v administratíve, pretože sa obávala, že jej prítomnosť na letoch by prilákala príliš veľa publicity. Vulovićová sa stal celebritou v Juhoslávii a bola považovaná za národnú hrdinku.

Začiatkom 90. rokov bola prepustená z JAT po tom, čo sa zúčastnila na protivládnych protestoch počas rozpadu Juhoslávie, ale vyhla sa zatknutiu, pretože vláda mala obavy z negatívnej publicity, ktorú by jej uväznenie prinieslo. Vo svojej práci pokračovala ako prodemokratická aktivistka, až kým nebola Socialistická strana Srbska odstránená z moci počas buldozérovej revolúcie v októbri 2000. Vulovićová neskôr viedla kampaň v mene Demokratickej strany a obhajovala vstup Srbska do Európskej únie. Posledné roky strávila v ústraní a bojovala s pocitom viny. Po rozvode žila sama vo svojom belehradskom byte z nízkeho dôchodku až do svojej smrti v roku 2016.

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Vesna Vulovićová sa narodila v Belehrade 3. januára 1950.[1][2] Jej otec bol obchodník a matka bola športová inštruktorka.[2] Vulovićová, ktorá bola fanúšičkou The Beatles, po ukončení prvého ročníka univerzity odcestovala do Spojeného kráľovstva v nádeji, že si zlepší svoje znalosti angličtiny. „Spočiatku som bývala s priateľmi mojich rodičov v Newbury“, spomínala si, „ale chcela som sa presťahovať do Londýna. Tam som sa stretla s priateľom, ktorý mi navrhol ísť do Štokholmu. Keď som rodičom povedala, že žijem vo švédskom hlavnom meste, mysleli na drogy a sex a povedali mi, aby som sa okamžite vrátila domov.“ Po návrate do Belehradu sa Vulovićová rozhodla stať letuškou po tom, čo videla jednu z jej kamarátok v uniforme letušky. „Vyzerala tak milo a práve bola na ten deň v Londýne“, spomínala Vulovićová. „Pomyslela som si: Prečo by som nemohla byť letuškou? Mohla by som ísť do Londýna raz za mesiac?" V roku 1971 nastúpila do JAT, juhoslovanského národného vlajkového prepravcu a najväčšej leteckej spoločnosti.[3]

Let JAT 367

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Let JAT 367
JAT Airways McDonnell Douglas DC-9 identický ako ten, ktorý bol zničený pri výbuchu

Vulovićová bola členkou sekundárnej posádky letu JAT 367 letiaceho zo Štokholmu do Belehradu s medzipristátím v Kodani a Záhrebe, ktorá priletela do Dánska ráno 25. januára 1972. Podľa Vulovićovej nemala ísť na let 367 a JAT si ju pomýlil s inou letuškou, ktorá sa tiež volala Vesna.[3][4] Napriek tomu Vulovićová povedala, že je nadšená z cesty do Dánska, pretože to bola jej prvá návšteva krajiny. Posádka mala celé popoludnie a nasledujúce ráno pre seba. Vulovićová si chcela ísť pozrieť mesto, ale jej kolegovia trvali na tom, aby išli nakupovať. „Každý chcel niečo kúpiť svojej rodine“, pripomenula. „Tak som s nimi musela ísť nakupovať. Zdalo sa, že vedeli, že zomrú. Nehovorili o tom, ale videla som... Cítila som s nimi. A kapitán bol zamknutý vo svojej izbe na 24 hodín. Vôbec sa mu nechcelo ísť von. Ráno, počas raňajok, druhý pilot hovoril o svojom synovi a dcére, ako keby nikto iný nemal syna ani dcéru.“[3][5]

Let 367 odlietal zo Štokholmského letiska Arlanda 26. januára o 1:30 popoludní. Lietadlo McDonnell Douglas DC-9 pristálo na kodanskom letisku o 2:30 popoludní, potom Vulovićová a jej kolegovia nastúpili do lietadla.[6] „Keďže bolo neskoro, boli sme v termináli a videli sme, ako parkuje“, povedala Vulovićová. „Videla som, ako všetci pasažieri a posádka vystúpili. Jeden muž vyzeral strašne naštvaný. Všimla som si ho nielen ja. Videli ho aj ostatní členovia posádky, ako aj vedúci stanice v Kodani. Myslím, že to bol muž, ktorý dal bombu do batožiny. Myslím, že si v Štokholme odbavil batožinu, vystúpil v Kodani a už nikdy nenastúpil do lietadla.“

Let 367 odlietal z kodanského letiska o 3:15 popoludní. O 4:01 poobede, výbuch pretrhol batožinový priestor DC-9.[6] Výbuch spôsobil roztrhnutie lietadla nad československou obcou Srbská Kamenice. Vulovićová prežila ako jediný z 28 cestujúcich a posádky.[1][2] Objavil ju dedinčan Bruno Honke, ktorý ju počul kričať medzi troskami. Jej tyrkysová uniforma bola pokrytá krvou a jej ihličkové podpätky boli odtrhnuté silou nárazu.[4] Honke bol počas druhej svetovej vojny zdravotníkom a dokázal ju udržať pri živote, kým neprišli záchranári.[7][5]

Vyšetrovatelia leteckej bezpečnosti pripisovali Vulovićovej prežitie tomu, že bola uväznená vozíkom s jedlom v trupe DC-9, ktorý sa odtrhol od zvyšku lietadla a klesol k zemi. Keď sa v kabíne uvoľnil tlak, pasažieri a ostatná letová posádka boli vymrštení z lietadla a zomreli. Vyšetrovatelia sa domnievali, že trup lietadla s prichytenou Vulovićovou vo vnútri dopadol šikmo do silne zalesneného a zasneženého úbočia hory, čo tlmilo náraz.[1][pozn. 1] Vulovićej lekári dospeli k záveru, že jej nízky krvný tlak v anamnéze spôsobil, že po znížení tlaku v kabíne rýchlo upadla do bezvedomia a zabránila tomu, aby jej srdce pri náraze prasklo.[8] Vulovićová povedala, že si bola vedomá svojho nízkeho krvného tlaku predtým, ako sa uchádzala o miesto letušky, a vedela, že by to malo za následok neúspešnú lekársku prehliadku, tak predtým vypila nadmerné množstvo kávy a bola prijatá.[3]

V rokoch 1962 až 1982 vykonali chorvátski nacionalisti 128 teroristických útokov proti juhoslovanským civilným a vojenským cieľom.[9] Juhoslovanské úrady mali podozrenie, že za zostrelenie letu 367 nesú vinu práve chorvátski nacionalisti. V deň nešťastia vybuchla nálož na palube vlaku smerujúceho z Viedne do Záhrebu a zranila šiestich ľudí.[10] Muž, ktorý sa označil za chorvátskeho nacionalistu, zavolal nasledujúci deň do švédskych novín Kvällsposten a prihlásil sa k zodpovednosti za bombardovanie letu 367.[11] Nikdy však nedošlo k žiadnemu zatknutiu.[12] Československý úrad civilného letectva neskôr pripísal výbuch kufríkovej bombe.[6]

Paralýza a zotavenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Po havárii strávila Vulovićová niekoľko dní v kóme, pričom si zlomila lebku a následne krvácala.[pozn. 2] Tiež utrpela dve zlomeniny nôh a tri zlomeniny stavcov, z ktorých jeden bol úplne rozdrvený.[3] Mala zlomenú panvu a niekoľko rebier.[12][14] Zranenia spôsobili, že dočasne ochrnula od pása dole. Od hodiny pred pádom až do jedného mesiaca potom mala úplnú amnéziu. Vulovićovej rodičia jej povedali, že o havárii sa prvýkrát dozvedela asi dva týždne po tom, ako k nej došlo. Keď jej lekár ukázal novinový titulok, omdlela a musela byť upokojená.[3] Posledná vec, ktorú si pamätala pred nárazom, bol pozdrav s cestujúcimi pri nastupovaní.[4] Ďalšia vec, na ktorú si spomenula, bolo, že asi o mesiac neskôr videla svojich rodičov v nemocničnej izbe.[3]

Vulovićová sa do 12. marca 1972 liečila v pražskej vojenskej nemocnici v Střešoviciach,[5] následne bola letecky prevezená do Belehradu.[15] Počas letu späť do Juhoslávie jej ponúkli hypnotickú injekciu, ktorá by jej pomohla zaspať, ale odmietla s vysvetlením, že sa lietania nebojí, pretože si z pádu nič nepamätá. V Belehrade bola Vulovićovej nemocničná izba umiestnená pod 24-hodinovú policajnú ochranu, pretože úrady sa obávali, že páchatelia bombového útoku by ju chceli zabiť. Dozorcovia si menili smeny každých šesť hodín a okrem jej rodičov a lekárov ju nikto nemohol vidieť.[3] Vulovićovej hospitalizácia trvala do júna 1972, potom odcestovala do Čiernej Hory, aby sa zotavila v prímorskom letovisku, kde ju lekári navštevovali každé dva až tri dni. Vulovićová podstúpila niekoľko operácií na obnovenie pohybu. Najprv mohla hýbať len ľavou nohou a o mesiac neskôr aj pravou.[3] Vulovićovej rodičia museli predať obe autá, aby zaplatili dlhy.[16] Do desiatich mesiacov po páde Vulovićová opäť nadobudla schopnosť chodiť, no do konca života krívala a mala trvalo pokrútenú chrbticu.[4] Celkovo sa zotavovala 16 mesiacov.[13] „Nikto nikdy nečakal, že budem žiť tak dlho“, spomínala v roku 2008.[4] Vulovićová pripísala svoje uzdravenie svojej „srbskej tvrdohlavosti“ a „detskej strave, ktorá zahŕňala čokoládu, špenát a rybí tuk“.[4][17]

Sláva

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätník v Srbskej Kamenici pripomínajúci nehodu

V septembri 1972 Vulovićová vyjadrila ochotu pokračovať v práci letušky. Letecká spoločnosť JAT však rozhodla, že jej prítomnosť na letoch by prilákala príliš veľa publicity a namiesto toho jej dala prácu pri vyjednávaní zmlúv o preprave. V Juhoslávii bola Vulovićová oslavovaná ako národná hrdinka.[1] Jej povesť „hrdinky studenej vojny“ sa rozšírila aj do Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy.[18] Po havárii dostal Vulovićová vyznamenanie od prezidenta Juhoslávie Josipa Broza Tita a srbský ľudový spevák Miroslav Ilić nahral pieseň s názvom „Vesna stjuardesa“ („Vesna letuška“).[1] Stala sa aj čestnou občiankou Srbskej Kamenice.[19] Honkemu, mužovi, ktorý našiel Vulovića po havárii živého, sa šesť týždňov po jej páde narodila vnučka. Na počesť Vulovićovej dostala meno Vesna.[20] Vulovićová pokračovala v pravidelnom lietaní a uviedla, že ostatní pasažieri boli prekvapení, keď ju videli počas letov a chceli si sadnúť vedľa nej.[4]

Obaja Vulovićovej rodičia zomreli v priebehu niekoľkých rokov po havárii.[21] V roku 1977[pozn. 3] sa po roku randenia vydala za strojného inžiniera Nikolu Breku.[20] Hoci jej lekári odporučili, že jej zranenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na jej reprodukčnú funkciu, Vulovovićová prežila mimomaternicové tehotenstvo, ktoré sa takmer stalo smrteľným, a nikdy nemohla mať deti.[3] V roku 1985 ju Guinessova kniha rekordov uznala za držiteľku svetového rekordu v prežití najvyššieho pádu bez padáku: 10 160 m. Vulovićová bola teda oficiálne uznaná, že prekonala rekordy iných, ktorí prežili pád, ako Alan Magee, Juliane Koepcke, Nicholas Alkemade a Ivan Chisov.[7] Uznanie sa jej dostalo na londýnskom galavečere aj od hudobníka Paula McCartneyho.[22]

Začiatkom 90. rokov sa Vulovićová a jej manžel rozviedli.[3][pozn. 4]Vulovićová pripisovala rozvod svojej závislosti na fajčení, s čím jej manžel nesúhlasil.[21] Približne v tom istom čase[pozn. 5]bola Vulovićová prepustená z JAT za to, že sa vyjadrila proti srbskému štátnikovi Slobodanovi Miloševićovi a zúčastnila sa protivládnych protestov. Vyhla sa zatknutiu, pretože vláda mala obavy z negatívnej publicity, ktorú by jej uväznenie prinieslo.[4][22] Ako reakciu na jej politické angažovanie proti nej spustili bulvárne médiá očierňujúcu kampaň, v ktorej tvrdili, že let 367 bol zostrelený československou raketou zem-vzduch a že spadla z menšej výšky, ako sa doteraz predpokladalo.[21] Vulovićová sa počas 90. rokov naďalej zúčastňovala protivládnych demonštrácií. Keď boli Milošević a jeho Socialistická strana Srbska zvrhnutá v revolúcii v októbri 2000, Vulovićová bola medzi niekoľkými celebritami, ktoré vyšli na balkón belehradskej radnice, aby predniesli víťazné prejavy.[3] Neskôr viedla kampaň v mene Demokratickej strany a obhajovala vstup Srbska do Európskej únie, o ktorom verila, že prinesie ekonomickú prosperitu.[4]

Neskorší život a smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Vulovićová novinárom povedala, že na svoj pád nemyslela každý deň, ale priznala sa, že zápasí s vinou pozostalých.[4] „Kedykoľvek si spomeniem na nehodu, prevláda vo mne vážny pocit viny, že som ju prežila, a plačem... Potom si myslím, že som možno nemala prežiť vôbec.“[23] Vulovićová odmietla terapiu, ktorá by jej pomohla vyrovnať sa so svojimi skúsenosťami, a namiesto toho sa obrátila na náboženstvo a stala sa oddanou pravoslávnou kresťankou.[24] Povedala, že jej utrpenie z nej urobilo optimistku. „Ak dokážeš prežiť to, čo som prežila ja," povedala, „prežiješ čokoľvek.“[4][17]

V roku 2005 bol Vulovićovej pád rekonštruovaný americkým televíznym programom Ničitelia mýtov.[25]

Dvaja pražskí novinári, Peter Hornung-Andersen a Pavel Theiner, v roku 2009 tvrdili, že let 367 si pomýlili s nepriateľským lietadlom a československé letectvo ho zostrelilo vo výške 800 m, oveľa nižšie ako bola uvádzaná oficiálna nadmorská výška 10 160 m. Tvrdili, že Vulovićovej rekordný pád vyčarila československá Štátna bezpečnosť v rámci maskovania.[22] Predpokladali tiež, že hovor prijatý Kvällsposten, ktorý sa hlási k zodpovednosti za zostrelenie lietadla, bol podvod.[26] Český úrad civilného letectva tvrdenie novinárov odmietol a označil ho za konšpiračnú teóriu.[27] Hornung-Andersen pripustil, že dôkazy dvojice boli len nepriame.[13][28] Vulovićová povedala, že si bola vedomá tvrdení novinárov, ale uviedla, že keďže si na udalosť nepamätá, nemôže tieto tvrdenia potvrdiť ani vyvrátiť.[23] Guinessova kniha rekordov ju naďalej uvádza ako držiteľku rekordov v prežití najvyššieho pádu bez padáka.[13]

V posledných rokoch svojho života žila Vulovićová z dôchodku 300 eur mesačne vo svojom schátranom belehradskom byte.[4] „Neviem, čo povedať, keď ľudia hovoria, že som mala šťastie“, poznamenala. „Život je dnes taký ťažký.“[23] Vulovićová lamentovala, že jej matka a otec nemuseli predčasne zomrieť, keby nebola na palube letu 367, pričom uviedla, že nehoda zničila život nielen jej, ale aj jej rodičom.[3][17] Len príležitostne poskytovala rozhovory a odmietla množstvo žiadostí, najmä od Oprah Winfreyovej a BBC,[29] pričom povedala, že je „unavená“ diskusiami o jej páde.[4] Jej postupný zhoršujúci sa zdravotný stav znemožnil zúčastniť sa každoročných spomienok v Srbskej Kamenici, ktorých sa predtým dlhé roky zúčastňovala.[5] V decembri 2016 sa Vulovićovej priatelia začali zaujímať o jej stav, keď náhle prestala odpovedať na telefón. 23. decembra objavili zámočníci telo Vulovićovej v jej byte po násilnom otvorení dverí.[1] Vulovićovovej priatelia povedali, že v rokoch pred smrťou bojovala so srdcovými chorobami.[30] Pochovali ju na belehradskom Novom cintoríne 27. decembra.[31]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Na základe rozhovorov s Honkem sama Vulovićová spochybnila tvrdenie, že bola objavená v zadnej časti DC-9, ako sa uvádza v niektorých správach. „Muž, ktorý ma našiel... mi povedal, že som sa nachádzala v strednej časti lietadla“, povedala. „Našli ma so sklonenou hlavou a telom kolegu na mne. Jedna časť môjho tela s nohou bola v lietadle a hlava mimo lietadla. Ku chrbtici mi bol pritlačený cateringový vozík a ten ma držal vo vnútri lietadla.“[3]
  2. ↑ Rôzne zdroje uvádzajú rôznu dĺžku Vulovićovej kómy - 3 dni,[4] 10 dní[12] alebo 27 dní.[13]
  3. ↑ V článku z roku 2005, ktorý zverejnil chorvátsky denník Večernji list, sa uvádza, že Vulovićová sa vydala v roku 1975.[21] V rozhovore pre Aviation Security Magazine Vulovićová uviedla, že sa vydala v roku 1977.[3]
  4. ↑ Podľa denníku Večernji list sa pár rozviedol v polovici 80. rokov.[21] V roku 2002 Vulovićová pre magazín Aviation Security Magazine povedala, že sa s manželom rozviedli „pred desiatimi rokmi“.[3]
  5. ↑ Niektoré zdroje uvádzajú, že Vulovićovej pracovný pomer bol ukončený v roku 1990.[4][22] Podľa denníku Večernji list spoločnosť JAT s Vulovićovou v roku 1991 ukončila pracovný pomer.[21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f SANDOMIR, Richard. Vesna Vulovic, Flight Attendant Who Survived Jetliner Blast, Dies at 66 [online]. nytimes.com, 2016-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (anglicky)
  2. ↑ a b c Vesna Vulovic, air stewardess who survived a plane crash – obituary [online]. telegraph.co.uk, 2017-01-31, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Vesna Vulovic: how to survive a bombing at 33000 feet [online]. avsec.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu. (anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o BILEFSKY, Dan. Serbia’s Most Famous Survivor Fears That Recent History Will Repeat Itself [online]. nytimes.com, 2008-04-26, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu. (anglicky)
  5. ↑ a b c d HOMOLOVÁ, Marie. Hovorili jej Čarodejnica. Žena, ktorá prežila pád z neba tvrdila, že nie je šťastný človek. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-12-30. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 1336-1996.
  6. ↑ a b c Zpráva vydaná komisí Federálního ministerstva dopravy ČSSR [online]. nacr.cz, 1972-06-11, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  7. ↑ a b WHITE, Colin. Projectile Dynamics in Sport (Principles and Applications). [s.l.] : Routledge, 2010. 352 s. ISBN 978-1-134-02762-0.
  8. ↑ DEUTSCHMANN, Jennifer. Vesna Vulovic: Flight Attendant Who Survived Midair Explosion And 33,000-Foot Fall Dies At Age 66 [online]. inquisitr.com, 2016-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu.
  9. ↑ Andrew T .H. Tan. Politics of Terrorism (A Survey). [s.l.] : Routledge, 2010. 288 s. ISBN 978-1-136-83336-6.
  10. ↑ REBIĆ, Đuro. Špijuni, diverzanti, teroristi (ostaci kontrarevolucije u Jugoslaviji). [s.l.] : Centar za informacije i publicitet, 1987. 382 s. ISBN 978-86-7125-009-2.
  11. ↑ Njemački mediji o slučaju JAT 1972: napad hrvatske emigracije je plod mašte tajnih službi [online]. slobodnadalmacija.hr, 2009-01-09, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu. (chorvátsky)
  12. ↑ a b c Vesna Vulovic, stewardess who survived 33,000ft fall, dies [online]. bbc.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d Highest fall survived without parachute [online]. guinnessworldrecords.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu.
  14. ↑ VANŽURA, Alexandr. Zemřel lékař, který zachránil život letušce Vesně Vulovič [online]. denik.cz, 2015-03-28, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  15. ↑ JUGOSLOVENKA preživela PAD aviona, mogla da umre na ŠEST načina: Vesnin život ledi krv u žilama svima [online]. radiobalkansehermahala.net, 2022-01-28, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. Archivované 2022-04-08 z originálu.
  16. ↑ Yugopapir: Vesna Vulović, stjuardesa i njena Cicka - ljubimice sreće: Obe su preživele pad sa velike visine (1973) [online]. yugopapir.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  17. ↑ a b c GRAHAM, Ruth. Bask in the Bracing Unsentimentality of Vesna Vulovic, the Only Person to Survive a 1972 Plane Crash [online]. slate.com, 2006-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu.
  18. ↑ NEILD, Barry. Fate or fluke? Air crash sole survivors [online]. cnn.com, 2010-05-13, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu. (anglicky)
  19. ↑ SPĚVÁK, Přemysl. Zázrak před 50 lety. Letuška u Srbské Kamenice přežila pád z deseti kilometrů [online]. denik.cz, 2022-01-26, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  20. ↑ a b KRAJČINOVIĆ, Dušan. Yugopapir: Kako je Vesna Vulović preživela avionsku nesreću nad Čehoslovačkom '72: Čudo nije bila prava reč [online]. yugopapir.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2018-03-17 z originálu.
  21. ↑ a b c d e f Optimizmu padobran ne treba [online]. vecernji.hr, 2005-06-04, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (chorvátsky)
  22. ↑ a b c d CONNOLLY, Kate. Woman who fell to earth: was air crash survivor's record just propaganda?. The Guardian (Berlín: Guardian News and Media Limited), 2009-01-13. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 0261-3077.
  23. ↑ a b c ZIMONJIĆ, Vesna. Too good to be true? Miracle woman who survived '33,000ft fall' [online]. independent.co.uk, 2012-01-26, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (anglicky)
  24. ↑ BOGDANOWICZ, Oskar. How A Stewardess Survived a 10,000-Metre Fall [online]. historyofyesterday.com, 2020-05-13, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  25. ↑ RTS, Radio televizija Srbije, Radio Television of Serbia. Preminula stjuardesa Vesna Vulović [online]. rts.rs, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  26. ↑ PSD. Njemački mediji o slučaju JAT 1972: napad hrvatske emigracije je plod mašte tajnih službi [online]. slobodnadalmacija.hr, 2009-01-09, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (chorvátsky)
  27. ↑ WIRNITZER, Jan. Sestřelení jugoslávského letadla Čechy by se neutajilo, míní pamětník od radaru. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2009-01-15. Dostupné online [cit. 2022-04-01].
  28. ↑ Remembering Vesna Vulović, flight attendant who survived 10,000-metre fall from plane [online]. cbc.ca, 2016-12-28, rev. 2016-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (anglicky)
  29. ↑ OLSEN, Camilla Westersø. Navigation [online]. dr.dk, 2012-01-23, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  30. ↑ Brat Vesne Vulović: Još sam u šoku [online]. novosti.rs, 20164-12-24, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-21 z originálu.
  31. ↑ Sahranjena legendarna stjuardesa koja je preživela pad sa 10 hiljada metara [online]. novosti.rs, 2016-12-27, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vesna Vulović na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vesna_Vulovićová&oldid=7762972“