Vsetín
| Vsetín | |||
| mesto | |||
 Vsetínsky zámok
| |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Zlínsky (CZ072) | ||
| Okres (LAU 1) | Vsetín (CZ0723) | ||
| Obec s rozš. pôs. | Vsetín | ||
| Poverená obec | Vsetín | ||
| Historická krajina | Morava | ||
| Rieka | Vsetínská Bečva | ||
| Nadmorská výška | 348 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°20′19″S 17°59′35″V / 49,338611°S 17,993056°V | ||
| Rozloha | 57,61 km² (5 761 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 26 668 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 462,91 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1308 | ||
| Starosta | Jiří Růžička (KDU-ČSL) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 75501 | ||
| Miestne časti | 4 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 26 | ||
| Katastrálne územie | 3 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0723 541630 | ||
| Adresa mestského úradu |
Městský úřad Vsetín Svárov 1080 755 01 Vsetín | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Vsetín | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.mestovsetin.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Vsetín (nem. Wsetin) je okresné mesto v Zlínskom kraji na severovýchodnej Morave na rieke Vsetínská Bečva, 27 km severovýchodne od Zlína a 60 km juhovýchodne od Olomouca. Žije tu približne 26 100 obyvateľov (2018).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršie dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé zmienky o Vsetíne pochádzajú z rokov 1297 – 1308 a popisujú mestečko Setteinz v údolí Vsetínskej Bečvy, s mlynom a kostolom. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1307 a už v nasledujúcom roku bol rádom templárskych rytierov prenajatý Vokovi z Kravař. Názov Wsetin sa v dokumentoch vyskytuje od roku 1396, prvý vklad vsetínskeho panstva do Moravských zemských dosiek (pozemkovej knihy) bol uskutočnený v roku 1505. Rozhodujúci vplyv na vývoj mesta mala kolonizácia v 13. a 14. storočí. V 16. storočí sa na území Vsetínska rozšíril chov kôz, z neďalekého Slovenska, neskôr sa však viac presadil chov oviec. Túto činnosť vykonávala najmä čeľaď, nazývaná valasi. Tento názov sa postupne vžil ako obecné označenie obyvateľov celého regiónu. V polovici 15. storočia bola na pravom brehu rieky Vsetínskej Bečvy, v lokalite dnešného Horného námestia vybudovaná pevnosť, ktorá bola v 17. storočí prestavaná na zámok.
Rekatolizácia a tridsaťročná vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1609 vyženil vsetínske panstvo Albrecht z Valdštejna, neskorší cisársky vojvodca. Na Vsetínsko povolal jezuitov, za účelom rekatolizácie miestneho obyvateľstva. Náboženský a s ním spojený hospodársky útlak viedli až k rebéliám miestneho obyvateľstva za tridsaťročnej vojny. Vzbury vyvrcholili v roku 1644 popravou asi dvoch stoviek vzbúrencov, čo bola jedna z najmasovejších popráv v národnej histórii. Rebélie evanjelikov pokračovali i neskôr, definitívne upokojenie priniesol až tolerančný patent z roku 1781. V priebehu tridsaťročnej vojny sa Vsetín rozšíril z Horného mesta i na ľavý breh rieky Bečvy.
V roku 1663 vyplienil Vsetín turecko-tatársky vpád, ktorý zaznamenal vsetínsky kronikár: „Roku 1663, dne 6. oktobra vpadl Turek na Vsetín a pozajímal lidu mladého sebú mnoho a zmordoval selského lidu 676 osob nad Hovězím na Provazném a nocoval s táborem svým v panském dvoře.“[2]
V roku 1708 počas povstania v Uhorsku Vsetín prepadli a vypálili uhorskí kuruci.[3]
Priemyselné obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
V prvej polovici 19. storočia bolo mesto ovplyvnené technickou revolúciou. K prvým továrňam patrili cukrovar, parné píly, továreň na zápalky a v roku 1868 založená skláreň. Najvýznamnejším podnikom koncom 19. storočia bola továreň na výrobu nábytku bratov Thonetov a Jakuba a Josefa Kohna. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia bolo mesto napojené na železnicu, začala výstavba mestskej elektrárne, nemocnice, škôl a ďalších verejných zariadení. V roku 1909 sa mesto stalo sídlom okresu.
V roku 1919 otvoril Josef Sousedík v budove bývalej píly staviteľa Londina vo Vsetíne-Trávníkách novú prevádzku na výrobu elektrických strojov „Závod na výrobu elektrických strojů pro stejnosměrný proud, Josef Sousedík - Vsetín“. V roku 1921 zmenil názov svojej firmy na „Elektrotechnická továrna - Josef Sousedík, Vsetín - Morava“. Po druhej svetovej vojne bola firma znárodnená a premenovaná na MEZ Vsetín s.p., od roku 2011 TES Vsetín s.r.o.
Mesto postihla hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia, ktorej dopad zmiernilo až založenie závodu Zbrojovka Vsetín v roku 1937.[4] Vďaka tejto továrni došlo k zdvojnásobeniu počtu obyvateľov Vsetína počas prvej polovice 40. rokov 20. storočia, pretože kvôli zbrojnému priemyslu sa do mesta prisťahovali početné skupiny robotníkov z Brna. Po vojne sa naplno prejavili problémy, spôsobené rýchlym nárastom počtu obyvateľov: nedostatok bytov a zariadení občianskej vybavenosti. Mesto sa v tej dobe orientovalo na ťažký priemysel. Do roku 2003 bolo mesto sídlom okresného úradu.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
,_n%C3%A1m._Horn%C3%AD_29,_Vset%C3%ADn.JPG)
Počet obyvateľov je uvedený za Vsetín vrátane miestnych častí, ktoré k nemu v konkrétnej dobe patrili. V 90. rokoch sa od mesta odtrhli Janová, Ústí a Lhota u Vsetína.
| Rok | 1971 | 1981 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov[5] | 22 141 | 29 966 | 31 625 | 29 203 | 27 225 |
Štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
-
Veková štruktúra obyvateľov obce Vsetín v roku 2011 -
Rodinný stav obyvateľov obce Vsetín v roku 2011 -
Vzdelanie obyvateľov obce Vsetín v roku 2011
Členenie mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Vsetín sa člení na tri časti, ležiace na troch katastrálnych územiach:
- k. ú. Vsetín – časť Vsetín (vrátane Semetína)
- k. ú. Jasenka – časť Horní Jasenka
- k. ú. Rokytnice u Vsetína – časť Rokytnice
V minulosti boli súčasťou Vsetína aj dnes samostatné obce Janová, Lhota u Vsetína a Ústí.[6]
Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]
V komunálnych voľbách v roku 2018 získala najviac mandátov (5) KDU-ČSL. Na ustanovujúcom zasadaní zastupiteľstva 5. novembra 2018 bol starostom zvolený líder ľudovcov Jiří Růžička.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Cez Vsetín vedie od Valašského Meziříčí železničná trať 280, jeden z hlavných ťahov v smere na Slovensko. V meste odbočuje trať 282 do Veľkých Karlovic, ktorá má na území Vsetína aj jednu stanicu. V rovnakých troch smeroch vedú mestom i cesty: hlavný ťah I/57 od Valašského Meziříčí cez Vsetín na Horní Lideč, II/487 smerom na Velké Karlovice a I/69 do Vizovic.
Vo Vsetíne premáva mestská autobusová doprava, ktorú vrátane prímestských spojov zabezpečuje ČSAD Vsetín a.s., člen skupiny ČSAD Invest, ktorá má vo Vsetíne hlavnú základňu.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
V meste sídli šesťnásobný majster českej hokejovej extraligy, klub VHK ROBE Vsetín.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Zámok
- Rímsko-katolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Maštaliska – tzv. bývalý Panský dom z roku 1710
- Stará radnica (1720–1721)
- Nová radnica
- Baroková kamenná socha Nepoškvrneného počatia P. Marie na Hornom námestí
- Evanjelický kostol Dolního sboru z roku 1782
- Evanjelický kostol Horního sboru z roku 1827
- Kamenný kríž z roku 1775 na Dolnom námestí
- Nemocničná kaplnka svätej Ruženy z Limy
- Obnovený pomník prezidenta Masaryka
- Pomník na mieste vypálenej synagógy
- Židovský cintorín
Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Eliška Balzerová (* 1949), herečka
- Mojmír Bártek (* 1942), skladateľ a pedagóg
- František Hlavica (1885–1952), akademický maliar
- Emil Hlavica (1887–1952), sochár a grafik
- Rudolf Hlavica (1897–1971), sochár a rezbár
- Richard Pavlík (1889–1966), historik a pedagóg
- Mirka Pokorná (1930–2017), klaviristka
- František Sova (1853–1940), zakladateľ vsetínskeho múzea
- Mirek Topolánek (* 1956), český premiér
- Roman Vojtek (* 1972), herec
- František Vavřínek (1914–1978), pilot RAF
- Josef Zamazal (1899–1971), maliar
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1865 dorazili do Texasu vsetínski imigranti a založili tam osadu Vsetin, existujúcu dodnes, asi 115 km juhovýchodne od Austinu. Austin je tiež názov významnej firmy, pôsobiacej vo Vsetíne.
Tomáš Garrigue Masaryk navštevoval mesto často ešte ako profesor a poslanec viedenskej ríšskej rady za Valašsko.[7] Ako prezident Československa navštívil mesto 24. júna 1928.[8]
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Stará Ľubovňa, Slovensko (1986)
Mödling, Rakúsko (1993)- Trenčianske Teplice, Slovensko
Bytom, Poľsko (2004)
Vrgorac, Chorvátsko (2008)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- ↑ "Vsetín od tridsaťročnej vojny do roku 1848 Archivované 2020-03-29 na Wayback Machine". Mesto Vsetín.
- ↑ História lúpežných nájazdov na Moravu cez Kopanický průsmyk (16.-18. stor.). Masarykova univerzita.
- ↑ Programing: NOWONET [www.nowonet.com] - Tomáš Novosad. – Historie [online]. zvi.cz, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Databáza demografických údajov za obce ČR, Český statistický úřad
- ↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, II. díl. Praha: Český statistický úřad, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 200, 274 a 549.
- ↑ T.G. Masaryk na Valašsku, díl I., Klub TGM Kopřivnice Masarykovho demokratického hnutia, 2011
- ↑ Jaromír Doležal: Život Prezidenta Osvoboditele Tomáše Garrigua Masaryka, Praha 1931
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Kobliha, K.: Historický nástin okresu vsetínského In: Okres vsetínský. Vsetín 1938, s. 69–302.
- Krajem portášů, Vsetín 1937
- Burian, I., Burian, B.: Dějiny protestantismu na Vsetínsku, Vsetín 1993
- kolektiv autorů: Okres Vsetín, Brno - Vsetín, 2002, ISBN 80-86298-09-4
- Baletka, L. a kol: Vsetín : město a čas, Vsetín, 2008, ISBN 978-80-904139-1-7
- Ottův slovník naučný, heslo Vsetín. Sv. 26, str. 1062.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vsetín
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vsetín na českej Wikipédii.
| Mestá a obce okresu Vsetín |
|---|
|
Branky • Bystřička • Dolní Bečva • Francova Lhota • Halenkov • Horní Bečva • Horní Lideč • Hošťálková • Hovězí • Huslenky • Hutisko-Solanec • Choryně • Jablůnka • Janová • Jarcová • Karolinka • Kateřinice • Kelč • Kladeruby • Krhová • Kunovice • Lačnov • Leskovec • Lešná • Lhota u Vsetína • Lidečko • Liptál • Loučka • Lužná • Malá Bystřice • Mikulůvka • Nový Hrozenkov • Oznice • Podolí • Police • Poličná • Pozděchov • Prlov • Prostřední Bečva • Pržno • Ratiboř • Rožnov pod Radhoštěm • Růžďka • Seninka • Střelná • Střítež nad Bečvou • Študlov • Ústí • Valašská Bystřice • Valašská Polanka • Valašská Senice • Valašské Meziříčí • Valašské Příkazy • Velká Lhota • Velké Karlovice • Vidče • Vigantice • Vsetín • Zašová • Zděchov • Zubří |