Zdenka Braunerová

	Zdenka Braunerová
	; česká maliarka
Narodenie	9. apríl 1858; Praha, Česko
Úmrtie	23. máj 1934 (76 rokov); Praha, Česko
Zamestnanie	maliarka, grafička, typografka
Odkazy
Commons	Zdenka Braunerová
	Umelecký portál; Český portál; Biografický portál

Zdenka alebo Zdeňka Braunerová, pokrstená ako Zdislava Rosalina Augusta (* 9. apríl 1858, Praha – † 23. máj 1934, Praha) bola významná česká maliarka konca 19. a začiatku 20. storočia, známa tiež ako autorka grafických úprav publikácií. Stala sa okrem iného aj patrónkou niekoľkých českých umelcov ako bol Antonín Chittussi, Vilém Mrštík, Julius Zeyer, Miloš Marten, Joža Uprka, František Bílek alebo Jan Zrzavý.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa do zámožnej rodiny ako posledná zo štvorice detí. Jej otcom bol významný advokát a poslanec ríšskej rady JUDr. František August Brauner, pochádzajúci z mlynárskeho rodu usadeného v Litomyšli. Záujem o maľovanie prejavovala Zdenka už od malička, kedy trávila dlhé hodiny vo svojej detskej izbe, kde sa len zriedka venovala inému koníčku ako maľovaniu. V maľovaní ju podporovala aj jej matka, Augusta, rodená Neumannová, ktorú Zdenka milovala a ktorá pochádzala zo starého šľachtického rodu a sama bola amatérskou maliarkou. Jej otcom bol významný a vynikajúci vedec, ktorý sa zaoberal chémiou a národným hospodárstvom.

S významnými osobnosťami sa mohla Zdenka stretávať už od mala, pretože jej rodičia vo svojom dome hostili známych českých literátov a výtvarníkov. Tu sa zoznámila s osobnosťami, ako bol Josef Václav Sládek, ale aj rodinou Palackých, Náprstkových alebo Riegerových.

Keďže bol jej mimoriadny talent čoskoro zjavný, rodičia jej umožnili štúdium u slávnej Amalie Mánesovej. U nej Zdenka rozvíjala svoje zručností a aj sama Amália v nej videla nový talent, ktorý je potrebné rozširovať. Zdenku maľovanie tak očarilo, že mu venovala väčšinu voľného času, čo ale neskôr zavinilo neveľmi skvelý prospech v škole. Aj napriek tomu Zdenka pokračovala v štúdiách maliarstva, tentoraz na vyššej dievčenskej škole, kde bol jej učiteľom Soběslav (Hippolyt) Pinkas, ďalšia významná osobnosť tej doby.

Onedlho však Zdenka pripravila svojim rodičom nepríjemné prekvapenie: oznámila im, že jej nestačí maliarstvo len ako koníček, ale že sa mu chce venovať ako svojmu životnému povolaniu. Jej rozhodnutie bolo tak skalopevné, že ani aktívne prehováranie nepomohlo. Je vhodné však dodať, že sa nejaký čas rozhodovala medzi maliarstvom a spevom. Vplyv na toto rozhodnutie malo nepochybne aj jej významné štúdium u Antonína Chitussiho, do ktorého sa neskôr zamilovala. Obaja mali veľmi podobné záujmy – to práve Chittussi priviedol Zdenku ku krajinárstvu. Nakoniec táto láska dospela skoro až na sobáš, ktorý sa neuskutočnil zrejme kvôli rozhodnutiu Zdenky, ktorá chcela s Chittussim uskutočniť rovnocenný zväzok dvoch nezávislých umelcov, ktorí sa vzájomne inšpirujú. To si ale Chitussi nevedel predstaviť.

Ani ďalšia láska, tentoraz k Juliusovi Zeyerovi, o sedemnásť rokov staršiemu umelci, nemala príliš dlhého trvania. Rovnako ako nasledujúci vzťah k Vilémovi Mrštíkovi, ktorý sa rozpadol tesne pred svadbou.

Veľkou inšpiráciou pre Zdenku Braunerovú bola aj jej milovaná Paríž, kde v rokoch 1881 – 1893 trávila vždy časť roka. Významne ju inšpiroval aj jej budúci švagor, spisovateľ Élémir Bourges, ktorý ju zoznámil s niektorými skvostnými dielami Francúzska a predstavil ju niekoľko popredným francúzskym umelcom, ako bol Maurice Maeterlinck, Anatole France a iní velikáni. Získala ale aj iné úspechy: dostala šancu, ktorú samozrejme využila, na ženskej výstave v Champs Elysées a v roku 1890 v Salóne na Champs de Mars. Paríž sa jej stala druhým domovom a pobudla v nej v rokoch 1881 a 1885 – 1893, kedy navštevovala súkromnú akadémiu Collarossi, kde však nebola spokojná a vrátila sa do vlasti. Zdenku francúzske umenie mimoriadne zaujalo a inšpirovalo, ale aj napriek tomu mala stále v srdci vlastenectvo oboch rodičov. Odlúčená od domova prežívala lásku k vlasti o to silnejšie. To sa prejavilo aj v jej vystúpeniach v Paríži, kedy tancovala v českom kroji, spievala české národné piesne, čím sa snažila priblížiť českú kultúru a umenie. To sa do značnej miery podarilo, inšpirovala veľa francúzskych umelcov a nadviazala tam aj mnoho trvalých priateľstiev.

Napríklad so slávnym sochárom Auguste Rodinom, ktorý na jej pozvanie v roku 1905 navštívil Čechy a Moravu. Svojou podporou česko-francúzskych kultúrnych vzťahov významne ovplyvnila českú kultúrnu scénu.

Braunerová tvorila často v Roztokách u Prahy kde mala ateliér v tzv. Braunerovej mlyne. Nadovšetko spoliehala na svojich priateľov, s ktorými trávila rada celé hodiny. Hlavne v posledných rokoch svojho života sa začala upínať na priateľov, v týchto rokoch aj na takých, akými bol napríklad Paul Claudel, francúzsky básnik a dramatik, ktorý pôsobil nejaký čas v Prahe ako konzul. Naučila ho chápať českú dušu a umenie a stala sa jeho inšpiráciou knihy Obrazy svatých z Čech. Mala veľmi rada aj moravské Slovácko, kam niekoľkokrát a s radosťou jazdila. Obdivovala a mala rada vidiecky a chudobný ľud, pozorovala ich tradície a videla v nich najväčší poklad národa. Dôležitým zdrojom informácií bol aj jej denník a skicáre, kam si zaznamenávala dôležité údaje, ktoré vylepšovala obrázkami.

Zdenka Braunerová zomrela 23. mája 1934 vo svojej rodnej a milovanej Prahe a je pochovaná medzi velikánmi na Vyšehradskom cintoríne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jej dielo je veľmi rôznorodé. Najprv sa zaoberala maľbou, neskôr sa stala vyhlásenou grafičkou a občas sa venovala aj maliarskej výzdobe skla. Prakticky zakladateľský význam má ale práca Zdenky Braunerovej v oblasti knižnej grafiky a jej úsilie o starostlivé estetické vybavenie knihy. Vyvinula tu zvláštny vlastný ornamentálny jazyk, v ktorom využívala symbolov z rôznych kultúrnych oblastí, od ľudových kresieb ako z Česka, tak i Slovenska, až po orientálne motívy. Tiež spolupráca s ďalším umelcom Vilémom Mrštíkom vyniesla svoje plody. Zaslúžila sa s ním o zastavenie brutálnej asanácie starej Prahy, ktorej idylickú krásu zachytila v rade grafických listov.

Svojim osobitým štýlom, neobvyklou energiou, všestrannosťou a hlbokým vzdelaním na seba upútala pozornosť viacerých umelcov svojej doby. Medzi nich patria napríklad František Bílek, Jan Zrzavý, Joža Úprka, ktorých často aj finančne podporovala. Svojím príkladom nezávislej samostatnej ženy-umelkyne inšpirovala niekoľko ženských umelkýň po celé desaťročia.