Čierna hora (vrch v Chočských vrchoch)
Čierna hora | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Obce | Veľké Borové, Kvačany |
Pohorie | Chočské vrchy |
Podcelok | Prosečné |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 1 093,5 m n. m. |
Súradnice | 49°11′19″S 19°31′54″V / 49,1887°S 19,5317°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zelenej značke z Veľkého Borového |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čierna hora[1] (1 093,5 m n. m.[2][3]) je vrch v Chočských vrchoch, krajinnom celku Fatransko-tatranskej oblasti.[4] Leží nad Veľkým Borovým, približne 11 km severozápadne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severovýchodnej časti Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Veľké Borové a Kvačany.[1] Najbližším sídlom je na severozápadnom úpätí situované Veľké Borové, severovýchodne ležia Huty, juhovýchodne Liptovské Matiašovce, južne Kvačany, Liptovská Sielnica a Prosiek a západne Malatiná.[5][3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čierna hora leží nad Kvačianskou dolinou na severnom okraji podcelku Prosečné, v hrebeni vybiehajúcom severovýchodným smerom z Prosečného (1 372 m n. m.). Severne sa nachádza vrch Machy (1 202 m n. m.), Kopec (1 251 m n. m.), Háj (945 m n. m.), Polianky (1 066 m n. m.) a Súšava (1 077 m n. m.), západne Diel (1 051 m n. m.), Grúň (960 m n. m.), Heliaš (1 186 m n. m.) a Lomné (1 278 m n. m.), južne Prosečné (1 372 m n. m.), Hrádková (1 206 m n. m.) a Hoľa (782 m n. m.) a východne Babky (1 566 m n. m.), Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a Holica (1 340 m n. m.).[3][5] Oblasť patrí do povodia Váhu, kde vodu z východnej časti odvádza Kvačianka a zo severných odteká jej prítokom Borovianka.[3] Vrchol traverzuje značený turistický chodník a hrebeňom vedie hranica NPR Kvačianska dolina.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva riedky porast[6], ktorý poskytuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí je vidieť okolité vrcholy Chočských vrchov, no tiež Západné Tatry, Skorušinské vrchy, Oravskú vrchovinu, Oravskú Maguru, Malú Fatru a Nízke Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po zelenej turistickej značke (traverzom):
- od severu z Veľkého Borového cez rázc. Dolina Borovianky
- od západu z rázc. Svorad v Prosieckej doline cez Prosečné (1 372 m n. m.)[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ TM 111 Chočské vrchy – vodná nádrž Liptovská Mara (7. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online.