Lima: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: ta:லிமா |
→História mesta: wikilinky |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
== História mesta == |
== História mesta == |
||
{{Hlavný článok|Dejiny Limy}} |
{{Hlavný článok|Dejiny Limy}} |
||
Lima bola založená 18. |
Lima bola založená [[18. január]]a [[1535]] založením mesta [[Španielsko|španielskym]] [[conquistador]]om [[Francisco Pizarro|Franciscom Pizarrom]]. Pôvodný názov mesta bol ''Ciudad de los Reyes'' (slovensky: Mesto kráľov). Mesto bolo založené v údolí rieky Rímac v oblasti osídlenej [[Yschmovia|Yschmami]], ktorí tvorili súčasť [[Inkská ríša|ríše Inkov]]. Roku [[1543]] sa Lima stala hlavným mestom [[miestokráľovstva Peru]] a sídlom súdu ''Real Audiencia''. V roku [[1551]] bola založená najstaršia univerzita v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]], v roku [[1563]] ju nasledovalo divadlo. V 17. storočí mesto, napriek [[zemetrasenie|zemetraseniam]] aj hrozbe v podobe [[pirát]]ov, prosperovalo ako centrum rozsiahlej obchodnej siete. V 18. storočí však kvôli [[Bourbonovci|bourbonským]] reformám začalo upadať. |
||
Obyvateľstvo Limy hralo v rokoch 1821-1824 významnú úlohu v [[Peruánska vojna za nezávislosť|peruánskej vojne za nezávislosť]]; mesto bolo sužované aj zo strany royalistov, aj zo strany povstaleckých armád. Po získaní nezávislosti sa Lima stala hlavným mestom novej Peruánskej republiky. V polovici 19. storočia zažívala krátke obdobie prosperity až do vypuknutia [[Druhá tichomorská vojna|druhej tichomorskej vojny]] medzi Peru a [[Bolívia|Bolíviou]] na jednej strane a [[Čile]] na strane druhej v rokoch 1879-1883, kedy bolo mesto obsadené a vyplienené čilskými jednotkami. Po skončení vojny Lima prechádzala obdobím populačného rastu aj [[Urbanizmus|urbanistického]] rozvoja. Značný populačný nárast nastal najmä v 40. rokoch 20. storočia vďaka prisťahovalcom z peruánskych [[Andy|Ánd]]. To prispelo aj k veľkému rozšíreniu [[slum]]ových mestečiek (známych ako ''pueblos jóvenes'') na predmestiach Limy, pretože úrady nedokázali rozširovanie mesta udržať pod kontrolou. |
Obyvateľstvo Limy hralo v rokoch 1821-1824 významnú úlohu v [[Peruánska vojna za nezávislosť|peruánskej vojne za nezávislosť]]; mesto bolo sužované aj zo strany royalistov, aj zo strany povstaleckých armád. Po získaní nezávislosti sa Lima stala hlavným mestom novej Peruánskej republiky. V polovici 19. storočia zažívala krátke obdobie prosperity až do vypuknutia [[Druhá tichomorská vojna|druhej tichomorskej vojny]] medzi Peru a [[Bolívia|Bolíviou]] na jednej strane a [[Čile]] na strane druhej v rokoch [[1879]]-[[1883]], kedy bolo mesto obsadené a vyplienené čilskými jednotkami. Po skončení vojny Lima prechádzala obdobím populačného rastu aj [[Urbanizmus|urbanistického]] rozvoja. Značný populačný nárast nastal najmä v 40. rokoch 20. storočia vďaka prisťahovalcom z peruánskych [[Andy|Ánd]]. To prispelo aj k veľkému rozšíreniu [[slum]]ových mestečiek (známych ako ''pueblos jóvenes'') na predmestiach Limy, pretože úrady nedokázali rozširovanie mesta udržať pod kontrolou. |
||
V roku [[1988]] bolo historické centrum mesta zapísané na zozname kultúrneho dedičstva [[UNESCO]]. |
V roku [[1988]] bolo historické centrum mesta zapísané na zozname kultúrneho dedičstva [[UNESCO]]. |
||
Verzia z 12:10, 22. júl 2011
O iných významoch výrazu Lima pozri Lima (rozlišovacia stránka).
Lima je hlavné a najväčšie mesto Peru.
História mesta
Lima bola založená 18. januára 1535 založením mesta španielskym conquistadorom Franciscom Pizarrom. Pôvodný názov mesta bol Ciudad de los Reyes (slovensky: Mesto kráľov). Mesto bolo založené v údolí rieky Rímac v oblasti osídlenej Yschmami, ktorí tvorili súčasť ríše Inkov. Roku 1543 sa Lima stala hlavným mestom miestokráľovstva Peru a sídlom súdu Real Audiencia. V roku 1551 bola založená najstaršia univerzita v Latinskej Amerike, v roku 1563 ju nasledovalo divadlo. V 17. storočí mesto, napriek zemetraseniam aj hrozbe v podobe pirátov, prosperovalo ako centrum rozsiahlej obchodnej siete. V 18. storočí však kvôli bourbonským reformám začalo upadať.
Obyvateľstvo Limy hralo v rokoch 1821-1824 významnú úlohu v peruánskej vojne za nezávislosť; mesto bolo sužované aj zo strany royalistov, aj zo strany povstaleckých armád. Po získaní nezávislosti sa Lima stala hlavným mestom novej Peruánskej republiky. V polovici 19. storočia zažívala krátke obdobie prosperity až do vypuknutia druhej tichomorskej vojny medzi Peru a Bolíviou na jednej strane a Čile na strane druhej v rokoch 1879-1883, kedy bolo mesto obsadené a vyplienené čilskými jednotkami. Po skončení vojny Lima prechádzala obdobím populačného rastu aj urbanistického rozvoja. Značný populačný nárast nastal najmä v 40. rokoch 20. storočia vďaka prisťahovalcom z peruánskych Ánd. To prispelo aj k veľkému rozšíreniu slumových mestečiek (známych ako pueblos jóvenes) na predmestiach Limy, pretože úrady nedokázali rozširovanie mesta udržať pod kontrolou.
V roku 1988 bolo historické centrum mesta zapísané na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
Geografia a podnebie
Lima sa nachádza neďaleko pobrežia Tichého oceánu. Hoci sa nachádza na 12 stupni južnej zemepisnej šírky, mesto má mierne podnebie bez extrémov tepla alebo chladu. Počas leta teplota nepresiahne 29 stupňov Celzia. Zimy sú vlhké s teplotami medzi 12 a 19 stupňov Celzia.
Partnerské mestá
Zoznam partnerských miest :[1]
Referencie
- ↑ Sister Cities International, Online Directory: Peru, Americas. Retrieved July 14, 2007
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lima
|
Tento článok týkajúci sa geografie Peru je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |