Šelpice: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hu |
drobné |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
URL znaku = Erb chýba.jpg | |
URL znaku = Erb chýba.jpg | |
||
URL polohy = Mapa nie je.png | |
URL polohy = Mapa nie je.png | |
||
Kraj = | |
Kraj = Trnavský| |
||
Okres = | |
Okres = Trnavský| |
||
Región = | |
Región = | |
||
Rozloha = | |
Rozloha = | |
||
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
Prvá písomná zmienka = | |
Prvá písomná zmienka = | |
||
PSČ = 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) | |
PSČ = 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) | |
||
Predvoľba = | |
Predvoľba = 033 | |
||
Severná šírka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>| |
Severná šírka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>| |
||
Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>| |
Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>| |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
Telefón = | |
Telefón = | |
||
Fax = | |
Fax = | |
||
Starosta = | |
Starosta = Božena Vadovičová| |
||
Politická strana = | |
Politická strana = | |
||
}} |
}} |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. |
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. |
||
Rodákom z obce je Prof. ThDr. Jozef M.Heriban, SDB, misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj Prof. Augustín Nádaský, SDB, pedagóg a významný búdateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát. |
Rodákom z obce je Prof. [[Jozef Heriban, SDB|ThDr. Jozef M. Heriban, SDB]], misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj [[Augustín Nádaský, SDB|Prof. Augustín Nádaský, SDB]], pedagóg a významný búdateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát. |
||
Verzia z 07:44, 14. jún 2006
Šelpice | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | |
Okres | Trnavský | |
Starosta | Božena Vadovičová | |
PSČ | 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) | |
EČV (do r. 2022) | TT | |
Tel. predvoľba | 033 | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Šelpice | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Chýba kód obce
Šelpice sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudnením spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.
Rodákom z obce je Prof. ThDr. Jozef M. Heriban, SDB, misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj Prof. Augustín Nádaský, SDB, pedagóg a významný búdateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.